Foto: archív Fedora Malíka
V prípade kvasiniek oná „há dve ó“ musí byť vlažná. V našom, ľudskom prípade však čakáme na inú vodu. Vodu života. Zázračnú „killer“ kvapalinu, ktorá by pobila ten zákerný a smrtiaci vírus. Zatiaľ sme studničku s takouto šťavou života nenašli. A tak sa ďalej sužuje náš svet a (skoro) celá naša modrá planéta...
Zatíname zuby a ideme ďalej. Hľadáme ľudské teplo a isté potešenia. Napríklad radosť, akú–takú, radosť kulinársku. Zvŕtame sa v kuchyni a vymýšľame. Doparoma. Ešte aj veľkonočný pôst nadišiel. Skromná strava, vylúčenie mäsa, žiadne maškrty, vynechanie alkoholu. Jeme zeleninu, ovocie, vločky, cestoviny, ryby, orechy, nízkotučné syry. Alebo upečme niečo polodiétne, na čo budeme radi spomínať. Siahnime po hotovom ceste. Lístkovom, lineckom, štrúdľovom. Tak som to urobil aj ja...
V driemajúcej Modre pred pár dňami otvorili voňavú „pekárničku“. Domestikovaní Balkánci tam ponúkajú burek, pljeskavicu, ražniči, čevapčiči. Potešil som sa. Na „skúšku“ som si kúpil syrový burek. A bol som sklamaný. Burek nechrumkal, nechutil. Burek bol preslaný, syr sa drobil a s náplňou sa šanovalo. Prišiel som domov a z chladničky som vybral štrúdľové cesto. Bolo doň načim ozaj dobrú „burekovú“ náplň. Originálny balkánsky tučný syr „kajvak“ som poruke nemal, tak som si pripravil náhradu. Hrsť polotučného tvarohu, hrsť strúhaného eidamu, za lyžicu parmezánu a dve črievka „karičky“. Soľ netreba, iba štipku čierneho korenia a dve–tri štipky sušeného kôpru. Dobre zhomogenizovanou syrovou plnkou som potom „ošetril“ cesto, zmotal som ho do dlhého „hada“. Štrúdľovo–syrového hada som točil dookola v okrúhlej jenskej mise. Vrch tejto dobroty som potrel rozšľahaným vajcom, piekol dozlatista 30 minút pri teplote 180 °C.
Iste to aj vám bude chutiť. Iste vás to poteší. Len si celkový dojem nepokazte výberom nevhodného nápoja.
Diskusia k článku