Víno čisté a nepoškvrnené ako voda z horskej studničky, zrodené vo vinohrade, ktorý je odvekou súčasťou prírody. Víno veľkolepé chrámom vinice, uprostred ktorej stojí vinárska katedrála. Takéto víno a s ním spojený zážitok ponúka Predium Vráble.
Nebola to náhoda, že celkom nedávno v roku 2024 sa vrábeľské Predium stalo slovenským vinárstvom roka. V prestížnom titule sa skrývalo ocenenie za výnimočnú premenu tradičnej vinohradníckej krajiny povestnej hajlochmi – malými vinohradníckymi domčekmi. Predium presvietilo vrábeľskú Viničnú horu novým biovinohradom, dominantou ktorého sa stalo vinárstvo poskytujúce nový pohľad na víno a všetko, čo je s ním spojené vrátane architektúry.
Architekt Radovan Rusnák sa trafil svojím poňatím vinárskeho domu nielen ako centra spracovania vína, ale aj spoločenského života. Majstrovsky vyjadril náladu mladej generácie žiť v jednote a súzvuku s prírodou, o čom svedčí aj rastúce množstvo sobášov mladých ľudí na terase vinárstva Predium.
Ich nielen pomyselným, ale skutočným chrámom je vinica s kupolou blankytne modrého neba a zlatým oltárom, pri ktorom si prisahajú celoživotnú vernosť, je slnko, v centre ktorého sa vyníma strapec hrozna. Bez energie slnka by nebol mysliteľný ľudský život, ani jeho plody – symbolický strapec hrozna. Tvorca veľkolepého slnečného artefaktu Pavol Dubina nazval svoje dielo básňou v priestore.
Slnko – sošné i to na oblohe – umocňuje mágiu vinohradu, stačí urobiť pár krokov a vinica privinie človeka do svojho náručia. Jej objatie je v každom ročnom období iné, ale srdečné a pripomenie nám, že aj my ľudia sme súčasťou prírody. Náhle si uvedomíme jej farebnosť sprostredkovanú vinicou. Zakaždým hrá inou zmesou farieb, vôní a k tomu pridáva podmaňujúcu zvukomalebnosť, o ktorú sa stará od jari do jesene poletujúci hmyz.
Kým júnový vánok roznáša ovzduším jemný parfum kvitnúceho viniča, aktuálna jesenná vôňa vystupujúca z pivnice Predia je plnšia. Oznamuje nosu aj ústam, že práve vylisovali bobule obťažkané extraktom toho najlepšieho, čo pôda a slnko spolu s ostatnými živlami podarovali hroznu. Je to pozvánka na pohár vína – mladého či vyzretého, ktorá sa neodmieta. Ak ho skombinujeme s jedlom pochádzajúcim z miestnych fariem, dostávame zážitok, aký nám servírujú v burgundských či Bordeaux viniciach.
Je možné, že niečo také exkluzívne nachádzame doma? A prečo nie! Slovensko je krajina nevídaných možností, ide len o to, či sa ich vieme zmocniť.
Inšpirujúci Albión
Timon Solár je syn jedného zo zakladateľov vinárstva Predium Milana Solára, ktorý vzrušujúce vinárske dielo vybudoval spoločne so svojím priateľom z južnej Moravy Karlom Průšom. Ako tisíce mladých Slovákov sa aj Timon vybral zbierať vedomosti a skúsenosti do západnej Európy. Študoval v Londýne a mesto spoznával aj prácou. Keďže pochádza z vinárskej rodiny, celkom prirodzene si privyrábal v jednom z mnohých vinárskych barov v známej londýnskej štvrti Soho. Je to miesto, kde sa stretáva doslova celý svet a kde zájsť na pohárik vína znamená spoznať, aké trendy vlastne utvárajú súčasnú vinársku módu.
