Foto: Pravda - Robert Hüttner
Krupicová kaša sa nám však rokmi vytratila z taniera. K tomuto pokrmu sa však radi vraciame i po dlhom čase. Ako toť nedávno... Cestou do Trebinje, v zabudnutom svete Republiky srbskej, sme sa s Mirom nedávno zastavili v moteli Konak, v dedinke Mosko. Zasadli sme za stôl reštaurácie Hercegovačka kuča a „hrabali“ sa v jedálnom lístku.
Miro navrhol „cicvaru“. V živote som to nepočul, nejedol. O pár minút bolo to čudo na stole. Išlo o slanú kašu, ktorá sa pripravuje z kukuričnej múky a tunajšieho kravského syra „kajmak“. Múka sa rozvarí vo vode a keď kaša zhustne, strúha sa do nej syr. Pokrm sa dlho, dlho mieša. Musí byť homogénny a hladký. Podáva sa v hlbokej hlinenej miske a ochutí sa (podržte sa!) medom. Slané a sladké, divná balkánska kombinácia!
Čo na to deti, neviem. Nám starcom to však chutilo. Možno i preto, že ten horský šalviový med bol presladký a excelentný...
Diskusia k článku