Moderátorka Miriam Kalisová: Pre kamošky som kuchárka cez telefón

Známa moderátorka Miriam Kalisová je autorkou kuchárskej knihy.
Foto: Archív Miriam Kalisovej

Miriam Kalisová je obľúbená televízna moderátorka, ktorá nás sprevádza reláciou Reflex aj Televíznymi novinami na Markíze. Miluje varenie aj pečenie a o svoje dobroty sa delí vo videách na svojom Instagrame. Jej recepty pripravujú ženy na celom svete a chvália ich, pretože vždy fungujú. Miriam pred rokmi napísala aj kuchársku knihu Nie som žiadna bábovka, z ktorej sa predalo takmer desaťtisíc výtlačkov.

Keď ste pred rokmi vydali knižku receptov a rád Nie som žiadna bábovka, katapultovalo vás to medzi obľúbené kuchárky, ktoré varia aj pečú pre svoje detičky a blízkych zdravé jedlá. Čo máte na svojej knižke dodnes najradšej?

Pôvodný plán bol, že sa kniha bude predávať len v mojom e–shope, lenže keď sa kníhkupectvá dozvedeli, že ju vydávam, oslovili ma a dohodli sme sa, že ju budú ponúkať aj ony. Mám veľkú radosť z toho, že dnes už je knižka v desaťtisícoch domácností. Úspechom každej kuchárskej knihy je, keď „žije”, keď podľa nej ľudia pečú, varia a tešia sa z receptov, ktoré naozaj fungujú. Ženy, ktoré ma sledujú na sociálnych sieťach, vedia, že moje recepty fungujú vždy. Na internete nájdu napríklad veľa postupov na prípravu dukátových buchtičiek, no môžu si byť isté, že podľa môjho receptu sa im určite podaria. A presne to aj roky oceňujú. Každý recept niekoľkokrát zopakujem a až vtedy, keď vyjde vždy rovnako, vypustím ho do sveta.

Odkiaľ pochádza vaša vášeň k vareniu a pečeniu?

Moja mamina a aj babka sú skvelé kuchárky, dokonca aj môj brat zdedil tento talent, ktorý má naša rodina v génoch. Vždy sme boli zvyknutí doma variť „od oka”, no v momente, keď som začala zverejňovať svoje recepty, zistila som, že nie každý ma tento dar, a niektorí ľudia potrebujú poznať presné gramáže a aj detailný postup. Vtedy som si začala recepty zapisovať a ingrediencie vážiť. U nás sa totiž nielen varilo, ale aj pieklo „od oka“. Koláč sme napiekli podľa toho, čo sme práve objavili v špajze. Je veľká škoda, že sme si recepty nezapisovali, pretože niektoré koláče sme už potom nevedeli zopakovať.

Čo ste najradšej jedli u babky?

U babky som zjedla úplne všetko. Asi najkrajšie spomienky mám práve na dukátové buchtičky a potom ešte na špagety. Babka ich lámala asi na štvorcentimetrové kúsky a na ich ochutenie používala len domáci kečup. Mňam.

Vyrástli ste v rodine, kde mamina každý deň varila teplú večeru. Ako je to u vás doma?

U nás doma bola vždy teplá večera, to je pravda. Nepamätám si, že by nás mamina niekedy na večeru odbavila chlebom so šunkou. No a ja mám tiež taký zvyk. Večera, ktorá nie je teplá, nie je večera, ale olovrant. U nás doma platí, že večer treba dať do bruška niečo teplé.

„Ženy, ktoré ma sledujú na sociálnych sieťach, vedia, že moje recepty fungujú vždy.“

Pečie alebo varí podľa vašich videoreceptov aj vaša mama alebo kamarátky?

Áno, jasné. Aj mamina varí recepty, o ktorých jej poviem, že ich musí vyskúšať. Ona je perfektná v tom, že ak niečo z ingrediencií nemá práve doma, tak to nahradí niečím iným. Vždy mi telefonuje, čo vymyslela. U nás doma sa málokedy dvakrát uvarí alebo upečie presne to isté. A pre kamošky som kuchárka na telefóne. Keď si s niečím nevedia rady, tak mi volajú a spolu vyriešime situáciu, alebo navarím cez telefón.

Váš Instagram má veľkú silu, je už aj školou pečenia a varenia pre mnohé z nás. Mnohé dámy začali napríklad prvýkrát podľa vás piecť rožky či chlebík. Čo vás motivovalo na začiatku pridať prvé koláčiky a recepty na váš Instagram?

