Foto: Pravda
Môj priateľ Janko nesklamal ani po tieto dni. Zazvonil a priniesol nám zabíjačkovú výslužku. Dve kilá „luteránskych pátričiek“ a jednu nádherne voňajúcu údenú krkovičku z prasiatka z vlastného chovu. Na Silvestra ráno si privstanem. Na sporák položím veľký hrniec s vodou, dám doň dve cibule, pár strúčikov cesnaku, bobkový list, nové korenie, soľ a jednu sušenú feferónku. Keď voda zovrie, znížim plameň a do hrnca vložím tú „nádheru“. Bude sa pozvoľna variť 2–3 hodiny. Kuchyňa bude rozvoniavať a slinky sa budú zbierať. Krkovičku vyložím z hrnca a ešte za horúca narežem z nej pár plátkov. Plátky krkovičky pojedáme len „tak“. S čerstvým ražným chlebíkom, horčicou a chrenom. Nie hocijakým. Terchovským chrenom Miloša Šimonoviča. Je to starý Modran, ktorý chodí kopať chren na terchovské lúky. Je to ekochren. Nie ako ten modranský, plný postrekov z viníc.
Silvester oslávime, trochu si pospíme a novoročný obed bude opäť v réžii krkovičky. Bude už uležaná a najlepšie bude chutiť s chrenovou smotanovou omáčkou z terchovského chrenu.
Ved kde ja uboha taketo dobroty mam najst?