Vianočná tradícia trošku inak

martina0812 - fotkamartina0812, 2. decembra 2013
Vianočné zvyky a tradície sa viac či menej líšia od domu k domu. My doma máme dosť tradičné Vianoce. Hádzanie orechov do kúta, vinšovanie, krájanie jabĺčka, modlenie...
Keď k nám prišiel "za nevestu" môj manžel, bol celkom prekvapený. Oni vraj zvykli len zapáliť sviečku a pri nej sa pomodliť...

Nuž, v dome nový mladý pár, takže moji rodičia sa rozhodli, že ono prevádzkovanie tradičných Vianoc posunú na mladšiu generáciu, vraj aby nás stihli vychovať, aby sme Vianoce zachovávali v klasickom duchu. Ja som nebola proti. Maminu úlohu pri Vianočnom vinšovaní som mala naštudovanú, predsa len, dvadsaťtri rokov sa to u nás nemenilo - horšie bolo s mojím manželom.

Moja silnejšia polovička je totiž poriadny trémista. A vrámci tej trémy improvizuje. Nechápal, na čo je dobré vinšovať len tak medzi svojimi, ale zaťal zuby a naštudoval si, čo má hovoriť.

Štedrá večera u nás začínala tým, že mama zaklopala na dvere a zvolala: Otvorte! Otec sa spýtal: Čo nesiete? Mama: Zdravie, šťastie, hojné božské požehnanie a po smrti kráľovstvo nebeské obsiahnutie!

Toto sa zopakovalo tri krát, na tretí raz otec konečne vpustil mamu dnu veľkodušným: V mene Božom, poďte ďalej. Tým otcova úloha končila, ďalej viedla beh vinšovania a dej štedrej večere mama. Jej úloha tak pripadla mne, otcova môjmu manželovi.

Takže som vytešená s tácňou oplátok, medu, orechov, jabĺčok a všetkého potrebného stála za dverami a presne imitujúc mamin tón som zvolala:
- Otvorte!
Na to ten môj trémista zareagoval:
- Čo predávate?!

Civilizovane som počkala, kým sa rodičia spamätajú zo záchvatu smiechu a volám po druhý krát:
- Otvorte!
Nadobro spanikárený manžel vytresol:
- Čo chcete?!

Naši nevedeli, či sa majú chytať za hlavu, alebo sa smiať, videli, že to manžel nerobí naschvál, len je spanikárený, nuž nás nechali pokračovať. Takže do tretice:
- Otvorte!
- Choďte preč! - ozvalo sa zúfalo zvnútra.

To som už nevydržala a vošla som dnu síce bez pozvania, ale červená ako paprika, čo som zadržiavala chechot. Rozhodla som sa prejsť trému môjho drahého mlčaním a tak som pokračovala v normálnom vinšovaní.

Zaželala som domu hojne zdravia, šťastia... odverklíkovala som vinš a pristúpila som k hádzaniu orechov.
- Moje milé štyri kúty, nemám vás čím obdariť, len týmto malým orieškom.
A presne podľa tradície som do každého kúta hodila vlašský orech, ktorý tam zostal celý rok ( dosť zavadzal pri vysávaní, ale čo už? ) Tu môj preochotný - a nadobro dopletený - džentlmen vyskočil od štedrovečerného stola, zdvihol z najbližšieho kúta orech a podal mi ho zo slovami.
- Hen ti voľačo odletelo z tácne...
Ako mi ten orech podával, vrazil mi zospodu do tácne a oblátky už aj leteli vzduchom... Síce som musela ešte pred štedrou večerou pozametať obývačku, ale čert to ber, tie Vianoce boli vážne šťastné a VESELÉ!!!!