Áno. Rožkový a chlebový ošiaľ si pamätám. To bolo super. Písali mi ženy, ktoré prvý raz v ruke držali droždie a upiekli taký chlieb aj rožky, že na ne celá rodila pozerala s otvorenými ústami. Instagram som si založila pred rokmi najmä kvôli tomu, aby som dala ľudom vedieť o tom, že píšem kuchársku knihu. Neskôr som namiesto pridávania fotiek začala nakrúcať videorecepty. Zatiaľ mám na ne skvelé ohlasy, preto s ich nakrúcaním nemienim prestať. Mám veľkú radosť z toho, keď podľa mňa ženy pečú.

Foto: Archív Miriam Kalisovej

Ktorý recept z vášho Instagramu je najväčším hitom?

Najviac sa asi piekli rožky a chleby. Fotky mojich rožkov mi chodili z celého sveta: z Austrálie, zo San Francisca, z Kanady, Kalifornie aj z celej Európy. Bolo krásne čítať o tom, ako si Slovenky v Amerike konečne mohli pochutiť na našom slovenskom klasickom rožku a posielali mi „vysmiate“ fotky. Ale v poslednom čase sa darilo aj jablkovému pletencu, vianočnej kakaovej bábovke a ovseným sušienkam.

Veľmi ste dbali o to, aby vaša dcérka Miuška do troch rokov jedla len kvalitné a domáce jedlo. Veľa času ste teda strávili pripravovaním jednoduchých receptov. Aj to bol hnací motor toho, že ste sa aj na Instagrame začali venovať receptom?

Miuška bola hnacím motorom, ktorý ma priviedol k tomu, aby som napísala knihu. Preto sú tam väčšinou jedlá pre deti do troch rokov. Potom, keď už bola staršia, tak sa moje receptové pole pôsobnosti mohlo rozšíriť a dnes už spolu pečieme a varíme všetko. Možno je aj čas na ďalšiu knihu, tentoraz pre dospelákov.

„Som presvedčená o tom, že často nedostaneme od života veci, ktoré chceme, ale na sto percent dostaneme také, ktoré potrebujeme.“

Podľa čoho recepty, ktoré pripravíte, vyberáte dnes?

Vyberám ich podľa nálady aj podľa toho, na čo mam chuť. A trošku už aj poznám svoje publikum a viem, aký typ receptov majú ľudia radi a nad ktorými ohŕňajú nosom. „Zdravé” recepty sa mojim ženám veľmi nepozdávajú, aj keď si ich stále pýtajú. Ocenia čokoládové recepty a tie z kysnutého cesta.

Rada ste v kuchyni, je pre vás varenie vždy relaxom?

Varenie je pre mňa už aj práca, pretože vyrábam videorecepty. Ale mám rada chvíle, keď varím a nemusím pri tom natáčať a premýšľať nad zábermi, ktoré treba nasnímať. Vtedy si to užívam ešte viac. Ale na druhej strane, veľmi sa mi páči pocit, keď sa pozerám na hotové video, takže aj to je do istej miery relax. Najdokonalejší relax je pre mňa to, keď si môžem vychutnať kvalitné jedlo v dobrej reštaurácii a užiť si chvíle, keď nemusím variť.

Ste technicky veľmi zručná, pretože si videorecepty sama nakrúcate aj striháte. Bolo pre vás náročné naučiť sa aj túto technickú stránku?

Bolo pre mňa náročne odhodlať sa uverejniť prvý videorecept. Nepremýšľať nad tým, či je kvalitatívne dobrý, alebo nie. Jednoducho len začať, pustiť ho do sveta a ďalej už ho veľmi neriešiť. Učiť sa z vlastných chýb a postupne sa snažiť zlepšovať. Nikdy nebudem robiť také videá ako profesionáli, ktorí ovládajú techniku aj strihacie programy na vysokej úrovni, ale myslím, že s tým dokážem žiť.

V televízii vás poznáme ako moderátorku Reflexu a Televíznych novín. Vedeli by ste si predstaviť aj vlastnú reláciu o varení a pečení?

Asi by som si to vedela predstaviť, ale Reflex a Televízne noviny sú moja „srdcovka“, takže tie mi veľmi vyhovujú.

V práci ste vyťažená, doma sa na plný úväzok venujete Miuške, pôsobíte veľmi spokojne. Prezraďte nám svoj recept, ako sa vám to darí?

