V jedálnom dennom lístku seniora sa vyskytoval len chlieb, kúsok masla, jablko, kúsok hydinového mäsa, paradajky, pomaranč, syr cottage, zeleninový šalát. A na druhý a ďalšie dni to bola len obmena, namiesto čaju mlieko, namiesto hydiny ryba, na desiatu šľahaný tvaroh s ľanovými semienkami, na večeru jogurt s vločkami. Filozofia Dr. Bukovského sa ujala. Vyhýbajte sa cukru, tukom, vyprážaným „dobrotám“. O tých sladkých, o tých sladučko krémových a čokoládových ani nehovoriac.
Zostali len spomienky z mladosti. Dnes nás už len strašia chemické analýzy krvi a moču. Ani ich nečítajte, odovzdajte ich vášmu obvodnému lekárovi. A vy, trochu provokujem, sem–tam, keď sa nad to povznesiete, občas zhrešte. Aj ja sa z času na čas spreneverím diétnym zásadám. Ako napríklad minulý víkend...
Od detstva milujem čokoládu. Nie hocijakú. Dnes len výlučne horkú a s orieškami. Málo cukru a hodne, hodne kakaa. Vrátim sa k tomu „sladkému“ víkendu. Pripravil som si „čertove guľky“. Ide o jednoduchý recept Terézie Vansovej. Lieskovcov máme ešte plnú škatuľu. Práca bola len s ich rozbíjaním. Oriešky som jemne namlel, pridal 2–3 lyžičky medu, šťavu z veľkého pomaranča, usušenú citrónovú kôru (z vlastných citrónov chemicky neošetrovaných), štipku škorice a pol deci karibského rumu. Všetko som nechal chvíľu povariť. Z vychladnutej hmoty som ušúľal malé „pilulky“ veľkosti hlinených hracích guľôčok, s akými sme kedysi, ako chlapci, radi vítali jar...
Nuž a aby to bolo „dokonané“, čertove guľky som potom namáčal v čokoládovej poleve. Tú si už z roztopenej čokolády, masla a práškového cukru iste viete pripraviť. Čokoguľky odstáli v chladničke. Pojedal som ich, kúsok po kúsku, takmer celý víkend. Zapíjal som ich horkým čajom. Čajom z prvých lístkov čajovníka. Bola to „first flash“ pohoda. Také malé milé vybočenie z diétneho režimu vo fáze odumierania...
Diskusia k článku