Bolo to novembrové leto. Pitoreskný kus zeme, čarovná príroda, milí ľudia. O gastronómii ani nehovoriac. Treska na tristo spôsobov, špízy z bravčovej aj hovädzej panenky, bolo de „caco“– opražený biely chlebík s cesnakom, „pečená“ a nepečená madeira, crema de maracuja, madeirský rum. Až sa mi slinky zbiehajú. Všetkému je však koniec, už sme na letisku vo Funchale. Letíme domov. Už mi treba len kyticu. Dnes má moja manželka narodeniny. Strelície ju iste potešia. Jedenásť kusov za osem eur! Dovidenia, perla Atlantiku.
Čaká nás ešte dlhší let do Kolína nad Rýnom a kratší do Viedne. Na palube nemeckej nízkonákladovky nás však prenasleduje hlad. Máme smolu. Už to nie je ako kedysi. Vo vzdušných koráboch KLM, Lufthansy či Air France sa pred rokmi dobre „varilo“. Vo vzduchu sa dnes nevarí... Navyše za tovar cateringových spoločností treba nekresťansky zaplatiť. Letecká doprava stratila svoje čaro. Svet sa aj tu vo vzduchu náramne zmenil. Miro si objednal včerajšiu žemličku s eidamom, Peter sa trápi s Tapas– Platte mit Fleischenspezialitäten a ja sa kŕmim vegánskymi rožkami. A k tomu pitie. Poltretinkové fľašky bieleho aj červeného vína. Každý má iné. Víťazí španielske Rio Añejo, asambláž Tempravilla a Merlotu. Bez deklarácie ročníka, taký bežný „španiel“. Je však kultivovaný a dobrý. Aróma letných čerešní, sušených sliviek a kakaa z Batávie.
Zvyšky vína splachujeme čajom. Čiernym aj zeleným. Sú výnimočne dobré. Išlo o duo „charitatívnych“ výrobkov. Charitea green je z himalájskych krajov a ten čierny z africkej Rwandy. A už sme na zemi. Na flughafene Kolín – Bonn. Nevľúdny terminál, chladná nemecká obsluha, mizerná čistota. Neverím, že sme v Nemecku. Výber v stánkoch je bohatý, chvíľu váham. Zvíťazili oči. Biely „bratwurst“, dijonská horčica, chrumkavá pšeničná žemľa a malé kolínske pivo. Podchladené, nedobré, fádne. Všetko za 12 eur. Doma mám za to tri kilá bravčového. Ešte hlt, dva a letíme do Viedne. Lietadlo bolo poloprázdne a ja som vo vzduchu zaspal. Predsa len únava a alkohol v tele. Produkcia dehydrogenázy v mojom tele je však stále uspokojujúca. Odvoz z Viedne mám zabezpečený. Nuž a spánok v noci je pokojný a dlhý. Snívalo sa mi o mnohofarebných antúriách kvitnúcich na brehoch Atlantiku...
Diskusia k článku