PS: Manžel sa z trémy nevyliečil. Jeho repliky ( t.j. tie dve vety ) prevzala minulý rok naša 6 ročná dcéra. Čo už? Vianoce podľa mojej rodiny sa mu síce páčia, ale onú trému zrejme nikdy neprekoná....šťastné a veselé všetkým!
@zareaguj


Diskusia k článku

aroooo
čo predávate????..... až mi slzy tečú...... no skrátka moderne
abul
Pod zážitkami mi chýba : - Ohviezdičkuj, ako veľmi sa ti páči... - Máš 100 hviezdičiek. Dobre sa to číta.
martina0812
Ďakujem, som rada, že vás ešte viem pobaviť - úsmev je korením života a mne sa postáva tisíc vecí, ktoré ma rozosmejú, tak som sa chcela o ne s vami podeliť! :-D
Arooo, mňa dorazilo predávanie a hlavne potom to zamumlanie, ktoré znelo totálne zúfalo - choďte preč! Ešte že som sa nechytila a nepovedala - tu svedkovia Jehovovi, chceme sa porozprávať! :-D :-D To by bol fór!
Marianne, toho môjho stresuje kadečo, to by si mala vidieť, čo je u nás občas za komédiu! Vlasta Burian aj s Funesom sa môžu schovať! :-D
Abul, veľmi pekne ďakujem! Taká pochvala vždy poteší! :)
sovka62
Jáj, ale som sa nasmiala! Máš ty šťastie, Vianoce naozaj majú byť veselé!
mariamka
vtipne, mile :) nedrzal ten tvoj stedrovecerny post?, od hladu nevidel, nepocul, nemyslel,... ale aspon je veselo a to sa mne paci :) dik ze si nam to sprostredkovala, osobne radsej mam tremistov ako Nebojsov :)
brambora
uzasne... uplne si viem predstavit tvojho muza s tou zufalou tvarou a prosbou v ociach nech uz sa to vsetko skonci. :D
lyali
Veľmi veselé tradície :-) aj ja som sa veru nasmiala :-D ak burian s funesom sú slabý odvar, určite spisuj a my budeme s radosťou čítať :-) a pripadám si aj ako v rozprávke :-) vianoce, nebojsa, pohotový rytier, oriešky, popoluška síce skôr preberala ako zametala... :-))
ebaka
ešte....mám záchvat.......smiechu-:))))))krásne napísané,len pokračuj
anina6
ja som sa normálne, že splakala od smiechu, to nemalo chybu. veľmi pekné, viem si to živo predstaviť. chudák manžel, mala si mu dať na papieriku napísané, čo má hovoriť.
beattka
to nemá chybu, u nás by to asi dopadlo podobne:)
kuchticka
@martina , velmi sa mi pacia vase zvyky a ako si ich "predviedla" ma naozaj dobre pobavily. Mam rada tradiciu, zachovavam taktiez stare zvyky, na ktore moj manzel-Cech nebol zvyknuty a tremista rovnaky ako ten tvoj drahy.
Prajem vsektym varechacom kludne predvianocne dny boz zhonu.
micanela
ta kpresne pre toto neznasam vianoce

"Nechápal, na čo je dobré vinšovať len tak medzi svojimi, ale zaťal zuby a naštudoval si, čo má hovoriť. "

