Foto: Pravda
Tvoria samostatnú ríšu a delia sa na mikroskopické a makroskopické, ktoré tvoria veľké plodnice. Tie sa zbierajú aj pestujú a človeku slúžia k obžive. Pozor však, nie všetky sú jedlé. Tak, či onak, huby (spolu s baktériami) zabezpečujú obeh anorganických látok v prírode, čím majú dôležitý význam z hľadiska existencie života na našej planéte...
Píšem o hubách a myslím na hríby z rodu Boletus. Patrí sem okolo 130 druhov krásavcov žijúcich v mykoríze s ihličnatými aj listnatými stromami. O huby sa ľudstvo zaujímalo od nepamäti.
Prvé písomné zmienky sú zo starého Grécka. Prvým vedcom - mykológom bol však Ríman Plinius starší. Rozdelil huby veľmi jednoducho, na jedlé a nejedlé. Od tých čias názor na ne prešiel dramatickými zmenami. Inkvizícia napríklad súdila, že huby sú dielom satana. Diskusie uzavrel Carl von Linné, ktorý stručne riekol: Ríša húb je chaotická...
Na huby chodíme radi. Zbierame ich, sušíme, konzervujeme. Robíme z nich šaláty (neapolský je s makarónmi), pomazánky (najlepšia je s chrenom), varíme polievky (poznáte českú kulajdu?), omáčky (vynikajúca je zo smržov), huby smažíme, pečieme. Vynikajúce sú huby so zeleninou (guláše, ragú, plnené papriky), huby s cestovinami, nuž a najchutnejšie sú huby s mäsom (šumavská sviečková, závitky z roštenky, plnený bôčik, kura "marengo", marinovaný králik).
Rybie pokrmy s hubami mi však akosi "nesedia". Ani kapor, ani treska, ani pstruh... Problém je tu ešte jeden. Huby a víno. Lepšie povedané, ich priateľstvo, ich sobáš. Odmietol by som červené, mladé či vyzreté, nalial by som si do čaše prírodné sladké. Z pohára k porcii hubovej sekanej budem pochlipkávať čosi mladé, kyslejšie, nie príliš aromatické. Čo poviete na rampáš? Ryňák zo Svätého Jura, vlašák z Pezinka, či zelený muškátel z Modry...
Diskusia k článku