Vstupujeme do tretieho covidového roku a stále tŕpneme. Vlna za vlnou sa valí... Postupne míňame znaky gréckej abecedy a možno, že vy mladší sa dožijete aj „zeta – covidu“. Nie, neželám vám to. Želám nám všetkým zdravý rok 2022!
Dvadsiatka je čarovné číslo, dvadsaťjednotka je „očko“ a dvadsaťdva (vraj) znamená nádej. Nádej, ktorá nás vyslobodí (?). Sme v magickom kruhu dvadsiatky. Uvedomujem si to. Už takmer dvadsať rokov uverejňujem gastrostĺpčeky v našom denníku. Vtedy bol jeho šéfredaktorom pán Šabata. „Sadli“ sme si a mne sa rokmi píše čoraz ľahšie. A tiež dúfam, že aj vám sa moje riadky páčia...
Hrabem sa v pamäti a zisťujem, že na niektoré kulinárske špeciality som za tie roky nesiahol. Napríklad na slovenské šúľance. Dnes to napravím. Ak máte doma zemiaky a múku, pripravíte si ich sami. Ak nie, kúpite ich v mrazenom stave v markete. V kilovom aj v päťkilovom balení. Slovenské, maďarské aj nemecké šúľance. Potom ich povaríte a podávate s posýpkou naslano aj nasladko.
Pán doktor Ševčovič pripravoval skvelé gazdovské „šufrle“. Ako posýpku aplikoval praženú zmes údenej slaniny, klobásy a kvasenej kapusty. Občas si to pripravím aj ja. Len kapustu vymením za osmažené slížiky papriky kapie.
A u mňa sú to nie gazdovské, ale tovarichárske šúľance. V detstve, a napokon aj v starobe, milujeme šúľance nasladko. Šúľance s vanilkovým tvarohom, opraženou detskou krupicou, orechmi, so strúhankou, s lekvárom, makom, so strúhanými sušenými jablkami a hruškami.
Modranský básnik Jožko Trtol má napríklad rád šúľance s cukrom a so strúhanou „šemendziou“. Ide o odrodu hrušky, ktorá sa sadila ešte za čias Márie Terézie. Problém je len s vínnym partnerstvom tejto šúľancovej špeciality. V Modre je totiž polosladkého a sladkého bieleho vína pramálo. Budete sa musieť poobhliadnuť niekde na okolí...
Diskusia k článku