my to vzdy prezivame ako velky stres a sme stastni ked je konecne po sviatkoch.
martina0812
Veď som hovorila, @micanela , zvyky sa líšia od domu k domu. My to nevnímame ako stres, naopak, bez toho by bol Štedrý večer len normálnou večerou, takže my si to užívame. Ale každý si zariadi, ako sa mu najlepšie páči, možno len modlitbou pri sviečke, ako manželova strana rodiny. :-D
pusta
krásny zvyk, a s tou trémou manžela si ma milo rozosmiala.
u nás dom to bývalo oveľa jednoduchšie.
nanosila som s mamou do jedálne štedrovečernú večeru, všetci sme pri stole vstali, tíško sklonili hlavy, prežehnali sa, otec jasným hlasom predriekal modlitbu, my sme ju po ňom opakovali, podakoval sa za hojnosť darov, potom sme si zasadli k sviatočnej večeri.
po večeri sa prekrajovali jablká a zisťovali sme, či sú pekne zdravé - bolo to o našom budúcom zdraví, podávali sa vianočné oblátky s medom a v orechových škrupinkách s malými sviečkami sa púšťali lodičky v malej nádobe s vodou, čo hovorilo o dlžke života každého z nás.
potom mama tajne zazvonila zvončekom v predizbe, zvončekom, ktorý sa zdedil od starých rodičov, tí ho mali od svojich starých rodičov, bol to starobylý zvonček z mosadze, mal aj patinu, ale krásne jasné zvonenie - to bolo znamenie, že prišiel Ježiško. všetci sme prešli k rozžiarenému stromčeku v druhej izbe, kde už bolo pod ním bohate veľa darčekov pre každého položených.
otec znovu začal modlitbou, podakovali sme sa Ježiškovi a pridala sa ešte modlitba za všetkých, čo už nie sú medzi nami a my deti sme sa pustili šťastne do rozbaľovania a rozdávania darčekov.
naša mama si pre istotu položila pod stromček pre seba aj vlastný darček, čo keby nedostala? :-))))) ale dostala vždy :D
potom sme sa družne bavili, ochutnávali mamine pečené sladké a slané dobroty... slávili sme s láskou a sviatočným pokojom v kruhu rodiny a užívali sme si nezabudnuteľnú a neopakovateľnú láskyplnú šťastnú atmosféru Vianoc :-)
sú to nádherné spomienky na Vianoce šťastného detstva s drahými rodičmi.
pusta
a ešte - ten starobylý zvonček ešte stále zvoní, ale dnes už našim vnúčatám a pravnúčatám :-)))
má stále čarovnú moc aj dnes a nosí šťastie do rodiny.
martina0812
Pusta, ja som to v zážitku opísala len veľmi stručne, ale tradície slávime také, aké boli za našich starých rodičov. Je tam toho veľa. Oplátky s medom máme pred večerou, aj jabĺčka. U nás sa na zvonček nezvoní, zato sa dáva medový krížik na čelo. :-D
janealli
Dobre som sa pobavila, chudák manžel, ale takéto trapasy neskôr vyvolávajú milé i veselé spomienky. Ja som si pri čítaní tvojich zvykov spomenula na jeden z ranného detstva. Keď sme sa už všetci zišli pri prestretom štedrovečernom stole, vždy sa môj starý otec, ako najstarší z rodiny, pomodlil modlidbu v biblickej češtine. Podľa toho, ako som tomu rozumela ja, to znelo: "Otče všech otvoru..." a ja som počas celej modlidby rozmýšľala, o čom sa to vlastne starý otec modlí. Až ako dospelá som sa dostala k jednej modlidbe kde znelo: "Otče všeho tvoru...."
rea1
roztomilé, úžasné, báječné. chudák chlapec. :-))
@martinka , chcela som do tvojej diskusie prispieť slovkom o tom, ako sa vianoce slávia u nás, ale poznáš ma: slovko? dve? keď začnem, určite to bude viac, ako slovko-dve. a pridať polstranový príspevok mi nepripadalo vhodné. tak som prilepila rovno nový zážitok - ale tomu tvojmu to ani zďaleka neuberá na kvalite. bavila som sa už včera ako pako, len som si odpoveď chcela premyslieť. a nezabudni napísať, ako prebehla štedrovečerná večera, či neutiekol kapor, nezhorel stromček a iné radovánky. :-))