Vôbec nie je prekvapujúce, že práve kozmopolitný Londýn určuje novú podobu vína. Rodí sa tam už vyše tristo rokov, od chvíle, čo bohatí anglickí obchodníci objavili vína z okolia Bordeaux. Francúzske vína majú stále vysoký kredit, sú etalónom svetovej kvality, s ktorým sa pomeriava konkurencia vín zo starého i Nového sveta. Do Londýna a potom na sever Európy sa chystá vstúpiť aj Predium Vráble. Zaujať v záplave celosvetovej ponuky vín, ktorú vidíme už aj na policiach slovenských supermarketov, vôbec nie je jednoduché.
Timon Solár istý čas pracoval v londýnskom bare u madame Byron. Podoba s menom slávneho romantického básnika je čisto náhodná a predsa je v čomsi viac než symbolická. Rovnako ako Child Harold Byron búral svojou poéziou konvencie 19. storočia, aj madam Byron širokou ponukou biovín vyjadruje chute a túžby ľudí supertechnológiami ovládaného 21. storočia. Sú posadnutí naturalizmom, návratom do prírody. Vystihnúť protirečenia doby – aj to je súčasťou vinárskeho umenia.
Novým kráľom vín je biovíno. To bude aj v ponuke Predia z tohtoročnej úrody. Trend ekologizácie v poľnohospodárstve a vinohradníctve sa už presadzuje aj na Slovensku. Je reakciou na etapu industriálneho rozvoja, ktorý priniesol síce rast produkcie, jazerá mlieka aj vína, ale potom z tohto nasýtenia prišlo rozčarovanie. Objavili sa alergie, rôzne nežiaduce reakcie a ľudia sa začali vracať na chodník, z ktorého zišli.
„V londýnskych baroch očakávajú, že im rovno nalejete víno pochádzajúce z ekologickej vinice a súčasne sú zvedaví na príbeh spätý s tým či oným víno,“ vraví Timon Solár. Vysvetlí, že víno bez príbehu akoby nebolo. Pravdaže, má ho každé víno, ide o to, aký je, aká krajina, história a osudy ľudí sa s ním spájajú. Story, teda príbeh predáva víno, zdôrazní Timon.
Nuž a vrábeľské víno ho má naozaj pozoruhodný. Názov spoločnosti Predium odkazuje na to, kto kedysi hospodáril vo vrábeľskom chotári. Boli to predialisti, príslušníci drobnej uhorskej šľachty, ktorá si prenajímala pozemky od cirkvi. Po stáročia dorábali víno bez pomoci prípravkov syntetickej chémie, ktorá sa presadila v 20. storočí.
Teraz zažívame obdobie veľkého návratu k prírodným, ľudskému zdraviu neškodným spôsobom hospodárenia. Tie uplatňujú aj vo vrábeľskom Prediu, lebo tak ako vo svete, aj na Slovensku rastie dopyt po víne a potravinách, kde majú ľudia istotu, že sú naozaj naturálnym produktom.
Tradícia je kmotrou vína
Vinič hlboko korení a všetky substancie, ktoré ozvláštňujú víno, pochádzajú z pôdy a jej podložia. Geologický vývoj, na konci ktorého bol vznik pôdy, sa premieta do vína a je nenapodobiteľný. Tvorí jednu zo zložiek terroiru, črtu, ktorá je nenapodobiteľná. Čo sa premieta v tom vrábeľskom, aký je príbeh zrodu tohto vína?
Stvorili ho mohutné vrstvy spraše naviate vetrom, aj živelný tok rieky Žitavy strhávajúcej na hornom toku povodia úrodnú prsť, ktorou pri povodniach obohacovala nižšie položené územia. „Každý vinohradnícky región má zaujímavú minulosť a vtláča vínu nezameniteľný odtlačok. Ide o to, aby bol čo najčistejší a zbavený civilizačného nánosu,“ hovorí Milan Solár. Keď s Karlom Průšom koncipovali stratégiu vinárstva, stavili na sprírodnenie vinohradov, lebo aký je vinohrad, také je v ňom zrodené víno, zdôrazní Milan Solár.
