Rôzne

S t o l u j e t e ?

stefanm - fotkastefanm, 12. januára 2013

1960 – 1980 . Nedeľa u nás doma :
Blíži sa dvanásta hodina a u nás vrcholí príprava sviatočného obeda . V obývačke je už roztiahnutý jedálenský stôl prikrytý bielym , vyžehlenym obrusom na ktorom sú úhľadne uložené sviatočné taniere so zlatým vzorom doplnené antikorovým , ťažkým príborom ktorý je cez týždeň uložený v tvarovanej , fialovým saténom tapacírovanej kazete . Pred taniermi trónia kryštálové poháre a do ihlanovej vežičky uložená textilná servítka . V strede je vázička s kvetom a súprava ochucovadiel ktorú tvorí soľ , mleté čierne korenie , červená mletá paprika a vo fľaštičke nepostrádateľné Maggi – tekuté polievkové ochucovadlo . Všetci sedia na mäkkých , červenou látkou potiahnutých stoličkách , iba ja , najmenší , na drevenej kuchynskej , lebo tých mäkkých sú len štyri a my sme piati . Otec , mamka , babka , starší brat a ja . Mamka prináša polievkovú misu z ktorej stúpa teplá para a šíri sa vôňa hovädzieho vývaru , ktorý voláme Nedeľná polievka , a v ktorej plávajú domáce , zo štyroch-piatich žltých vajec robené a najemno nakrájane rezance a do chrumkavomäkka uvarená koreňová zelenina . Decentne si prekladáme platenú servítku do lona (majú muži lono alebo klín?!?!) a čakáme kým nám mamka naloží tri-štyti naberačky tejto božskej polievky . Bez zbytočného komentára začíname obedovať a len občasnými vzdychmi a prerušovaným dýchaním dávame najavo ako nesmierne nám chutí . Otec si utrie ústa a pochváli mamkinu a babkinu prácu hoci vieme , že už sa teší na hlavné jedlo , ktoré rozvoniava z kuchyne po celom byte . Na oválnej mise od parádneho servisu sú uložené úhľadne kopčeky dusených , maslom mastenych zemiakov , paprikovej ryže ozdobenej stopkou petržlenovej vňate a plátky bravčového stehna rozklepaného , obaleného v trojobale a čerstvo vypraženého do zlato hneda na rozpálenom oleji značky Palmol . Pomaly sa z tanierov jedlo tratí a mizne v našom tráviacom trakte .Rezne zajedáme čerstvým uhorkovým šalátom alebo ešte vlažným domácim jablkovým kompótom so škoricou a klinčekmi . Nastáva vyvrcholenie nedeľného obeda . Mamka na tanieriku prináša na malé kúsky nakrájaný chlieb a kôpku vyvareného špiku z hovädzích kostí . Každý si berie kúsok chlebíka , naloží si na neho trochu špiku , posolí a s prižmúrenými očami jedlo vychutnáva . Otec si otvára desiatku pivo . Vrchnák zasyčí , pivo sa pení v pohári a ja vidím , že po odpití len s ťažkosťami potláča grgnutie . My si nalievame pomarančový alebo grapefruitový džús z litrovej plechovky do ktorej sú v hornej časti nožom urobené dva dierky . Vstávame od stola a automatický sa každý chytá svojej povinnosti . Ja utierky , a s trochou predpubertálneho vzdoru utieram a do kazety zakladám príbory , brat utiera taniere , babka sedí vo foteliku a komanduje , mamka umýva riad a otec si napráva vankúše pod hlavou na gauči pred televízorom lebo vie , že príde na rad nedeľný zákusok . Väčšinou to je chladený krémeš ale občas sa pritrafí aj , po svätej omši v cukrárni u Lukáča kupovaný , čokoládový špic , punčový rez alebo haboš .