marianne
@pusta mna zaujali tie orechove skrupinky so svieckami...to tam tie sviecky drzali? a ta predpved v uvodzovkach,ked sa potopila skrupinka, tak co? az strasidelne,by som sa bala to pustit,ze roka nedozijem...:-)) a ako to hovorilo o dlzke zivota? uz som to videla aj vela krat vyfotene na pohladniciach,ale u nas sa to nikdy nerobilo...ale vyzera to pekne. Ja som vodou posadnuta,taky vianocny ritual by sa mi pacil...
pusta
@martina0812 , verím ti, že toho je daleko viac, tiež som neopísala všetko, napr. taký Betlehem, ktorý žiaril pod stromčekom, ako sme s otcom zdobili stromček spolu papierovými ozdobami, zabalenými orechmi a jablkami v staniole, sklenými farebnými guľami, maminymi doma vyrobenými salónkami, občas sme si z tej maškrty pri ich balení s otcom uliali do pusy, ako sme my deti kúpili náš prvý darček otcovi - šedé cvernové ponožky za 3,50 ČSk, mame šál, ako sme zapaľovali sviečky a prskavky a spoločne spievali mama s otcom Tichú noc, že v košíku bol cesnak, mak, a iné, pod stolom trocha slamy slamy, omrvinky sa hádzali do ohňa v peci a množstvo dalších drobností...bolo toho oveľa viac :-)
pusta
@marianne , to boli tenučké malé sviečočky, ktoré otec najprv otočil zapáleným knôtom dole, aby vosk nakvapkal do orechovej škrupinky a sviečočku potom postavil do horúceho vosku, podržal v ňom a ked v škrupinke pevne stála, podal nám škrupinku s horiacou sviečkou a opatrne sme ju pustili, neprevrhla sa ani jedna, hodnotil sa úsek, do akej dĺžky doplávala škrupinka, boli aj také, ktoré sa kolísali popri stene nádoby s vodou skoro len na jednom mieste - hovorilo to aj o tom, kto z nás sa ako daleko dostane v živote a od domova, nenechali sa celkom dohorieť, predtým ich otec vybral a zahasil.
čím bolo tých škrupiniek viac na vode, tým lepšie sa hladina vody čerila a orechové škrupinky so sviečočkami na nej hojdali. na samom začiatku otec do nich opatrne fúkal, aby sa pohli plávať. :-)
pusta
a ešte som nesapomenula, že na Vianoce mala mama napečených aspoň 14 druhov sladkého - neviem, prečo práve 14 druhov, ale toľko ich mala mať šikovná a starostlivíá mama a gazdinka.
nechýbali makové a orechové bajgle, bratislavské rožky, linzer,medvedie tlapky, mramorová bábovka, vanilkové rožky, rôzne lepené keksy s lekvárom a potiahnuté čokoládou, rôzne košíčky, kokosové guľky s rumom a višňami, vianočka, určite boli žerbo rezy, dobošové rezy, orechová torta a iné vianočné dobroty, slané tyčinky, pagáče - skrátka tradičná klasika.
irenaw
úplne ho vidím, podarené, že "čo predávate" slzy mi vyhŕkli :-))) tiež by som ťa ohviezdila ;-) @pusta tie sviečky to muselo byť pekné, ale tiež by som sa bála, mňa rozbolí žalúdok už keď prekrajujeme jabĺčko, taká som ja trúba poverčivá ;-)
marianne
@pusta raz som mala napecene 17 druhov,totalne mi siblo,ale uz by som to nerobila,rozdavala som to celemu poschodiu:-) mozno niekde sa to minie,kde je velka rodina.Mam svoje,ze "musi byt kazdy rok",hlavne koli rodine,co su nauceni a maju radi,ale pre mna to byt nemusi.Cim som starsia,tym menej maskrtim...neviem,cim to je....
pusta
@marianne , my sme boli veľká rodina a minulo sa, na I. a II. sviatok sme sa navštevovali, chodili sme k otcovým i k maminým súrodencom, aj sa rozdalo a aj sa odnieslo návštevám.