Skutočne som spokojná, a veľmi. Niekedy mi síce povinnosti doslova padajú na hlavu, ale mám skvelú asistentku, na ktorú sa môžem spoľahnúť a rieši celú moju pracovnú agendu. Je to úplne super, som totiž dosť nezorganizovaná, aj keď v posledných mesiacoch pracujem na tom, aby som si nenechávala povinnosti na poslednú chvíľu. Niekedy sa však inak nedá a človek musí mať zdravo nastavené priority. To znamená – odložím to, čo môže počkať, aby som mala čas na seba a psychohygienu, pretože bez nej som, tak ako každý z nás, neefektívna.

Čo vás naučilo materstvo? Akú ženu sa snažíte vychovať zo svojej dcérky?

Materstvo ma naučilo trpezlivosti a dalo mi režim. Ranné vstávanie by som kedysi považovala za rituálnu samovraždu. Dnes si každé ráno užívam, pretože pripravujem pre Miušku desiatu a aj preto, že držím jej malú rúčku, keď kráčame spolu do školy. Každé ráno ju s láskou vyprevádzam a potom si idem zabehať. Milujem ju najviac na svete, vďaka nej zažívam lásku svojho života, spoznáte to len vtedy, keď sa vám narodí dieťa. Verím, že z nej vychovávam silnú ženu, ktorá bude klásť na prvé miesto seba a nedopustí, aby ňou mávalo okolie. Je veľmi múdra, veľa sa spolu rozprávame a viem, že raz bude inšpiráciou pre ženy vo svojom okolí. Mojou inšpiráciou je už teraz.

Ste vyrovnaná, napriek tomu, že aj vy ste si museli prežiť mnohé náročné chvíle. Aká bola cesta k tejto vašej vyrovnanosti?

Bola to asi šesťročná cesta, miestami veľmi nepríjemná, ale poučná. Ak sa na svet začnete pozerať očami, že je darom a vy nie ste jeho obeťou, zistíte, že nie je miestom, ktoré vám chce ublížiť, ale ktoré vás chce veľa naučiť. Len sa tomu učeniu a „lekciám” netreba brániť. Som presvedčená o tom, že často nedostaneme od života veci, ktoré chceme, ale na sto percent dostaneme také, ktoré potrebujeme. Sama sebe som sľúbila, že sa pokúsim žiť s nadhľadom a s otvorenými očami a ušami.

Máj je aj mesiac lásky. Aké sú najväčšie lásky vášho života?

Najväčšou láskou svojho života som ja. Tak by odpovedala Miuška, keby ste jej položili túto otázku. Dokonca aj do srdiečka, do ktorého píše, koho miluje, vždy na prvé miesto uvedie seba. U mňa je to rovnaké, aj keď viem, že sa to veľmi nenosí a všetkých nás učia, že sa máme vedieť obetovať a rozdať pre druhých. My to takto doma nemáme. Najdôležitejšie pre každú bytosť podľa mňa je, aby bola spokojná, šťastná, naplnená, a potom vie podať pomocnú ruku ostatným a byť tu aj pre druhých. Nevládna a nespokojná osoba bez energie asi ťažko niekomu pomôže. Najdôležitejšia je bezpodmienečná láska k sebe, k životu a k ostatným.

Veľmi sa mi páči, že ste vždy aktuálna a svoje vízie sa snažíte realizovať hneď, vidím to na vašom Instagrame. Napríklad váš Červený stan – miesto, kde sa ženy môžu stretávať – ste realizovali aj v období, keď sme boli všetci doma zavretí. Vy ste vtedy vytvorili on–line priestor, kde mohli medzi sebou ženy hovoriť o tom, čo aktuálne prežívajú. Čo bolo pre vás spúšťačom a hnacím motorom tejto myšlienky?

Červený stan som mala v hlave už dávno. Nevedela som ale nájsť dostatočne „čarovné” miesto, kde by sme sa mohli stretávať. Potom som objavila krásnu červenú jurtu ako z rozprávky, presne podľa mojich predstáv. Magické miesto, v ktorom sa ženy budú stretávať. Aj sme sa pár mesiacov stretávali, kým neprišli opatrenia a lockdowny. A tak vždy, keď je zákaz stretávania sa, sme v on–line priestore, a keď môžeme byť spolu, sme v jurte. S Červeným stanom mám ešte veľké plány, už máme za sebou aj víkendové stretnutia a teším sa na tento rok, určite to bude zase paráda. Spúšťačom myšlienky bolo uvedomenie si toho, že keď mi bolo najťažšie, mala som okolo seba vždy ženy, ktoré ma vedeli objať a podať mi pomocnú ruku. Viem o tom, že niektoré ženy také šťastie vo svojich životoch nemajú, preto vznikol Červený stan. Je pre ženy, ktoré potrebujú objať a pre tie, ktoré svoje objatie chcú poskytnúť.