Z denníka náčelníka Krčmobrany I.
7. januára 2011
Ku..., že je po tých zas... sviatkoch! Ja by som bol za pohyblivé. Nech si vyberie každý Vianoce vtedy, keď si na ne našetrí. Aj Veľkú noc, aj narodeniny, aj výročie sobáša. Všetko by bolo kĺzavé a mali by sme radosť, kedy sa nám to hodí. A že tí Traja králi prišli aspoň naraz, nie po sebe a nemali sme ešte k tomu tri dni voľna. V rodinnom kruhu, bŕ!
Konečne som doma, medzi svojimi. Známe tváre, známe keci. Bože, ako mi to chýbalo!
Zatiaľ sedím sám a čakám na mojich rodných. Mám pre nich veľké prekvapenie. Ako som tak cez sviatky trpel, vymyslel som vec, ktorá navždy zmení život mužov na Slovensku. Navždy a základne! Neodbytne!
Založím Krčmobranu a keďže som ju vymyslel, za zásluhy sa stanem hneď jej náčelníkom. Slováci už mali za Tisa Rodobranu, neviem, komu kde a ako pomohla, nežil som vtedy a historikom ako kŕdlu rozháraných čajok odmietam veriť. Zažil som síce pokusy o jej oživotvorenie vtedy, keď začiatkom 90..tiych rokov v SNS bačovali Hrnko a spol. Ale Rodobrana je prežitok! Aký rod bránila? Všetky. Aj ženský, aj stredný a aj náš mužský, jedinečný! Krčmobrana bude brániť záujmy iba nášho jediného vhodného rodu! Navždy a základne! Neodbytne!
Ku stolu prišiel Dušanko Štrngáčik. Preberá zásielky od dodávateľov vo veľko potravinovom supermarkete. K krčmovému priezvisku prišiel tak, že vždy si po šichte nesie k stolu dva poldecáky džinu, štrngne si s nimi, povie: Dušanko, na zdravie a jeden vrúti do seba.
„Čau.“
„Čau.“
„Ako?“
„Že je po nich.“
„Tiež hovorím.“
A spokojne zatiaľ mlčíme a vychutnávame atmosféru domova. Dušanko nevydrží. Začne sa sťažovať prvý.
„Svinský mesiac nás čaká. Má päť víkendov.“
Ja ho chápem, zase nie v robote, ale doma. Skúsim mu pomôcť.
„Škoda, že už nemrzne. Ako pred sviatkami. Vtedy moja svokra nerobila nič iné, len čumela cez okno. Mal som však dobrú vôľu, a tak som ju po štyroch hodinách pustil dnu domov.“
Smutne sa usmeje a utrúsi. „Správne. Ty sa máš, ja bývam na siedmom poschodí.“
Medzi tým prišiel Dodo Ajťák. Teda IT inžinier, ktorý robí to, čomu nikto v našej krčme nerozumie. Preto si ho vážime. Boli sme traja. Počet Slovákov, ktorý vyhovuje na založenie strany, hnutia alebo iného spoločenstva, ktoré tuneluje peniaze. Ja som mal však iné plány. S týmito dvoma vytvorím pevné jadro Krčmobrany. Navždy a základne! Neodbytne!
„Počúvajte“, začal po pozdrave a prvom dúšku Dodo Ajťák. “Majú čo chceli. Babám začínajú na Slovensku zarastať chlpami jazyky.“
„Ty si už niekde bol, čo?“
„Nie", nedal sa Ajťák. “Idem od počítača. Našiel som tam na nejakom pokeci zúfalkyňu, ktorá prosí o radu. Zachlpil sa jej z ničo nič jazyk. Tak som jej odpísal, že nastala epocha pomsty prírody za ich šialenú depiláciu. Telo nie je sprosté a keď si na chĺpky na určitých miestach tela zvyklo a mi mu ho odstránime, nájde si inú plochu.“
Bolo to jasné. My traja sme predurčení, aby sme založili Krčmobranu. Organizáciu, ktorá bude mať uniformy po vzore našich slovenských dejín. Bude mať aj opasok. Na rozdiel od dejín na ňom bude však iný nápis. Hrdejší! Bude tam: Za krčmu život, za pohár slobodu!
Poprosil som chlapov, aby sme dali hlavy dohromady a nikto mi nevyfúkol tento nápad a plasticky som im načrtol, o čo mi ide. Členovia Krčmobrany budú zabezpečovať ochranu slovenských krčiem počas krízových situácií a živelných pohrôm.