V Prediu posledné roky vinice na Viničnej hore a v neďalekej Tehle prechádzali kúrou konverzie, veľkého ozdravovania pôdy, ktoré sa odohrávalo a odohráva v réžii skúseného vinohradníka Mariána Burietu. Už podľa opálenej tváre vidno, že tento muž trávi väčšinu času vo vinohrade. Majú to v povahe všetci poctiví vinohradníci. Kedysi cisterciánski mnísi v burgundských vinohradoch neváhali ochutnávať pôdu ústami, aby zistili, čo jej chýba.
Dnes laboratóriá nahrádzajú ústa. Na túto poznámku Marián Burieta zareaguje, že ešte aj v 21. storočí, teda tisíc rokov od založenia cisterciánskych kláštorných viníc Francúzi kopú vo vinohradoch sondy a ovoniavajú pôdu. Videl to na vlastné oči pri jednej z ciest po francúzskych vinohradoch. Keď zacítia, že zem vonia po hubách, považujú ju za zdravú. Jeden z najstarších vinárskych národov Európy, ktorý sa naučil pestovať víno od starých Grékov a Rimanov, svoju históriu a prístup nezaprie. Tradícia je jednoducho kmotrou vína.
Oživeniu pôdneho prostredia venujú mimoriadnu pozornosť aj v Prediu a používajú na to prírodný prostriedok Bakteriosol. Ako už názov naznačuje, ide o prípravok bohatý na rôzne kmene húb a baktérií, ktoré prispievajú k čulejšiemu životu mikroorganizov v pôde. Výsledkom je, ako vraví Marián Burieta, zlepšenie štruktúry pôdy. Pre korienky a vlásočnice viniča sú živiny v pôde ľahšie dostupné. Dochádza k regenerácii, obnove sily pôdy, ozdraveniu vinice a v nej rastúceho viniča.
Burieta prezradí, že im k tomu dopomohla aj listová výživa. Použili hnojivo obohatené jednak o mikroprvky a mikroorganizmy a tak viničné kry dostávajúce cenné stavebné látky rastú jedna radosť. Už niekoľko rokov pokrýva pôdu vo vinici pestrá zmes bylín, medzi ktorými nájdeme ďatelinu, facéliu, skorocel, pohánku. Nielen že pomohli pôde vrátiť starú silu, ale keď prídu búrky, vinica zachytí prívalové vody, korienkami bylín zmeliorovaná pôda zadrží vlahu aj na obdobia sucha. Tu kdesi je odpoveď na to, prečo bobule hrozna majú pri dostatku slnka nielen dosť cukru, ale aj optimálne zloženie kyselín a cukrov.
Rozmarné lásky vínomilcov
Aké je hrozno, také je víno. To z Predia Vráble získava v posledných rokoch množstvo ocenení. V septembri sa napríklad Sauvignon blanc stal šampiónom jubilejného 20. ročníka Národného salóna vín. Bola to skvelá bodka za predchádzajúcimi medzinárodnými prestížnymi oceneniami – päť vín získalo zlaté medaily na Vinalies Internationales, zbierku dopĺňa Cabernet Sauvignon rosé, vicešampión ružových vín na AWC Vienna.
Nie je to náhoda, že základná kolekcia vín Predia Vráble je nositeľom Značky kvality, ktorú udeľuje ministerstvo pôdohospodárstva výnimočným slovenským potravinám a nápojom. Na etikete vidíme aj certifikát IFS FOOD, ktorý hovorí o tom, že Predium spĺňa najvyššie štandardy na kvalitu a čistotu produktu. A je tu ešte jedna dobrá správa: vína, ktoré dorábajú v Prediu, sú vhodné pre vegánov, neublížia ľuďom alergickým na histamín. Je to preto, lebo pôda a prostredie, z ktorého víno vzišlo, je zdravé.
