Príde babka do neba...

Závisí od ochoty variť dve rôzne jedlá v domácnosti...Prípadne dostať mäsožravca na zlatú strednú cestu a postrašiť ho dnou...

:-))))))))))))))

ide o čaro osobnosti :-) ten môj nejedol ryby, len dvakrát obaľované rezne :-) teraz nemá rezne žiadne (teda raz obaľované len1x na Vianoce) a ryby 2x v týždni :-) a sme spolu 13 rokov .....

@kukulienka , u nas je to podobne. Snazim sa co najmenej varit s masom, ale take jedlo je pre manzela akoby "menejcenne". Povie mi, "zas tolko setrit nemusime".

@kuchticka jedlo bez masa- menejcenne:-) minule som v nejakom americkom filme pocula,ze : len chudobny jedia sacharidy...:-D sa mi pacila ta logika,ze maso jedia len bohati:-))...nie som chudobna,nie som bohata,ale @kukulienka cely zivot varim dve kuchyne...ja by som zahynula na muzovej strave a on na mojej.Od masa musi mat nieco skoro kazdy den a mne staci raz -dva za tyzden,kusok ryby alebo masa a to by som mohla byt bohata ako Bill Gates viac do seba nedostanem...neviem ci to suvisi len so zdravou stravou,majetnostou je to aj o chutiach...

opr:chudobni...m.c:-)

...najdôležitejšie je nájsť si partnera, ktorý zje všetko, čo sa mu dá na tanier, našťastie našla som :-)

kde byva?:-))) zartujem,ja by som nemenila...:-)

:)) ze by sa okrem tradicneho "snubenci poznaju svoj zdravotny stav.." zaviedlo aj "a svoje oblubene jedla..." ?? :))) myslim ze v tom osiali zalubenia to bolo to posledne, riesit kuchynu :)) ale napokon casy sa menia, mladi su modernejsi, mozno sa aj toho dockame,, ja varim tak "kompromisne" aby boli stravnici spokojni, syti, zdravi telom aj duchom, co sa mi zatial dari klop, klop :)

My máme to šťastie, že obaja sa zdravo stravovať chceme. Varím, aj to čo chce partner, alebo aj hocičo, ale upravím si to tak, aby to bolo zdravé :) je to super a neviem si ani predstaviť, že by som sa stretla s nepochopením.

Keď som sa zoznámila zo svojim manželom, po nejakom čase (ečte sme neboli svoji), som uvarila obed a ako príloha bola zemiaky na cibuľke ( v šupke varené, ošúpané, krájané na krúžky a opečené na masti, na cibuľke), tak mi povedal, že on cibuľu neje, darmo som zahováírala, že jej tam nie je veľa, on vraj vôbec neje. No a keďže cibuľa je základom mnohých, najmä mäsových jedál, mala som " po chlebe".....skúšala som bez nej, potom som kupovala cibuľový exkrat, neskôr cibuľu v prášku ale nebolo to ono. zistila som, že sama chuť cibule by mu až tak nevedila,a le nesmie cítiť kúsky, tak som ju začala mixovať, ale šťava k mäsu mala akúsi horkastú, železitú chuť, až neskôr som sa dočítala, že surová sa nemá mixovať, tak som ju najprv povarila, a až potom....teraz ju dopredu popražím na masti a potom rozmixujem,ale nie úplne, len jeje spotrebujem naraz omnoho viacej, lebo mixovaním sa akoby stráca. Ale dosiahla som nejaký úspech za tie roky, a je zaujímavé, že môžem spraviť praženicu na cibuľke, ale na drobno pokrájanej, a aj chlieb s ňou už zje a nemixujem ju ani napr. do kapusty alebo kelu, tam sa stratí. Lenn závidím, keď vidím ako druhí nakrájajú do jedla cibuľu bez obmedzenia. Ale inak, veľmi vyberavý nie je, ak ide o klasiku, len tiež musí mať mäso.

Myslím,že vo väčšine prípadov je to o kompromise,dáme si fajn mäsko,ale dáme si k nemu véééľkú kopu šalátu.To čaro osobnosti by som nahradila silou osobnosti,lebo vždy ten "prehrá",kto sa prispôsobí(či už zo samej lásky,alebo dôsledkom presvedčivých argumentov)A zdá sa mi,že dávnejšie sa páry prispôsobili ľahšie vôli toho druhého,teraz je viac sebavedomých mladých,radšej ostanú single,ako by sa prispôsobili...A iste závisí aj od druhu práce,ktorú muži vykonávajú.Môj otec mal 67 kg nemal ťažkú prácu,jedol rád cestoviny,mäso zriedka,aj to varené...Chlapi,čo sa narobia,potrebujú energiu,inak nevládzu,na zeleninke by odpadli,jak muchy:-)manžel vravieva,že ľudia,čo nejedia mäso,ani nevedia,prečo nevládzu,nemajú vitalitu.Niečo na tom bude.Ja jem mäso málo,ale veru mi po pár dňoch už chýba.U nás je to najťažšie na sviatky,chute na sladké sú u každého veľmi vyhranené.Dcéra nechce orechy,kávové,makové,lekvárové.Manžel nechce čokoládové,ovocné,rumové,želatínové...tak mám výber dosť oklieštený:-))oni by jedli kravské maslo,ja Floru,oni biely chlieb,ja čierny...muž zase narobil klobásky,lebo je na dovolenke.Tak ich nejedz,ked sú také dobré?!Zase zavtipkoval,že keď sa dostaneme do pekla,iste mu tú facku dám ja za tie jeho klobásky:-)))

