Sympatická Maťka nám v Slovenských dobrotách v TV Varecha už niekoľkokrát pripravila chutnú divinu na rôzne spôsoby.
Foto: Nora Krchňáková, TV Varecha
Martina Hustinová vyštudovala Technickú univerzitu vo Zvolene v odbore adaptívne lesníctvo a dnes je vedúcou odboru poľovníctva, strelectva a osvety v Slovenskej poľovníckej komore.
Ako dlho je poľovníctvo vašou vášňou?
Poľovníctvu sa venujem asi od 14–tich rokov, čiže v období puberty, keď to iné deti prestane baviť, mňa to práve baviť začalo. Veľa času som trávila v prírode s rodičmi, bratrancom, nejako to vyplynulo samo. Sused bol poľovník a tak ma začal častejšie brávať do hory. Ako som rástla, jeho kamaráti boli už aj mojimi. Zrazu som bola dospelá a jeho priateľ sa stal mojím partnerom. Práve jemu vďačím za to všetko, čo viem.
Čo vás ako ženu baví na poľovníctve najviac?
Moja veľká vášeň je zbierať jelenie zhody, ale organizujem aj akciu na zber odpadu a likvidáciu čiernych skládok, kde sa nám v jednom roku podarilo s pomocou členov nášho združenia a dobrovoľníkov vyzbierať asi 30 ton odpadu. V zime kontrolujeme senníky, dopĺňame seno či soľ. Poľovníctvo je pre mňa poslanie a venujem mu takmer všetok čas.
Podľa niektorých je poľovníctvo zbytočné. Prečo má podľa vás zmysel?
Mnohí, najmä v mestách, si myslia, že keby niekto zrušil poľovníctvo, nič sa nestane. Je to hlúposť. Poľovníci lovia, posledné roky historicky najviac zveri, aj tak je to málo. Škody spôsobené zverou, zrážky áut so zverou, návštevy zveri v intravilánoch sú pomaly na dennom poriadku. Aktuálnym problémom je šírenie nebezpečných chorôb a lovom zveri, ktorá ich prenáša, ich eliminujeme. Samozrejme, v každej skupine sa nájdu čierne ovce, to nám nesmierne sťažuje prácu a my musíme dookola vysvetľovať, vysvetľovať, vysvetľovať.
V TV Varecha ste nám už uvarili niekoľko jedál z diviny. Kde ste sa ju naučili pripravovať?
K divine sme s rodičmi nemali prístup, niekedy čosi doniesol otec od kamaráta a to sme zväčša použili na guláš. Starká bola a mamina je výborná kuchárka. Počas štúdia na vysokej škole som bývala sama v chalupe, keďže som to mala do školy bližšie. Tam sa začali moje vážnejšie kuchárske pokusy. Umocnil to ale priateľ, s ktorým sme si po víkendoch vyvárali a vypekali dobroty z diviny a od neho som pochytila také hlavné kuchynské grify. Hlavne jeden, nikdy nevarím podľa receptu. Vždy dám do jedla to, čo cítim, a predstavím si, ako to asi bude chutiť. Nepamätám si, že by niečo nevyšlo.
Pečený diviak s mrkvovo-hráškovým pyré (videorecept)
Jelenie stehno na hríboch (videorecept)
Danielí steak s fazuľovými strukmi a brusnicovou omáčkou (videorecept)
Poľovnícky jágerek (videorecept)
Diskusia k článku