Fedor Malík:
Anži buločka

Fedor Malík, 22. októbra 2013     2 minúty čítania

Hotel Modra pred rokmi čosi znamenal. Bolo tam slušné ubytovanie, dobrá ponuka jedál i bohatý spoločenský program. Čaje o piatej, zábavy, plesy, svadobné hostiny.


Foto: Pravda - Ivan Majerský


Aj obsluha bola na jedničku. Starý pán Prokša a Filo Pikulík. Ten prvý už nežije, nuž a Filo, úctivý a ochotný čašník, sa stále drží svojho remesla. Nie doma, ale v cudzine. Nie na Západe, ale na Východe. Po rokoch strávených v Moskve sa presťahoval do Dagestanu. V slávnom futbalovom klube Anži Machačkala šéfuje hotelovému komplexu Abu Dagi. To je v preklade Dom otcov. Roboty má vyše hlavy.

V termínoch vrcholiacej ruskej ligy je to na zbláznenie. Z papaničiek je najobľúbenejšia Anži buločka. Čerstvé „buľky“ vozia z pekárne v susednom Kaspijsku. Žemle plnia hovädzími fašírkami, pripravovanými z mäsa rituálne zabitého zvieraťa. Mrazené mäso s certifi kátom ruského „mulu“ sa vozí až z Moskvy. Dagestanský hamburger sa kompletizuje po americky. Stogramová buločka, sto gramov mäsa, ľadový šalát, čínska kapusta, majonéza, paradajka, kvasená uhorka. Skoro ako u nás. Len sa platí v rubľoch. Päťdesiat za kus, čo je asi euro dvadsať. Taká dagestanská servírka si môže kúpiť zo svojho mesačného platu 200 – 300 buločiek. To je rozhodne menej, ako množstvo, ktoré sa predá za zápas. Hovorím s Filom a on sa usmieva. Vraj je to dobrý biznis.

Či už Anži vyhrá a či prehrá, skoro každý fanúšik spapká počas zápasu aspoň jednu „chalal“ (košer) buločku...



Diskusia k článku







 



TOPlist