S Marcom som sa stretol nedávno, minulý týždeň v jeho domovine. Mal som dajaké aktivity v úradoch našej európskej misie, a tak som mu zavolal. Potešil sa a hneď ukul zaujímavý návštevný program. Prišiel po mňa do hotela a bolo sa o čom rozprávať. O čom inom ako o viniciach a víne.
Navštívili sme dva vinárske podniky a prešli pár viníc. Krajina bola zaliata slnkom a vinič dokvital. Fľaše s mladými aj vyzretými mokmi sa otvárali jedna za druhou. Luxembursko je vzácna malá krajina s veľkými vínami. Predovšetkým bielymi. Rizlingy, pinoty, Auxerrois, autochtónny Elbling, Rivaner. Boli to podmanivé médiá... Večerali sme v exkluzívnej reštaurácii Pier 29 hotela na brehu Mosely v Schengene.
Slnko zapadalo za vinice a čašníci sa zvŕtali. Napred priniesli na stôl plnú misu čerstvo natrhaných luxemburských čerešní. Voňali, boli šťavnaté a sladké. Podával sa k nim bublinkový aperitív. Ružové luxemburské šumivé s ochrannou známkou Crémant de Luxembourg. Bol vyrobený z jedinej tamojšej modrej odrody, z Pinotu noir. Degoržoval sa až po troch rokoch ležania na kvasniciach. Decentné rosé s jemným a bohatým perlením a lascívnou dlhou dochuťou. Nezabudnuteľné šumivé...
A potom sa to ,,rozbehlo”. Restovaná kačacia pečeň, hovädzie steaky, grilovaná zelenina, ryby riečne i morské, údené i sušené šunky, domáce i francúzske syrové zázraky. Už som nevládal. Bola polnoc, žalúdok bol plný a ráno ma čakal ťažký pracovný deň. Bol som dokonca taký netaktný, že v závere večere som odmietol aj kávu so sladkým dezertom. Nebolo to nič iné ako krupicová bublanina. Bublanina s čerešňami zo srdca spoločnej Európy. Zo Schengenu...
Diskusia k článku