Dostolovali sme ! Mamka si pochutnáva na kávičke a my , traja chlapi , sadáme ku stolíku a pod vedením vetrami kaviarenských ventilátorov ošľahaného , skúseného odborného poradcu – otca sa zaúčame do tajov kartovej hry mariáš . Zatiaľ si vyhrané či prehrané čiastky len úhľadne zapisujeme do slovníčka ale určite sa nám to v budúcnosti bude hodiť . Ale to je už o inom .

2013 ... Nedeľa u mňa doma :
Tesne pred dvanástou vypínam syčiacu kuchtu . Cez sito cedím tri minúty povarené niťovky , do mikrovlnky vkladám včera uvarené zemiaky , z fritézy vyberám vyprážené rezne , otváram v Kauflande v akcií kupované konzervované broskyne . Všetko prekladám v kuchyni na stôl a spolu s manželkou chvatne konzumujem lebo v telke začína politická debata a všeobecný prehľad treba mať za každú cenu . Dojedám , z chladničky si vyberám plechovkový Radller a priamo z nej ho popíjam už v predsieni aby som stihol úvod premiérového vyhovárania sa na bývalú vládu . Po troch-štyroch minútach zaspávam , sníva sa mi o stolovaní v minulom storočí a zo sna sa blažene usmievam . Budím sa na cinknutie umývačky riadu , budím manželku a v duchu sa teším na ďalšiu nedeľu .

Doprajete si kľudne , pohodové nedeľné stolovanie alebo ... ?

@zareaguj


Diskusia k téme

violetacamorova
Tak u vás doma 1960-1980 bolo ako v rozprávke - krásne. Máš na čo spomínať. A opísal si to veľmi pekne.
3sandra3
krásne predloženie svojich pocitov z detstva. Ja vôbec netuším, ako to vlastne je v rodinách, či vôbec ľudia, ktorí majú rodinu, stolujú. Keďže rodinu nemám, tak nestolujem. Ale tiež mám krásne a príjemné spomienky z detstva, keď sme boli ešte kompletná 5-členná rodina. No..... život nezastavíme.....
tiginko
tak som sa našla pri vašom stole aj ja @stefanm. Presne s rovnakým obedom a rituálmi. Až na malý detail - cigaretka mojich rodičov tesne po obede...ale zaujala ma tá litrová plechovka s džúsom, na takú si veru nespomínam...
gordonko
@stefanm ...skoro si sa trafil nedelné obedy boli spoločné čo mi dnes chýbá , ale nie v takom ,,luxuse,,
tiež sme boli 5 no čelúnené stoličky boly zelené a príbor bol stále rovnaký ,,celokovový,, takéto stolovanie bolo iba ked bolo niečo vínimočné , vianoce , sivestrovská večera apod.
vtedy bolo hovädzie lacnejšie ako bravčové , mama robievala slíže také jemné ,že aj susedky závidely , pivo ked otec načal nalial do pohára a ja zo sestrou sme sa delili o penu.
Po obede otec skončil na gauči a ,,odpočíval,, mama poupratovala nedojedné do špajzky a mi sa museli postarať o riad ...najskvôr si zohriať vodu, potom ho umyť , utrieť a upratať mama si uvarila kávičku zapálila cigaretu a vychutnávala si poobednú siestu.Potom sme mohli ísť von ,ale pred 17,oo sme boli doma ...išiel film pre pamäťníkou
.....ked pršalo hrali sme s otcom ,,prší,, koruna do banku a každý mal 5 desaťhaliernikou , za prehru si 1 dal do banku
...mama poobede niečo napiekla
dnes nedelňajší obed varý žena , alebo ja - spoločné stolovanie nepoznáme okrem vianoc , a nedeľňajšie polievka (mäsová ) sa unás už ani nerobí ak ano tak je iba na nedeľňajší obed potom skončí v špajzy a vo štvrtok sa vilievá do WC
umývanie riadu sa neobíde bez nátlaku , lebo vetšinou sa po obede odchádzá k PC a umývačku riadu nemáme , TV vrčí v kuse od rána ,ale politiku a šport unás nesledujeme ...škoda si kaziť ,,pokazenou,, nedelu
babidka
U nas sa veru stolovalo podobne :-) Akurat ze otecko si dal pred obedom maly stamperlicek slivovice a ked boli nahodou rezne , tak poobede si ho musela dat mamicka :-) Mala chuderka problem stravit vyprazane rezne - ale nam ich dopriala .Dezert sa vzdy piekol doma hoci sme mali cukraren nedaleko . mamicka by taku "hanbu" neuniesla , ze musime jest " kupce" zakusky ...
