Pred ňou som si spomenul na naše hranice za komunizmu. I tu to strašilo. Predlhý rad, mravenisko uniforiem, kamery zo všetkých strán. My sme neboli „ich“, tak sme dostali žltý lístok a postavili sa do zástupu. Polhodinového. Potom vypočúvanie s úsmevom, odtlačky prstov, foto očnej sietnice a na záver medzi zuby: vitajte v slobodnej krajine!
Do Seattlu to bolo takmer dvesto míľ. Dvojprúdová betónka a v jej strede nevykosená burina. Plochá krajina, na obzore hory, americké autiská a na čerpačke desať druhov kávy. Americká káva, pollitrové plastové vedierka. V ústach rančerov škoricová žuvačka...
Pred Seattlom bolo už na diaľnici pruhov šesť. Mrakodrapy sa týčili k nebesám a od oceánu vanul čerstvý luft. Zaparkovali sme priamo pri ňom. Pri rozľahlom Fish markete. Taký som v živote nevidel. Ryby a morské potvory od výmyslu sveta. Ichtyológ zo Sládkovičova by tu za pol dňa urobil profesúru. Pri stánku Fisherman Sam som si dal porciu čerstvého tuniaka s wasabi pestom. Nezasýtilo ma to. Museli sme ísť na obed.
Rybia reštaurácia Pike Place praskala vo švíkoch. Objednal som si krémovú mušľovú polievku a „smoked salmon hash“. Lososie hašé sa podávalo s hranolčekmi a bazalkovým pestom s kešu mletými orechmi. Bolo to objavné i chutné. Bola to rybia Amerika! Len to kalifornské Chardonnay bolo unavené a teplé. Nevadí, aspoň spomienky zostali živé...
Diskusia k článku