Poškuľoval som na ňu v mäsiarskych regáloch už dlhší čas. Žiadna z nich mi však akosi „nepadla do oka“. Až toť nedávno. Bola akurátna, usmievala sa na mňa a jej cena bola korektná. Parádne mi ju zabalili a ja som sa s ňou rozbehol domov.
Tam bolo už všetko pripravené. Stihnem nedeľný obed na čas. Opláchol som ju v tečúcej vode, osušil v ľanovej utierke, na povrchu jemne osolil, pokorenil, potrel olejom, jemne poprášil dolnozemskou sladkou paprikou a na hodinku – dve odložil do chladničky.
K panenke som vyhútal extra prílohu aj extra omáčku. „Pevnou“ prílohou boli „rohlíkové“ zemiaky. Akože inak, kúpené v Rakúsku. Bola s nimi šiplavá robota. Namočil som ich a pracne očistil. Varili sa v slanej vode s rascou a bobkovým listom. Po pol hodine som ich zlial, pokvapkal maslom a posypal sekaným kôprom...
S oskorušovou omáčkou bola piplačka. Dve hrste suchých oskoruší som povaril v horúcej vode, potom ich pomixoval a prepasíroval cez jemné sitko. Do oskorušovej hmoty som pridal dve lyžice pomarančového koncentrátu a lyžicu želírovacieho cukru. Po štvrťhodinke bolo hotovo. Omáčka „rozprávala“...
Na kamennej panvici som už na klátovskom „de luxe“ slnečnicovom oleji opekal panenku. Trochu dlhšie, ako je zvykom. Viac ako do ružova. Na vyhriate biele taniere som potom kládol plátky panenky a kôprové zemiaky. Všetko som decentne podlial oskorušovou omáčkou. Na stole bola už pripravená fľaša modranskej leánky. I tohto roku sa vydarila...
Diskusia k článku