Fedor Malík:
Otcove lokše s makom

Fedor Malík, 11. februára 2020     2 minúty čítania

Tisícky rokov je mak súčasťou života človeka. V dobrom aj v zlom.



Tam ďaleko v hornatej Ázii ani nedozreje a bežný človek ho ani neokoštuje. Využíva, či skôr zneužíva sa v zelenom stave a produkujú sa z neho látky, ktoré sú zdrojom bohatstva i smrti.

Našťastie, v našich končinách to tak nie je. Nerobme si však ilúzie, že na maku si môžete pochutiť hocikde. Trebárs aj v Európe samotnej. Sú krajiny, ktorých gastronómia mak nevyužíva. Slovensko k nim ale nepatrí. Slovensko mak miluje. Stačí si len prelistovať zopár kuchárskych kníh a budete mať jasno. Makové záviny (podľa Vansovej okružníky) z kysnutého či nekysnutého cesta, makové buchty, makové rezance, makové pirohy aj vianočné opekance, šúľance, slivkové a marhuľové knedle s makom, makové krehké pečivo, slané (!) makové tyčinky, makové rolády, makové torty, bratislavské makové rožky, makový krém, maková zmrzlina. Všade mak, u nás je to tak...

Kamenisté pôdy pod Malými Karpatmi maku akosi neprajú. Ak nemajú mak v markete, treba si ho zadovážiť na Považí. Odtiaľ, z rodnej otcovej dediny, sme ho mávali aj my. Kochanovská babka Katarína ho pestovala a mali sme ho vždy nadostač. Mamine makovníky s čiernym hroznom nemali chyby. Ponúkali sa na jeseň každú druhú sobotu, nedeľu. Len môj otec ich obchádzal. Ten dával prednosť makovým lokšom. Piekli sa „na sucho“, namáčali sa do mlieka, plnili slivkovým lekvárom a hojne „ošetrovali“ staročeskou makovou posýpkou podľa receptu Magdaleny Dobromily Rettigovej z devätnásteho storočia. Pripravovaná bola z tlčeného maku, sladkej smotany, lipového medu, citrónovej kôry, klinčeka a škorice. Bola to lakota, bola to dobrota.

Občas si otcovu delikatesu pripomeniem na tanieri aj ja. Musí sa však podávať s mladým Cabernetom Sauvignonom z modranského honu Noviny. Verte či neverte, ale ten svojím odorom pripomína vôňu narezaných zelených makovíc...



Diskusia k článku







 



TOPlist