Teraz stolujeme tiez . Jedavame kazdy den za jedalenskym stolom s cistym platenym naskrobenym obrusom , servitky pouzivame sice papierove a obycajne taniere aj pribory .Manzel zvycajne v monterkach a neoholeny - ale s dobrou naladou , ze bude chutny obed :-)))
sovka62
Jáj, Štefan, skoro do detailu ako u nás, vrátane tej škatule na príbory (a čo sa za mladi naučíš... aj ja mám takú a rovno pre dvanásť osôb aj s naberačkami, lyžicami na šalát, atď. a vyťahujem ju na sviatky a pre návštevy).
Rozdielov málo, v polievke široké vyvarené rezance, lebo otec tie tenké bol ochotný jesť len výročité sviatky a pivo sa nosilo v džbáne z hostinca Mrena. Keď sme dojedli, mama mala dorobené, spratať, umyť riad a upratať kuchyňu bola už naša úloha, ale ešte predtým sme rodičom uvarili kávičku, po ktorej si schrupli každý na jednej pohovke v jedálni, aby mali dosť sily, keď prídu priatelia na šnapser (pre tých čo nepoznajú, šnapser je kartová hra).
A aj pokračovanie je zhodné. Stolovali sme, kým sme mali deti doma. Teraz presne ako u vás, jedlo na tanieri a manželovi oči na televízore, lebo politika je prílohou ku každému nedeľnému obedu.
Akosi sme sa zlajdačili, čo povieš?
vilmuska60
pohodové a nostalgické čítanie, ďakujem :). Našťastie u nás to funguje doteraz takmer podobne, len.....deti sú už von z hniezda a ostali sme pri stole dvaja. Ja varím v nedeľu obed - mäsová polievka s rezancami/mrveničkou, mäso na rôzny spôsob, ryža/zemiaky a šalát. Manžel mi očistí zeleninu, zemiaky, urobí mrveničku, ja si robím svoje a trkoceme pri tom o všetkom možnom i nemožnom....O dvanástej prestriem stôl, najeme sa a kým ja umyjem riad, manžel uvarí kávičku a zaparkuje pred telku, ja so svojou do kresla s knihou....a potom poobede???? ako kedy, čo a ako....
elixir
@stefanm : pekné, prinútilo ma k zamysleniu... a aj k túžbe stať sa súčasťou niečoho takého aj tu, kde teraz žijem. Ďakujem Ti :)
Keď som ešte bývala s rodičmi, spravili sme častejšie niečo podobné... neviem, či oni ešte tak občas stolujú... ale keď ich s drahým navštívime, vždy sa takto zídeme pri stole. :)
tetuska
pekné čítanie, človek si aspoň zaspomína na časy, keď bol ešte mladý a pekný... teraz sa cítim občas na 18 a občas na 70, podľa toho ako je v robote... stres... nestolujeme, každý si naloží podľa svojho a naje sa tam, kde to jemu vyhovuje, inak je to na sviatky, vtedy stolujeme... potom je to horšie s umytím riadu, nikomu sa akosi nechce do toho... aspoň som si zaspomínala...