„Môžete sa pýtať, prečo by sme nemali založiť Domobranu, ale Krčmobranu,“ pozrel som sa pomaly výhražne na oboch podnáčelníkov. „Načo nám brániť domy, keď sme doma v krčme, há?“
Ďalej som im vysvetlil, že Krčmobrana si pod pojmom živelných katastrof a krízových situácii vysvetľuje úplne niečo iné ako slovútny a neomylný doktor Iľko. Bude chrániť naše životy počas vniknutia nezodpovednej manželky, ktorá si krčmu pletie s kuchyňou a rozdrapuje sa medzi poldecákmi ako medzi hrncami. Jednotky Krčmobrany budú hliadkovať na uliciach, v parkoch a podobne. Všade tam, kde hrozí psychický alebo fyzický útok na pokojného občana mužského rodu, ktorý si chce cestou z krčmy len tak nevinne zaziapať, pobiť sa, vyváľať sa na chodníku alebo vycikať sa na križovatke.
„Geniálne! Kozmicky účinné! Nepostrádateľné!“ Potichu začali vykrikovať moji podnáčelníci. Spacifikoval som ich gestom, ktoré bolo jednoznačne – nech sa napijú piva a radšej glgajú by mali prezradiť zatiaľ utajenú vec.
„Pozrite, už mám aj prihlášku. Myslel som na všetko.“ Vytiahol som umne poskladaný A4 papier. Sklonili hlavy, podrobne čítali a opäť nasledovali teraz už ťažko počuteľné oslavné ochkania a hmkania. V rámci utajenia. Prihláška vyzerala takto.
Slováci, za krčmu život, za pohár slobodu ! Zakladajte miestne organizácie Krčmobrany !
Adresa MO Krčmobrany * ...............................................................................
(* Krčma, v ktorej ste v strehu.)
Počet členov MO...................
Prevládajúce potužovadlá na ľúty boj *................................................................
(* Značka piva, najobľúbenejší destilát, víno.)
Vysunuté pôsobiská MO Krčmobrany *
1............................................................................................................................
2............................................................................................................................
3............................................................................................................................
(* Pod vysunutými pôsobiskami Miestnej organizácie Krčmobrany rozumieme iné krčmy, kde niekedy zavítate a mali by ste nad nimi prevziať ochranný dohľad, ak tam ešte nemajú MO Krčmobrany.)
Chceme sa zapojiť do boja s vnútorným nepriateľom * ÁNO NIE MOŽNO
Chceme sa zapojiť do boja s vonkajším nepriateľom ** ÁNO NIE MOŽNO
(* Pod vnútorným nepriateľom rozumieme rušivé elementy v sídle MO Krčmobrany, t.j. ticho sediacich a tým provokujúcich abstinentov, ženu slušne nalievajúceho sa, spievajúceho alebo pokojne sa bijúceho hosťa, ktorá vtrhne do krčmy a chce násilím z nej vyviesť a podobne.
** Pod vonkajším nepriateľom rozumieme všetky rušivé elementy, ktoré nám bránia cestou domov z krčmy pokojne sa motať po chodníkoch, spievať si, váľať sa na križovatkách, kde nás ohrozujú autá, ktoré zo zvláštnych dôvodov sa rozhodli jazdiť po ceste, keď my si na nej pohodlne ležíme, očumujúce susedky na priedomí a podobne.)
..................................................
Podpis a odhadované promile veliteľa MO Krčmobrany
Prihlášky zatiaľ uschovajte na dobre stráženom mieste! V pravý čas Vás vyzveme, aby ste ich niekde poslali!
„Ukáž, ja idem podpísať!“ Vykríkol Dušanko, vyskočil zo stoličky a vylial si džin. Už sa Krčmobrana nedala utajiť.
K nášmu stolu pribiehali všetci, ktorí veria, že v pive je málo vitamínov, preto ho musíme piť veľa. Postupne sa tak nazbierala prvá jednotka Domobrany. Plná tých najúžasnejších Slovákov! Tých, ktorí už dávno pochopili, že krčma je univerzitou chudobných a realita je ilúzia spôsobená nedostatkom alkoholu.
Spokojne som sa natiahol, vystrel chrbát na stoličke a s vďakou si v duchu povedal. „Ďakujem Ti Bože za moju genialitu! Dobrá vec sa podarila!“
Pokračovanie príde. Navždy a základne! Neodbytne!
Diskusia k článku