Števo Martinovič so svojím kolegom hercom Romanom Pomajbom (vľavo).
Foto: Archív Štefana Martinoviča
Poobjavovali ste veľa nových vecí.
Áno, poobjavoval. Teraz by som vedel vyskladať normálny itinerár kvalitnej dovolenky na Slovensku. Máme toho neskutočne veľa. Čo som teda vedel, ale teraz som sa o tom na vlastné oči presvedčil.
V jednej epizóde z druhej série ste piekli aj chlieb.
Bolo to v rámci epizódy, kde sme navštívili kaštieľ vo Finticiach. Vedie ho kastelán, veľmi osvietený pán, ktorý si vymyslel zaujímavú aktivitu. Našli tam totiž pec a priestor, kde bola asi kuchyňa a komín. Tak si vymysleli projekt, v rámci ktorého dostavali kuchyňu tak, ako asi mohla vyzerať vo vrcholnom stredoveku. Tiež si štúdiom a cez rôzne kurzy zistili, ako sa chlieb v stredoveku robil. Tieto kurzy teraz robia pre ľudí, čo je úžasná vec. Napríklad kysol 24 hodín, nebola to taká „rýchlovka“ ako dnešné priemyselné chleby.
Vyskúšali ste si teda pečenie chleba podľa stredovekého receptu?
Áno, v zadaní je, aby som si ja ako moderátor všetko vyskúšal, takže som si mohol vyskúšať aj pečenie chleba.
Predtým ste ho niekedy piekli?
Týmto spôsobom nie. Piekol som doma, dokonca aj chlieb, ale klasicky, s droždím, nie s kváskom. Toto bolo prvýkrát, čo som si vyskúšal pečenie v peci s komínom a s kváskom a veľmi ma to obohatilo.
Vy ste na televíznej obrazovke už varili a piekli - v relácii Bez servítky. Ako ste sa „ocitli“ v nej?
Oslovila ma jej produkcia už pred dvoma rokmi. Nikdy som sa však nepovažoval a ani sa nepovažujem za nejakého zdatného kuchára. Varím, keď mám na to náladu. Nemusím variť pravidelne, keďže nemám deti, takže moje praktické zručnosti v tomto odbore sú obmedzené. Pre mňa môže byť aj krájanie mrkvy polhodinová záležitosť, takže mi účasť v takomto programe neprišla ako najlepší nápad.
Ale nakoniec vás prehovorili.
Áno, zavolali mi druhý, tretí, štvrtý raz... Hovoril som, že by som bol rád, kedy sme boli čisto herecká partia, ale povedali mi, že také nerobia, že profesie ľudí miešajú, lebo je to zaujímavejšie. Čomu rozumiem z producentského aj z diváckeho hľadiska. Keď je tam nejaké napätie, je to zaujímavejšie. Lebo, priznajme si – koho baví pozerať sa na päť šťastných ľudí, ktorí sú k sebe slušní a skvele varia... Nakoniec som si povedal - prečo to nevyskúšať? Mal som týždeň voľno a povedali mi, áno, práve vtedy chceme nakrúcať. Hovoril som si, že asi to tak malo byť. Podarilo sa nám nahovoriť aj moju kamarátku a kolegyňu Karin Haydu, tak som išiel do toho.
Ako to hodnotíte s odstupom času?
Bola to úžasná skúsenosť. Štáb bol super, režisérka aj redaktorka boli skvelé, aj ľudia, s ktorými som varil, boli veľmi fajn, ľudsky sme si sadli. Aj keď to bolo veľmi náročné, najmä ten deň, keď som ja varil. Začali sme o 7.30 a skončili sme o jedenástej v noci. To bol normálne môj najnáročnejší nakrúcací deň, aký som kedy zažil. Ani keď sme predtým natáčali niekde v lese, v mraze, nebolo to také náročné, ako tento deň nakrúcania Bez servítky.
Diskusia k článku