evanaaa
Bolo nás desať, mama bola rada, keď konečne navarila, nik jej nepomáhal, len ja som pomohla očistiť zeleninu do polievky a obhrýzala šupy z kalerábu a ostatné odrezky z nej. Ku stolu sme sa akotak pomestili , mama nám rozdelila na taniere a keď šlo hlavné jedlo, otcovi samozrejme naložila viac, ten sa po nás podíval rad radom a spýtal sa: deti nechcete trochu? totiž on núkal nám, akoby sa necítil dobre, že má toho viac než my ostatní, za čo ho mama zahriakla, jedz a nenúkaj! A keď nám nechutilo alebo sme nevládali, odtiskli sme tanier pozerajúc pritom na otca, že už nechceme a on sa spýtal pre istotu: dcérka ( synak), len jedz - ale tato, ja už nechcem a on akoby čakal, po nás všetko pojedol. Mama každý deň varila nové jedlo, u nás sa na dva dni nevarilo a polievka musela byť stále. Po obede sa všetci rozpŕchli, len jeden z bratov vždy reval, ak mu mama nedovolila umývať riad ( mal asi 4 roky), tak mu pristavila k hokerlíku, na ktorom bol vandlík z vodou šamlík a on bol spokojný, vo svojom živle. Ja som spratávala zo stola a riady trochu očistila od zbytkov a poukladala - taniere spolu, príbory zvlášť, atď., aby mama mala menej roboty a väčší prehľad, koľko toho má na umývanie, ale musela čakať, kedy to malého brata omrzí, -:))))). Ale na sviatky to u nás bolo krásne, keď sme sa zišli okolo sviatočného stola. Teraz sme dvaja, každý v inom rohu a tak jeme, len na sviatky sme spolu pri stole.
sovka62
@evanaa , veru, kedysi sa najviac a najlepšie kúsky nakladali na tanier hlave rodiny a bol vždy obslúžený prvý. Ani neviem, kedy sa to zmenilo, dnes majú prednosť deti, ostatní prídu na rad po nich.
julica
Som prekvapena, kolki jedavaju osamote, osobitne. My stolujeme spolu s rodicmi kazdu sobotu, nedelu, aj cez tyzden, ak sa stane, ze sme viaceri doma, cakame na seba, na prichod z prace, jeme spolu co najviac, ako sa da - ved tak viac chuti. Rovnaky zvyk mam aj s priatelom, s kamaratmi. jedlo je spolocenska udalost!
evusik
nás bolo doma sedem a mama si veru potrpela na stolovanie... aj keď jedlo bolo skromné a len obyčajné taniere a príbory, ale prestreté muselo byť každú nedeľu tak ako sa patrí... cez týždeň sme sa všetci zas stretali pri stole na večeru... pravda ako sme rástli a dospievali tie spoločné večere už neboli také pravidelné... na vianočné sviatky mama vytiahla sviatočný servis z krásneho tenučkého porcelánu so zlatým prúžkom ktorý dnes opatrujem ako oko v hlave ja... a tiež ho používam len na Vianoce :-)
dnes je to tak, že cez týždeň manžel doma len večeria a to vtedy keď príde z práce, čiže nestolujeme.... ale v nedeľu stolujeme bez ohľadu nato či sme len dvaja alebo prídu deti... zrovna dnes sme boli za stolom šiesti + dve deti a bolo veselo, dobre sme sa najedli, porozprávali, poobede sánkovačka na kopci za domom, po príchode domov zákusok, robila som Pavlovu, kávička a pekný deň za nami... tak to mám rada a tak to má byť :-)
alena45
keď sme boli úplná rodina, tak večere a víkendy sme stolovali. Preto ma prekvapilo, keď tu bola dcéra teraz na Vianoce a mala prestrieť stôl a nevedela uložiť príbory. Už 7 rokov žije v zahraničí, práca, univerzita, kamaráti, fastfoody, sem-tam niečo zohreje v mikrovlnke, niečo navarí a potom to takto dopadá...
elixir
@alena45 : ja som si uvedomila, že tiež by som nevedela uložiť všetky lyžičky, vidličky - správnym spôsobom. Základný príbor je jasný, ale dezertný príbor, tým by som si nebola istá. Našla som celkom fajn článok (až na občasné kiksy pána Slovenčina), tak ak sa to hodí i nejakému inému "neznapríborovi"... :)
 lepsiebyvanie.centrum.sk/kuchyne/761461/...
