Fedor Malík:
Bergamské casoncelli

Fedor Malík, 2. novembra 2021     3 minúty čítania

Trochu to trvalo, kým som sa rozhodol. Predsa len, mal som obavy. Pred dvoma rokmi som to stihol tak na chlp.



V októbri 2019 som absolvoval medzinárodný konkurz v talianskom Bergame tesne pred vypuknutím „covidového moru“. Bolo to v polovici októbra a o pár týždňov sa práve Bergamo stalo jedným z európskych ohnísk pandémie dvadsiateho prvého storočia...

Prešli dva roky a znova som dostal pozvanie zúčastniť sa na konkurze „Emozioni dal Mondo: Merlot e Cabernet insieme“. Bola to výzva. Váhal som, napokon rozhodla nátura Emila Holuba. S pozvaním som súhlasil a na druhý deň prišla e–poštou letenka... Let z Viedne bol akýsi nervózny. Ľudí ako maku, trasľavá disciplína. Rúška áno, odstupy nie. Lietadlo natrieskané, let meškal a výlet do San Bartolomea som nestihol.

O program som sa postaral sám. Po rokoch som opäť navštívil predajný trh Agra Zingonia. Plná hala ovocia a zeleniny. Pastva pre oči aj pre čuch. Tisícky farieb a vôní. Aj takých, čo naše zmysly nepoznajú. Desiatky druhov jabĺk aj hrušiek, olivy nakladané aj fermentované, fazuľové struky biele, zelené, žlté, fialové. A tekvice? Nádhera. Oranžové, strakaté, fúzaté, fialové, kaki, okrové. Paráda. Milujem ich v komore, milujem ich v kuchyni...

„Welcome dinner“ bola v Palace hoteli až po ôsmej. Ako inak, podávala sa lombardská pasta, bergamské casoncelli. Drobné, ručne vyrábané štvorčekové cestoviny plnené mäsom a syrom. Neboli nasucho, ale decentne pokvapkané sósom tekvicovo–šalviovej vône i chuti. Podávali sa s opečeným špekom. Boli horúce a my nedočkaví. Ušlo sa však každému. Raz aj dvakrát. Usilovní čašníci vo vyžehlených úboroch obiehali okrúhle stoly a pridávali dobrotu na tanier.

Na stole sme mali tri poháre. Víno s jedlom ste mohli sobášiť podľa vlastnej ľubovôle. Ochutnal som vínne ponuky a bolo to náročné. „Vino biologico“ Incrocio Manzoni (kríženec ryňáku a bieleho burgundu) bolo ovocné a dlhé, malo však nepríjemné „slaninkové“ tóny. Rozhodol som sa pre „bublinky“ a zostal som im verný celý večer. Išlo o ročníkové (2015) „spumante metodo classico“, kupáž Chardonnay a Pinot blanc, ktoré zrelo dva roky vo fľaši na kvasniciach. Skvelé šumivé. Rád ho prídem do Bergama okoštovať aj o rok. Nesmie však chýbať casoncelli...





Diskusia k článku







 



TOPlist