Foto: Pravda - Ivan Majerský
Všetci tušili, že to bude krásny večer. Večer, ktorý sa bude v hoteli Bigio niesť v znamení doby predchádzajúceho storočia. „Belle epoque“ to boli vraj krásne časy, ktoré si treba pripomínať. Dámy boli odeté vo voňavých parádach tých čias. Krajky, perá, šušťavé materiály.
Najstaršia degustátorka konkurzu, osemdesiatštyriročná Liliana Weston, svojím úsmevom udivovala všetkých. Sedel som s ňou pri stole a ona už po tretí raz čítala „menu“ večera. Naklonila sa ku mne a pošepla mi: ...priateľu, budú sa podávať „veal cheek“ s pečenými zemiačkami! Tie ja milujem“.
Napred bol hubový krém s alpským syrom, nasledovali cestoviny s praženým pórom a potom konečne došlo aj na teľacie líčka. Boli dusené dlho, veľmi dlho na nízkom plameni, podávali sa v medovej omáčke a pochlipkávalo sa k nim bergamské spumante…
Po pár dňoch som si na „líčka“ doma spomenul. Zašiel som do najlepšieho modranského mäsiarstva a spýtal som sa „šéfa“ na teľacie líčka. Usmial sa a odvetil: „To nezoženiem ani ja! Ale poradím vám. Použite líčka bravčové a dlho, predlho ich duste na hovädzom loji.“
Poďakoval som za radu profesionála a odporúčal som sa. Rozmýšľam však, kde tie čertovsky chutné líčka zoženiem. Budem musieť asi skočiť, najlepšie ešte pred Vianocami, do Hainburgu...
Diskusia k článku