Z Bratislavy sa nelieta, išlo sa nízkonákladovkou z Viedne. Lietadlo natrieskané, ľudia nedisciplinovaní. A covid stále číha za dverami...
Na letisku v Bergame ma čaká Efem. Sadli sme do auta. Slnko už zapadá a lístie padá zo stromov. Pizza v neďalekej Zingonii bola chutná. Zapíjal som ju talianskym pivom a končili sme grappou. Akože inak, muškátovou...
Na druhý deň ráno som bol už v obleku. Prepravili sme sa na Castello del Angelo a po deviatej sme začali degustovať. Výlučne cabernety a merloty. Sedem komisií po desať ľudí. V jednej som predsedal. Vína to boli krásne a emócia v kalichoch kypela. Zvíťazili tie najlepšie. Aj Dudov kabinetný Cabernet Sauvignon z Modry–Harmónie bol „zlatý“.
V záhrade zámku, pod košatým cédrom bol obed. Makaróny v brokolicovej omáčke, prosciutto, bergamské tvrdé syry, ustrice s citrónom, sekty, vína, akva a nezvyčajná ďumbierová limonáda. A už sme na exkurzii v údolí Rosciate. Táto vínna cesta je vyhradená biovínam. Nie veľmi mi chutili...
Vraciame sa do hotela. Káva v bare a ide sa späť do Zámku anjelov. Čaká nás nádherný večer. Hltači ohňa, poloodeté tanečnice, baletky v čiernom, hlučná muzika. Páni vo frakoch, dámy v tom najlepšom. Slávnostná večera sa začína až po desiatej. Bez pasty ani na krok a potom na rybaciu nôtu. Najskôr mečiar v bazalkovej omáčke, potom treska v pečenej „nafúknutej“ kruste. Na záver čokoládový dezert. Obrovský a sladučký. (Cukrovkárom vstup zakázaný.)
Je hlboko po polnoci a od stolov nikto nevstáva. Podáva sa skvelé presso a z obrovskej fľaše sa do kalíškov nalieva „domáca“ grappa. Prepaľuje jazyk, je to „päťdesiatka“. Do hotela prichádzame až nadránom. Spánok je krátky – som mrzutý. O pár hodín som už na letisku...
Diskusia k článku