Potĺkali sa po humnách, prespávali kdekade a živili sa, ako sa len dalo.
V Modre to bol Frolo Fučala. Mal sa i do roboty a miestni mu dávali tie najšpinavšie práce. Vyberal žumpy, rozhadzoval hnoj vo viniciach a vymetal komíny. Stará Rumančíková ho vraj sem-tam i nakŕmila. Dávala mu „na tanýr víno“ a „do flašky oškvarky“. Ako to jedol, to sa dnes už nikto nedozvie...
V neďalekých Šenkviciach „kraľoval“ žobrák Anton Tulula. Chodil v menčestrovom saku, na ktorom mu viseli kovové „metále“. I ten bral tie najpodradnejšie roboty. Kydal hnoj a v potoku kúpaval a drhol kefou gazdovské kone a voly. Anton na rozdiel od Frola bol však fajnšmeker. Podnes sa v Šenkviciach pripravuje jeho prostá zemiaková polievka. Žobrácka.
Horúca voda z uvarených zemiakov sa zleje do kastróla a necháva sa ešte pol hodiny variť s nakrájanou cibuľou, dvoma-troma zemiakmi, cesnakom, so soľou a s „maderánkovými plevami“. Bez majoránu to jednoducho nešmakuje. Pojedá sa veľkou lyžicou ešte za horúca so šenkvickým gazdovským chlebom. Ach, Bože, kde sú tie biedne časy?
Diskusia k článku