Začudoval som sa. Hádam po prvý raz v živote som koštoval kopaničiarske hroznové víno! Samko žije totiž v Brestovci na myjavských kopaniciach a vo svojej rozľahlej záhrade pestuje vinič. Ročne dorába niekoľko sto litrov vína pozoruhodnej kvality.
Nedávno som mu návštevu odplatil. Posedel som u nich v kuchyni. Tá rozvoniavala pečenými dobrotami. Pani Betka práve vyťahovala z rúry pečené šišky. Zbiehali sa mi slinky na jazyku a netrpezlivo som čakal, kým vychladnú. Chrumkali a náramne chutili. Neboli ani slané, ani sladké. Bol to však produkt overeného tunajšieho receptu, ktorý pochádzal z ručne písanej kuchárskej knihy Samkovej svokry Anny Adamkovej z Polianky...
Aby som vás nenapínal, poďme si pečené „koblihy“ pripraviť spolu. Uvarené, ošúpané a vychladnuté zemiaky nastrúhame do hladkej múky. Pridáme soľ, kvasnice, trochu mlieka, vypracujeme cesto, necháme ho „podkysnúť“ a potom vyvaľkáme. Tak akurát. Ani nahrubo, ani natenko. Cesto perkáčom narežeme na štvorce. Centimeter, dva od okraja uložíme 3 – 4 slivky. Čerstvé, sušené či zavárané. Druhou polovicou cesta slivky preložíme a koblihy na okrajoch i medzi slivkami pritlačíme. Plech potrieme masťou, koblihy naň poukladáme a v rúre pečieme dozlata. Keď sú vlažné, nalejeme si. Nie myjavskú slivovicu, ale víno. Tohtoročné Samkovo. Aurelius z Brestova, zázrak z myjavských kopaníc.
Diskusia k článku