Pred pár dňami sme sa stretli ešte na súťaži Terra Wag v Šali. Ohodnotili sme dve stovky vín a odhlasovali víťazov. Akože inak, zvíťazili tie najlepšie moky...
Po degustácii sme sa na čele s primátorom mesta odobrali na slávnostný obed. Na sídlisku, v reštaurácii Domino, nás už vítal Ondrej Kožuch. Majiteľ zariadenia, vášnivý gastronóm, poľovník, vinár, „milec“ života, skvelý chlap. Usmieval sa a hneď pri vchode podával štamperlík marhuľovice. Päťdesiatdvojky. Vinári – degustátori, sa nezdráhali. Predsa len, dobrá pálenka po kyslých vínach urobí dobre na jazyku. O duši i tele ani nehovoriac...
Obed sa niesol v „jeleňom duchu“. Jelenie ragú voňalo i chutilo. Okoštoval som z neho i ja. Dusenému jeleňovi na veľkom plytkom tanieri som sa však vyhol. Nuž viete, lámka je len lámka...
Požiadal som Ondreja o individuálnu zmenu hlavného chodu. Vyhovel mi a bola to paráda. „Hand made“ hrubšie domáce rezance sa povarili nakrátko v horúcej vode, osušili a zo päť minút restovali s opečenou slaninkou a hrudkovým tvarohom.
Dávno som takú dobrotu nemal na jazyku! Podávali sa s paprikášom z vážskeho sumca. Sumec bol fajn, Ondrejove rezance však spievali. Vyžiadal som si ešte jednu porciu. Jedol som ju „len tak“, nasucho a bolo mi dobre. Ondrej sa usmieval a priniesol mi na stôl ešte jednu „barackovicu“. Ďalšiu som už odmietol. Nestane sa predsa zo mňa na staré kolená etylalkoholik...
Diskusia k článku