klaura
Príbory zo škatule, kryštálové poháre a zlatý servis sme veru vyberali len na Vianoce a výročité sviatky ... ale všetko ostatné sedí do bodky ... vidím to ako dnes ... otcova mama (vdova) za vrchstolom ... a my všetci ostatní okolo ... takto spolu pri obede sme sa zišli len v nedeľu ... ale stálo to za to ... :)
Ale aj dnes si dávam záležať na tom, aby nedeľný obed bol slávnostnejší, s krajším prestieraním ako cez týždeň ...
trencanka
Cez vikend stolujeme spolu ale nie az tak s takou paradou! Cez sviatky vytahujem damaskove obrusy (preco zmizli z obchodov a su tam len nejake teflonove??), kazetovy pribor, sviatocny porcelanovy servis, krystal...vsetko mam pre 12 osob, keby nahodou necakani hostia prisli.
Ale musim sa zamysliet a doladit aj take vikendove stolovania. Aby boli krajsie.
Varim vzdy komplet obed, zakusok nesmie chybat v sobotu a v nedelu ku kave.
dadakanv
Tak, tak u nás doma to vládlo podobne. Výborný obed sme my deti zapili "Pirueta" džúsom z červenej plechovky. :D
Boli to krásne časy, časy istoty.
bozulka
Pekné čítanie,tiež som si zaspomínala...U mojich rodičov sa jedlo vždy slušne,ale veľmi sa nestolovalo.Ja som niečo pochytila v Prahe keď som sa musela občas zúčastniť recepcie...Nikdy nezabudnem keď som prvý krát mala pred sebou " zvláštny "príbor a nevedela som čo s ním.Mala som šťastie,že naproti sedela dáma ktorá to vedela, ja som sa len "opičila".Dnes ma už príbor na ryby nezaskočí...:-).
V roku 1960 som sa vydala a moja predstava o stolovaní bola na úrovni keď som si kúpila knihu U pěkného stolu,od autorky Libuše Vokrovej,ktorá v tom roku vyšla.Potom som si kúpila ešte knihu Umenie stolovať z roku 81 od autorkyA.Bohmannovej.Snažila som sa udržať toto predsavzatie,hoci neskôr som veľké stolovanie ako som ho nazvala robila len na sviatky alebo pri návštevách.Dnes,keď som ostala sama, mám niekedy chuť jedlo konzumovať "z kastróla...",ale potom si poviem načo by mi bola "Boška"?A tak sa zase slušne najem...:-)
anina6
Moja rodinka je 6 členná a stolovalo sa každú sobotu a nedeľu. Jedli sme všetci pekne spolu, hoci nie so žiadnou pompéznosťou, ale slušne a hlavne vtedy bola rodina pokope. postupne však ako deti odrastali, počet stolujúcich sa zmenšoval, až sme ostali iba dvaja s manželom.Takže stolujeme takisto sobotu a nedeľu. Keď sú sviatky alebo decká majú dovolenky, tak už je to stolovanie zase s väčším počtom stravníkov a na slávnostné príležitosti aj ja vyťahujem damaskové obrusy a servis, ktorý bežne nepoužívam. A veru vtedy veľmi oceňujem služby mojej "Bošky" umývačky. Ved aj terajšie Vianoce som ako sa u nás na východe vraví, pýtala zdravíčko, tomu, kto totú umývačku vynašol.
pomocnicu vyna
anina6
a niečo mi tam vypadlo, takže malo byť pomocnicu umývačku vynašol.