Jedným z prejavov nového životného štýlu je dopyt mladých „vínomilcov“ po oranžových vínach. Jozef Záhorský, hlavný technológ vinárstva, hovorí, že pre milovníkov naturálnej scény pripravil prekvapenie – „orange“ tramín. To vínko kvasilo na šupkách, je naozaj oranžové, ale bez horčín a s jasným rodokmeňom pôvodu, dokumentujúcim, že ide o biosurovinu. „Ak už návrat do minulosti, tak férový, lebo sú aj „oranžisti“, ktorí hrozno skupujú a nevedia, ako ho vinohradník, čo im ho predal, dopestoval. „My za hrozno ručíme,“ zdôrazní tvorca vín.
Jozef Záhorský sa teší na vína z nového ročníka. Ak predchádzajúce dva boli mimoriadne horúce a zber sa začínal už v auguste, tak ročník 2025 akoby rešpektoval tradičný vinohradnícky kalendár. Premenlivé počasie napokon poskytlo réve dostatok slnka, takže vo finále prišla do pivnice výborná surovina. Prekvapením bude celá rodina pinotov vrátane Chardonnay, optimizmom napĺňa Pálava a nesklamú ani červené vína. Tam chystá Predium prekvapenie v podobe cuvée, základom ktorého budú Alibernet a Dunaj. Do tretice sa núka alebo Frankovka modrá alebo Rulandské modré. Na rozuzlenie si treba počkať. Každá vinica a vinár milujú tajomstvá a s nimi súvisiace prekvapenia.
Tajomstvom však nie je to, že vína z produkcie Predia majú nižší obsah alkoholu, okolo 11 až 12 percent. „Práve také chcú piť súčasníci, ktorí denne šoférujú a v práci musia podávať vysoký výkon. Nikto nechce mať hlavu ťažkú z alkoholu, ale túži mať z ochutnávky vína príjemný zážitok,“ vraví Milan Solár. Akurátny obsah alkoholu sa o ňu postará.
Viničná hora otvára oči
Jeden z najväčších zážitkov poskytuje snúbenie jedla a vína, režisérom ktorého je v Prediu Roman Borovský. Sprievodca najlepšími gastro podnikmi Gault&Millau Slovakia ocenil Borovského výkon Troma čiapkami a zaradil ho medzi top desať najlepších slovenských šéfkuchárov. Inšpektori hodnotili ponuku jedál a vín prediovskej reštaurácie Semillon anonymne. Tým vlastne vravia, že kedykoľvek navštívite Predium, dočkáte sa vrcholného kulinárskeho zážitku, ktorý umocní víno z pivnice vinárstva.
V lete sa v Semillone blysli tradičnou plnenou paprikou s bielou rajčinovou omáčkou. Jedlo ozdobili syrom Grand Žitavia, ktorý zrel 48 mesiacov. Tak ako víno aj jedlo je z miestnych zdrojov – Grand Žitaviu vyrábajú v jednom z hajlochov povyše Predia. Je to ukážka, ako môže vinárska a farmárska komunita výborne spolupracovať a cez vynikajúce jedlo a víno pripútať pozornosť k vrábeľskému regiónu. Teraz, keď je sezóna pečených kačiek a husí, ponúka Roman Borovský pečenú kačku z farmy Pašienky. Nejde o dovoz z Maďarska, ale o rýdzo slovenský produkt. Víno dalo impulz k oživeniu starej chovateľskej tradície.
Starí Rimania zhrnuli svoju skúsenosť s vínom do vety In vino veritas et sanitas, čo znamená, že vo víne je pravda a zdravie. Človek celý život hľadá pravdu a víno, ako ukazuje aj príbeh vinárstva Predium, ju pomáha odhaľovať a upevňovať pritom zdravie. Keď prídeme do Predia, ochutnávajúc víno a jedlo, prichádzame postupne na mnohé súvislosti, ktoré nám v zhone všedného dňa unikajú. Z kolobehu plného stresu a ponáhľania sa nevedno kam treba vyskočiť a zastaviť sa na vrábeľskej Viničnej hore. Ľudia, ktorí sú jej správcami, nám pomôžu pochopiť, v čom je tajomstvo dobrého života.
Všetci po ňom túžime. Doprajme si ho.
Diskusia k článku