pre nás deti to bolo žúžo, chodilo sa peši a otec nás deti vozil na sánkach - to sa dnes nevidí. joooj, ako sme sa vždy tešili, dostali sme aj tam darčeky, šantili sme s bratrancami a sesternicami, dospelí sa bavili po svojom.
neskôr mama už balila len nám, svojim deťom a už našim rodinám :-)
ja dnes pečiem len asi 7 druhov, tie, ktoré máme najradšej - začínam týždeň vopred už.
ver, že sa minie v úzkom kruhu.
Vianoce sú u nás nielen o jedení, sú o oddychu, pohode, láske, domácom pohodlí a budeš sa smiať, neuveríš - pozeráme všetky rozprávky rad radom a srdečne sa pri nich smejeme a spomíname na pekné a krásne :-)
pusta
no ja momentálne slávim s mojim priateľom tradičné židovské Vianoce _ Chanuku od 27. novembra do 5.decembra tohto roku spoločne a potom slávime spolu naše kresťanské Vianoce , všetko v najlepšej pohode a láske s tradíciami, ktoré k tomu patria :-)
ja som sa už sa bola pozrieť na Vianoce aj na bohoslužby aj viacerých iných vierovyznaní, osobne som sa ich zúčastnila a môžem povedať, ževšetky majú v sebe niečo dojímavé a zároveň veľké a slávnostné :-)
irenaw
mňa ani nenapadne napiecť kopce, dojedali by sme do februára a v marci si trieskali hlavy, že do leta hladovka. každému jeho obľúbenú klasiku, aj to si dcéra povedala slané ;-)
marianne
@pusta ale mame predsa jeden zvyk,ktory som este nikde nevidela.Jablcka sice nerozkrajujeme,ale vesiame na stomcek 24.12.do malej obalky kazdy jedno podakovanie a jedno realne zelanie.Po novom roku ho bud spalime alebo pustime dole riekou.Ci sa vypni...skoro vzdy...@irenka ja si v poslednej dobe vystacim s horkou cokoladou,keby bolo na mne nepeciem...:-D
pusta
@marianne , jablká sa na stromček vešali aj u nás v mojom detstve a na Štedrý večer sa ešte na stole aj rozkrajovali - písala som o tom vyššie už.
ten zvyk s obálkami so želaniami nepoznám, ale je to veľmi pekné.
u nás ešte mama dostávala symbolicky v obálke šupiny z kapra, aby mala dosť peňazí v budúcom roku :-) a aj ich mala celý rok :-)))))
vcelka
Toto je materiál do dobrej divadelnej komédie. Ani to nemusí byť pravý vtip, aby to všetkých pobavilo. Viem si to situáciu predstaviť, ako by som tam bola nakúkala kľúčovou dierkou... :-)
zolik
Slzy mi tecu, make up zniceny a oproti mne nechapajuco pozerajuca kolegyna. Krasne usmevny pribeh. Pekny Advent.
hubata
Posledné roky čo som bola nevydatá doma k nám chodili na Vianoce dve babky a spodný sused ktorý bol sám. No a oni spomínali pri večeri za veľkým roztiahnutým stolom všelijaké príhody, aj strašidelné, čo sa stalo pred prvou vojnou, na vojne, po druhej vojne a svorne konštatovali, že len teraz sa žije ľuďom najlepšie: plné stoly nielen na Vianoce ale po celý rok, zdravé deti, každý mal vtedy robotu. Nemodlili sme sa, nepálili sviečky len sme si spomenuli na tých ktorí už nie sú medzi nami. Samozrejme že sme sa tešili na rozprávky (babky tiež), na koláče lebo aj babky podonášali napečené. Nepamätám sa na Vianoce bez snehu: ako na Dušičky napadal, tak zostal až do marca, spravili sme si na dvore klzisko, snehuliaka, mali sme vianočné prázdniny a veľa kamarátov. Nedostali sme veľa darčekov, ale akosi nám ani nechýbali, hrali sme sa raz u jednej kamošky, potom u druhej. Navštevovali nás všelijaké tetky, potom sme zasa my išli k nim, napakovali nám svojich zákuskov. Zostal mi z tej doby pocit pohody, spokojnosti a bezstarostnosti.
andrea2005
milé, veselé, príbeh mi pripomenul televíznych bakalárov :-) prajem celej rodinke stále takéto veselé sviatky!



 



TOPlist