Fedor Malík:
Frolo a Anton

Fedor Malík, 30. januára 2018     2 minúty čítania

Pekných pár rokov po druhej svetovej vojne sa pod Malými Karpatmi potulovalo veľa žobrákov. Boli hladní, „ušmudľaní“ a bohatší gazdovia ich do práce ani nebrali.



Potĺkali sa po humnách, prespávali kdekade a živili sa, ako sa len dalo.

V Modre to bol Frolo Fučala. Mal sa i do roboty a miestni mu dávali tie najšpinavšie práce. Vyberal žumpy, rozhadzoval hnoj vo viniciach a vymetal komíny. Stará Rumančíková ho vraj sem-tam i nakŕmila. Dávala mu „na tanýr víno“ a „do flašky oškvarky“. Ako to jedol, to sa dnes už nikto nedozvie...

V neďalekých Šenkviciach „kraľoval“ žobrák Anton Tulula. Chodil v menčestrovom saku, na ktorom mu viseli kovové „metále“. I ten bral tie najpodradnejšie roboty. Kydal hnoj a v potoku kúpaval a drhol kefou gazdovské kone a voly. Anton na rozdiel od Frola bol však fajnšmeker. Podnes sa v Šenkviciach pripravuje jeho prostá zemiaková polievka. Žobrácka.

Horúca voda z uvarených zemiakov sa zleje do kastróla a necháva sa ešte pol hodiny variť s nakrájanou cibuľou, dvoma-troma zemiakmi, cesnakom, so soľou a s „maderánkovými plevami“. Bez majoránu to jednoducho nešmakuje. Pojedá sa veľkou lyžicou ešte za horúca so šenkvickým gazdovským chlebom. Ach, Bože, kde sú tie biedne časy?



Diskusia k článku

kuchticka
Pan Malik, sak ten Floro bol mudry. Ved to jednoduche je njazdravsie.






 



TOPlist