Ábelová je jednou z horských obcí, o ktorých raz ktosi s neskrývanou iróniou utrúsil, že keď tam doletia vrany, otočia sa a letia naspäť. Horská dedina bola ešte pred pár rokmi odsúdená na vymretie, aj dnes tu žije len 200 prevažne starších občanov, ale život sa tu očividne mení.
Najlepšie to vidno na starých vidieckych domoch postavených v čase medzi dvoma svetovými vojnami alebo ešte skôr. Sú citlivo zrekonštruované a vybavené dobovým nábytkom. Nie je to skanzen, domy, horárne a iné príbytky slúžia na ubytovanie návštevníkov, ktorí prichádzajú spoznať velebné ticho hôr a zažiť atmosféru príznačnú pre prvú polovicu 20. storočia.
Obec sa rozbieha do lazov, usadlosti sú rozptýlené po náhornej planine aj v údoliach obkľúčených hlbokými bukovými lesmi a lúkami s čriedami dobytka. Akoby sme sa ocitli v Rakúsku či vo Švajčiarsku, kde si udržali pôvodný ráz vidieka, lebo nezažili revolúciu v podaní kolektivizácie. Za istých okolností v príhodnom čase však môže nastať krásna metamorfóza, ktorá naznačuje, odkiaľ kam by sa mohlo pohnúť Slovensko, ak využije príležitosti, ktoré ponúka aj klimatická zmena.
Jednou z nich môže byť aj pestovanie viniča. V Ábelovej je ešte len v plienkach, ale ako mnoho iných pred nedávnom nepredstaviteľných vecí, sa má batoľa k svetu.
Muž, ktorý vykorenil ťapákovčinu
Skôr než vojdeme do unikátnej horskej vinice, zavedieme vás do prírodného amfiteátra, kde sa sústreďuje spoločenský život Ábelovej. Dedinské spoločenstvo netvoria len miestni, ale aj 500 chalupárov rozptýlených po okolitých lazoch. Amfiteáter dal vybudovať starosta obce Jaroslav Maslen po tom, čo sa mu podarilo oživiť hospodárenia skrachovaného roľníckeho družstva. Keď sa dozvedel, že Činohra SND naštudovala hru Deti inšpirovanú poviedkami Boženy Slančíkovej-Timravy, pozval divadelníkov do Ábelovej.
Prvá scéna ponuku neodmietla. Na vystúpenie SND prišlo 700 ľudí zo širokého okolia. Hralo sa pod holým nebom posiatym hviezdami, takú kulisu vie vytvoriť len príroda. Publikum sa bavilo na hre, ktorá bola o nich – o nás – o našich neduhoch, mľandravosti, strnulosti, ale aj prefíkanosti a úskokoch. Timrava nadčasovo vystihla to, čo v slovenskej povahe stále prežíva.
V Ábelovej však ťapákovčine, teda nechuti zmeniť zabehnutý spôsob života, vykrútili krk. Zobrali osud do svojich rúk a život v dedine sa očividne mení. Režisérom týchto zmien je Jaroslav Maslen, ktorého predkovia žili a hospodárili na ábelovských lazoch odnepamäti. Ako chalan z Banskej Bystrice trávil spolu s rodičmi víkendy a prázdniny na ábelovských lazoch. Po revolúcii ho pohltilo podnikanie, ktoré vôbec nesúviselo s poľnohospodárstvom. Výroba plechových striech ho však spolu s otcom a bratom postavila na nohy. Náhle mu zomrela mama a pozostalosť po nej ho priviedla do Ábelovej.
Po rokoch našiel dedinu duchov s upadajúcim družstvom. Usiloval sa domôcť rodičovskej pôdy. Nebolo jej málo, okolo 40 hektárov. Keď sa s posledným správcom družstva nešlo dohodnúť, založil rodinnú farmu, a zakrátko sa ukázalo, kto je skutočný hospodár. Dnes bývalý družstevný areál obhospodaruje Maslen. Postupne poopravoval hospodárske budovy a maštale, postavil pílu a stolársku dielňu, vyčistil po desaťročia spustnuté pasienky. Z húštin lesa vykukli staré výsadby čerešní, sliviek, chotár doslova prekukol a ako sa vynáral zo závoja divokého samonáletu drevín, ponúkal nové a nové hospodárske využitie.
Tak zo zdravého dreva začali v stolárskej dielni vyrábať nábytok, vybudovali malú mliekareň, kde robia z biomlieka syry, jogurty, maslo, ktoré si radi nakupujú chalupári. Okolité lesy sú plné zveriny, nakúpili chladiarenské boxy, kde môžu úlovky bezpečne skladovať a odtiaľ je už len krôčik k výrobe špecialít. Jedna podnikateľská príležitosť plodí ďalšiu. Objavujú sa akoby samovoľne, len sa treba na ne lepšie podívať, začať ich spájať a vznikne niečo, čomu dnes hovoríme prírode blízke hospodárenie na pôde, v lese, také, ktoré bolo príznačné pre našich starých rodičov.
