Historická Súkennícka ulica bola plná džbánkarov, keramikárov a „hlinených majstrov“. Tí nevystavovali svoje majstrovské kúsky „len tak“. Ľudia ich obchytkávali, obzerali a sem-tam i čosi kúpili. Počasie príliš neprialo, bolo sa však treba rozlúčiť s letom. Chodiť medzi stánkami a obdivovať hlinu a jej farby, s tým ste však dlho nevydržali.
Našťastie boli tu i stánky s občerstvením. Tí dospelí dávali prednosť vínnym produktom. Drobizg i šantiace väčšie deti sa olizovali pred pultmi s lákavým občerstvením. Ponuka bola široká. V stánku Farmy pod Gaštankou sa ponúkalo slané i sladké. Scískanice, česnekáče, lokše, „mascený chleba s cibulú“, ale aj hroznovo-tvarohový koláč, makové i orechové šúľance. Malí konzumenti sa nemohli dojesť. Akoby aj nie. Lúčili sa s letom a už pozajtra zasadnú do školských lavíc. Na očkách im bolo vidno, aké ťažké to bolo lúčenie...
Najväčší zástup hladošov prestupoval pri stánku Janka Rajniča z Nitry. V mobilnej piecke z hliny, slamy a kameňa vypekal „poplamúchy“. Podplamenníky, ak chcete. Boli z vláčneho chlebového cesta, ochutené bryndzou, tvarohom, cibuľou, klobáskou i oravskou slaninkou. Koláče voňali, chrumkali a neboli drahé. Deťom aj ich rodičom náramne chutili. Mama i otec ich zapíjali burčiakom a deti čerstvo vylisovaným muštom zo skorých odrôd viniča, ktoré sa pod Malými Karpatmi už zberajú. Úroda sa však celá lisuje, čerstvé stolové hrozno v Modre jednoducho nekúpite...
Diskusia k článku