Sady, lúky a vinice sa utápajú v zeleni, Malé Karpaty dýchajú zhlboka. Tisíce odtieňov zelenej, bielej aj žltej. Niet v botanickom raji našej zeme stromu či rastliny, ktorá by v tomto čase nekvitla. Vône sa prelínajú vzduchom, jedna je krajšia ako druhá. Len si to zrátajte za posledné týždne. Rozkvitnuté jablone, čerešne, baza, lipa, naše kivi a dokonca aj citrón modranský. Farmácia v prírode, pokoj na duši.
Sedíte v záhrade a všetku krásu vstrebávate do ostatných rokov života. Ráno vstanete, čosi v záhrade pohrabkáte, okopete, zalejete. Dáte si dobrý čierny čaj a k nemu práve dopečenú mix bublaninu. Za hrsť egrešov, za hrsť tmavých „júnoviek“, za hrsť posledných jahôd. Tá bublanina je akosi povinne súčasťou gastrofilozofi e začínajúceho leta. Nezasýti vás však.
O dve–tri hodiny je nedeľný obed a vy to už máte premyslené. Včera ste boli na trhu a mali ste vyhliadnuté mladé zemiačky. Nekresťanské peniaze. Tri eurá za kilo! Nekúpil som ich. „Narazil“ som však na ne v našom supermarkete. Boli ružové, maďarské a boli za tretinu ceny. Dušu aj chute dôchodcu uspokojili...
K zemiakom patrí sviatočný šniceľ. A ten musí byť viedenský. Viedenský a teľací. A ešte šalát. Opäť klasika. Šalát hlávkový, aspoň s jedným „srdiečkom“, alebo octovo–citrónový, uhorkový. Najlepšie uhorky poľné...
Na modranskej katolíckej aj evanjelickej veži odbíjali zvony pravé poludnie. Stihol som všetko načas. Zemiačky s maslom a petržlenovou vňaťou sa kĺzali na jazyku, rezeň obalený hrubou strúhankou chrumkal v ústach a uhorkový šalát voňajúci čiernym korením bol akurátny. Všetko bolo tak, ako má byť. Slnečná letná nedeľa, vlahý vietor vejúci od modranského Kúgla a čaša iskrivého ryňáku z našej mladej kamennej vinice v hone Firígle. Viete si predstaviť čosi ľudsky krajšie a príťažlivejšie?
Diskusia k článku