Kuchárska kniha od Timravy pasuje k vínu
V Ábelovej veci do seba pekne zapadajú a vytvárajú príbeh, v ktorom hrá svoju rolu aj vinič a víno. Po divadelnom predstavení nasledovalo pohostenie miestnymi dobrotami. Recepty mnohých spísala činorodá Božena Slančíková-Timrava. Zošit so zápiskami Timraviných receptov objavili v Ábelovej čírou náhodou. Boli napísané jej rukopisom, obecný úrad neváhal a vydal ich ako posledné dielo spisovateľky, o ktorom dovtedy nikto netušil.
Vznikla Kuchárska kniha receptov, ktorá sprístupňuje chuť jedla, ba aj figového vína spred storočia. Podarovali ju všetkým divadelníkom. Timravina knižka a hostina navodili atmosféru srdečnosti a ústretovosti. Sprostredkovalo ju aj víno. V kraji, kde sa odnepamäti pila slivovica a rožovka, urobil skvelú náladu Sauvignon blanc, obľúbené víno starostu Ábelovej Jaroslava Maslena.
Za jedno predstavenie trochu spoznáš ľudí, objímeš pohľadom lesy, lúky, ale na túlanie sa krásnou dobre spravovanou krajinou treba viac času. Zoznamujúc sa s ňou odrazu uprostred lesov objavíš čerstvo založený vinohrad. Ešte nerodí, ale o dva-tri roky dá prvú panenskú úrodu Sauvignonu blanc. Maslen má už plán, že vínko sa bude podávať k jedlám z miestnej kuchyne, aj takým, recepty ktorých pomohla uchovať Božena Slančíková-Timrava.
O Sauvignone sa hovorí, že je to víno chameleón, víno mnohých tvárí, ktoré sa dá párovať s mnohými jedlami, víno s množstvom príbehov. Teraz k ním pribudol ďalší, za ktorým stojí zrod horskej vinice. Čo vlastne priviedlo podnikavého Jaroslava Maslena založiť v ábelovskom chotári v časti Benčíkovo nie troj-, štvorárový vinohrad, ale rovno jedenapolhektárovú vinicu v nadmorskej výške 600 metrov?
Maslen nie je rojko, ale vizionár so zmyslom pre realitu. Do veľkých projektov sa nepúšťa bezhlavo, vždy dobre preskúma všetky za a proti. Keď zistil, že Benčíkovo je vhodné na pestovanie vínnej révy, dal sa s vervou do práce. Zatiaľ sa jeho predpoklady napĺňajú. Z piatich tisícok sadeníc viniča, ktoré vysadil na jar, sa ujali takmer všetky, vypadlo dákych 20 krov.
Unikátna poloha s lávovými vyvrelinami
Na Slovensku máme oficiálne registrovaných 603 vinohradníckych obcí. Teraz k ním pribudne Ábelová s experimentálnou horskou vinicou. Má tvar písmena L a leží na náhornej planine. Stromy, ktoré vinicu obklopujú, sa dotýkajú oblohy. Priam božská poloha. Keby to bolo v talianskych Alpách, ktoré otepľuje svojím dychom Stredozemné more, nikto by sa nečudoval.
Profesor Fedor Malík, znalec slovenského vína, uvádzal na degustáciách denníka Pravdy ako raritu len jeden horský vinohrad. Patril Jánovi Patakymu a ležal v Modre Harmónii, no v nadmorskej výške o polovicu nižšej ako ten, ktorý tohto roku založil Jaroslav Maslen.
Klimatická zmena je celoplanetárny úkaz a zasiahla aj Slovensko. Posledných tridsaťpäť rokov sa očividne zvyšuje teplota na celom území, aj v Ábelovej, kde už bežne dopestujú teplomilné rajčiny, papriku ba aj dyne. No pustiť sa do pestovania viniča? Päťtisíc krov viniča to nie je pár plánt rajčín či papriky, tu, ak sa dielo podarí, môže sa urodiť 4-, 5-tisíc litrov vína. Alebo aj nič.
Naozaj nič?
Rodák z Ábelovej, dnes 90-ročný profesor geológie vedec Ivan Kraus, ktorý skúmal vzťah a vplyv horniny na kvalitu vína, si však z čias detstva pamätá, že jeden z miestnych roľníkov vysadil vinicu neďaleko ábelovského mlyna.