Tieto vianoce sme boli spolu celá rodina -syn s nevestou a dvoma vnukmi, dcéra s manželom a tromi vnukmi. Bolo to prvý raz, tak som "vodne v noci" celý december riešila ako napiect ako navarit, aby som nestrávilDcéria celé sviatky "pri sporáku". Nevesta je tiež vegetariánka, jej deti jedia "len zdravo" - sú priehladní, cize nejedia skoro nic okrem ryze a kuracinky. Chlapci od dcéry sú riadni jedáci.
Nebudem vypisovat, co všetko som na štedrú večeru varila, tradičné aj netradičné, vegetariánske aj pre masozravcov.
Dokonca som udusila tofusyr so zzeleninou, ale aj z toho, čo bolo na štedrovečernom stole sa dalo vybrat pre vegetariána. Skoro som nepredýchala, ked nevesta vstala od stola a isla si do mikrovrnky zohriat tofu syr, co si priniesla v kabelke a v igelite si ho položila na tanier. Ja som totižto ten tofu, co som varila, zabudla dat na stol, lebo tam bolo toho tooooooooooooolko, že ostatným sa od slasti robili hrče za ušami. Tak sme to všetci ticho prehliadli a v duchu jej zaželali "dobrú chut".

Neviem, ale zdá sa mi, že tá blízkosť pováh a ukazuje aj v apetíte. Nikdy som takýto problém nemala, ja aj môj partner máme radi zeleninu, strukoviny, mäso len zriedka, záľubu v experimentovaní a hľadaní nových chutí (asi by som nemohla žiť s niekým usadeným, kto nie je zvedavý). Obaja nemáme radi v jedlách slaninu, vyprážané, zato domácu zabíjačku áno. jediné, čo si jem sama, sú vločky/pšenica na vode, jem viac ovocia.@elza a prečo ste neveste radšej nedali to uvarené tofu a nechali ju jesť surové neupravené, čo si asi priniesla pre prípad núdze, keby ste na ňu zabudli - čo ste aj. hm?

Mile dievcata,mam pocit,ze to vsetko nieje natolko o chutiach ako skor o tolerancii.Nechcem sa nikoho dotknut,my tiez robime kompromisy ale asi som sa naucila brat kazdeho aky je.Nechuti ti moje?Navar si a mna to neurazi.Ved si este spominam na seba,ked ma nutili jest salatovu omacku a ja som vzdy vracala.Zelam vela radosti z blizkych,lebo o tom je stastie.

@kukulienka , aj si ma pobavila vtipom...:-), u nás je to tiež všeliaké,muž má rád údené,slaninu, jeden syn by sedel len v haluškách a zemiakových plackách, druhý syn v kuracine a ryži,dcéra,kým bývala s nami,tú sme volali "dojížďák",tej to bolo jedno,dotlačila všetko, čo zostalo,jediné,čo nenávidí,sú držky a huby. Ja by som zošrotovala všetko,ale pre moje problémy s dvanástorníkom,dosť veľa toho nesmiem,čo ma niekedy aj štve. Ale potom si poviem,že je dobre,že máme čo do úst. Pamätám si,ako mi mama rozprávala, ako za vojny ako dieťa mali na Vianoce scvrknuté plánky niekde z poľa a babka upiekla posúchy z trocha múky aj s otrubami,vraj ich škriabali v krku,ale bolo ich v jednej izbe 13 ľudí pozchádzaných a peňazí nebolo. Aj takto ľudia žili a my si to ani nevieme predstaviť. Niekedy sa bojím,že sme všetci akosi rozmaznaní a len dúfam,že sa ničoho takéhoto nedožijeme.....

@lasagna1 ,ďakujem za pekný koment!@stacy77777 ,u vás je to tiež asi vtipné súdim podľa tvojho slovníka:-))tie vážne veci,ktoré spomínaš sú veru na zamyslenie...kam sa my hrabeme s našimi problémami?!som nesmierne vďačná za to,že teraz nežijeme ako naši predkovia cez vojny a pevne verím,že ani už nebudeme!Ďakujem Ti!