sairaam
Stafanm@ dobrú tému si začal:-)))Pekné stolovanie sa z domácností vytráca, nikto nemá čas ani na jedlo. Moje vnúčatá tiež doma jedávajú pri telke, ani nevedia čo jedia. Ale keď sú u mňa, tak ich to ani nenapadne. Zvykli si na to,že mám vždy pekne prestretý stôl so sviečkou a že jedávame spoločne. Aj štvorročná vnučka sa u mňa vie pekne, spôsobne najesť. V lete si prestierame stôl vonku, na terase. Mne sa to takto páčilo vždy, aj keď som ešte chodila do roboty a s manželom sme si potrpeli na tom, aby pri stole sedeli všetci čo boli práve doma. V manželovej rodine sa pri jedle ani nerozprávalo, u nás sa rozpráva.
tatranka
Tiež som bola a som za pekné,hoci aj jednoduché stolovanie.Čistý voňavý obrus,servítka,plytký a hlboký tanier,dezertný tanierik. Potrebný,základný príbor.
Ak žena alebo muž uvarí s láskou,táto sága na stole by mala pokračovať a nie byť dehonestovaná.Mala som pracovníčku,ktorá tvrdila,že jej chutí aj s kvetináča! No mne veru nie!
Na jedlo si vždy nájdem čas,hoci sme s manželom už len denne dvaja,ale vždy sa snažím slušne prestrieť.
Spoločné sedenie v rodinnom kruhu je pre mňa veľkou párty!A moji vedia,že určite bude zase niečo nové na stole / nemyslím tým len na jedlo/,ale nejaký nápad,ktorý poteší oko a aj dodá chuť.A o tom to je.
Aj doma mamka dbala,na to,aby sa servírovalo na takom riade,ktoré je na to určené. Robím to tak aj ja a teším sa,že to tak robí aj moja dcéra a vedie k tomu aj svoje deti,moje vnúčatá.
Veď kultúrou stolovania,dávame na javo a hold,výrobkom ktoré sa k nám dostali pracne na stôl.Že bolo treba veľa námahy kým sú v tej podobe,ako ich odovzdáme svojim milovaným konzumentom.
fridecanka
Krásne čitanie.Moja Babka v pracovný den navarila jednoduché a rychle jedlo,jedlo sa spoločne,dedko aj s kastrolka,dnes chápem že Babke nadarmo nešpinil riad.V sobotu dedko doniesol babke niečo z dvora na nedelný obed a Babka urobila výbornu polievku a samozrejme domáce rezance,obedovalo sa ked sme prišly s kostola a potom na nedelný výlet.Na vianoce Babka dala vianočný ubrus,jednoduchá výzdoba ale ta atmosféra.Modlidba,oplatky s medom atd.
fridecanka
Ateraz niečo o mojej rodine,v pracovný den sa snažím rodinu zvolat na večeru,V sobotu obed je jednoduchý ale spoločný tak aj večera.V nedelu varím niečo sviatočného,potom kavička,koláčik domaci,spoločne.Na vianoce aj Velku noc alebo narodeniny slavnostne a spoločne stolovanie.Som rada ked vidim prazne taniere a usmev na tvari,ked odchádzaju od stolu.Dufam že si niečo odnesu do buducej rodiny.
slawi
U nas sa spolocne stoluje kazdy den.Ja uvarim, dcerka poodnasa zo stola do kuchyni a muz oplachne a da do umyvacky. Pred vianocami bola u nas moja mama s 5 rocnou neterkou. Pozera na stol a vravi AJ JA BY SOM CHCELA ,ABY SME DOMA TAKTO PAPALI. Taka bola zlata, nie je zvyknuta ,ze vsetci spolu stoluju.
32521_1358865546 - profilový obrázok
lba
lba
Nechcem otvárať novú diskusiu, viem, že to niekto nájde aj tu, zadala som do vyhladávaca kryštalove pohare a túto diskusiu mi otvorilo.
Prosím Vas poradíte mi, kúpila som na Slovensku krystálové poháre a neviem, či sa môžu umývať v umývačke riadu,na akej stupni alebo ako sa o ne starosť.Ďakujem.
micanela
vsetko vyriesil jednoizbovy bytik - mam iba konferencny stolik pred telkou a tu sa "stoluje", kresli, robi poriadok v papieroch...proste zije