„Vždy keď sme sa šli cez leto kúpať na hať k mlynu, prechádzali sme okolo malého vinohradu. Bolo to v štyridsiatych rokoch minulého storočia. Ábelovčanom nikdy nechýbala guráž experimentovať. Ak teraz našiel Jaroslav Maslen odvahu založiť vinicu, myslím si, že správne odhadol príhodný čas. Oteplenie posúva pestovanie vínnej révy do chladnejších oblastí, ktoré majú teraz akurát toľko tepla, čo potrebuje vinič a v Ábelovej nájde aj vhodné životné prostredie, ktorým je sopečné podložie. Tento experiment nestojí na vode, ale na lávových vyvrelinách, kde sa viniču darí,“ odobril Ivan Kraus Maslenov zámer.
Ábelová má z hľadiska životných nárokov viniča unikátnu polohu. V jej chotári sa Krupinské vrchy stretajú s Podpoľaním, pričom obe pohoria sú sopečného pôvodu. Pred miliónmi rokov vulkán vychrlil na povrch Zeme lávu. Andezitové lávové prúdy bohaté na draslík a fosfor, pre vinič cenné stavebné látky, sa nachádzajú napríklad na Madáčskom brale. Odkrýva sa odtiaľ krásny výhľad do krajiny aj na nižšie položený čerstvý vinohrad. Skutočne korení v substráte, ktorý je dielom sopky, a zatiaľ sa mu naozaj dobre darí.
Keď sa Jaroslav Maslen začal pohrávať s myšlienkou pestovať vinič, vyhľadal odborníkov z južnej Moravy. Tí dôkladne preskúmali vyhliadnutý pozemok, odobrali vzorky pôdy a prišli k rovnakému záveru ako geológ Ivan Kraus. Substrát bohatý na minerály bude viniču žičiť. Potom analyzovali dlhodobý vývoj zrážok a teplôt.
„Keby ste sa nás opýtali na mieru rizikovosti pestovania viniča pred desiatimi-dvadsiatimi rokmi, neodporučíme vám to. Súčasné klimatické podmienky však riziko minimalizujú,“ odpovedali Moravania na otázku, ktorá Maslena najviac zaujímala.
Bolo rozhodnuté.
Oteplenie prepisuje polohy
Pozemok pre budúcu vinicu vyčistili, oplotili, pretože susedí s bukovými lesmi, v ktorých žije vysoká zver. Tá, malokarpatskí vinohradníci to dobre vedia, rada na jar obhrýza mladé výhonky viniča a v jeseni jej zasa chutia sladké bobule hrozna. Pôdu obsiali hrachom a vikou, a keď bol porast miešanky najbujnejší, zaorali ho. Zemi dopriali bohatú dávku vyzretého maštaľného hnoja. Ten je dnes veľkou vzácnosťou, Jaroslav Maslen, ktorý začal hospodáriť na pozostatkoch bývalého družstva, však obnovil chov hovädzieho dobytka a o cenný maštaľný omastok nemá núdzu.
Moravania odporučili Maslenovi, aby vysadil skorú rezistentnú odrodu Solaris. Keď ochutnal víno z nej, nechutilo mu, na jeho vkus bolo sladké. Oproti tomu vína zo Sauvignonu Blanc sú mimoriadne korenisté, majú intenzívnu arómu po čiernych ríbezliach, žihľave alebo broskyniach, sú plné, s výraznými kyselinami.
Do horskej vinice sa tak napokon dostal o tri štyri týždne neskôr dozrievajúci Sauvignon blanc. Ako sa mu bude dariť, ukáže čas. Sú však predpoklady, že keď zakorení do pôdy plnej minerálov a začne rodiť, dá víno plné sviežosti s typickou pikantnou kyselinkou. Na jar vysadené sadenice sa výborne ujali. Prvý krok sa vydaril.
O správnosti Maslenovej voľby nepochybuje ani šenkvický šľachtiteľ Tibor Ruman „Ak bude pokračovať oteplenie takým tempom ako doteraz, môže sa stať, že horúčavy vytlačia Sauvignon blanc z Južnoslovenskej a neskôr aj Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Myslím si, že v horskom ábelovskom vinohrade sa môže dopestovať svieži a voňavý Sauvignon blanc, taký, aký dorábajú na Novom Zélande. Vzhľadom na zmenu klímy ide o dobrú voľbu,“ konštatoval Tibor Ruman.
Medzitým Jaroslav Maslen chce zviditeľniť Ábelovú ako živý odliatok ekologicky dobre spravovanej slovenskej krajiny. V Prahe-Karlíne už má vyhliadnutý priestor, kde vznikne kaviareň – reštaurácia, predajňa a cestovná kancelária v jednom. Na stenách budú veľkoplošné fotografie nádherne zachovanej slovenskej divočiny, kde žije aj plachý rys. Ponúknu jedlo s chuťou a vôňou prírody, pripravené podľa tradičných receptov. Nebudú to argentínske steaky, ale slovenské, a k tomu podajú pohár sviežeho Sauvignonu, nie z Nového Zélandu, ale z horského vinohradu.
Diskusia k článku