Ženila som brata. Však najstaršia sestra. Nevidela som ho dva roky. Vďaka, Covid-19. Naozaj mi nechýbal. Naozaj som nerevala. Malej paskude bolo treba uviazať kravatu. Obrať mu sako od mačacích chlpov. Však prečo by som revala. Sis sa svadby nedožila. Dôstojne ju zastúpila jej najlepšia kamarátka. Moja adoptívna sestra. Spolu sme ronili slzy na WC. Že malá paskuda sa žení. Že ešte na to nie je dosť zrelý. Brat to zabil ako pán: „Dievčatá, ste na pánskych véckach, nechcete ísť plakať inam? A mimochodom, TeeTee, mám tridsaťtri. Tak už sa snáď môžem oženiť, či?“
Figu sa môžeš ženiť. Veď toť nedávno //24 rokov späť// som ti desiatu do školy robila.
Prišli moje britsko-iránske švagriné. Aj moja iránska nana//=svokra//. Shirin. Moja švagriná. Je dodnes presvedčená, že vývar je naše národné jedlo. Nana vyjedla všetko hrozno a chutili jej pagáčiky. Zemiakový šalát. Majonézový.
Prišla španielska strana. U mňa poty až na zadku druhýkrát. Že ako príjmu naše jedlo. Pamätná scéna: švagriná je prvýkrát bryndzové halušky. Vygooglila si ich na nete. Po prvom ochutnaní: „A nie je to pokazené? Zvláštne to páchne.“ Vystihla to. Nie je o čo stáť. Ha. Zemiakový šalát padol za španielsku vlajku ešte pred desiatou večer. Rezne a losos detto. Treska? Padla za vlasť. O pagáčiky & korbáčiky bola takmer bitka. Tak aj o kávu. Medzinárodný konflikt.
Na svadobnej veselke mama zasyčala: „Vytiahni mobil, Tee, odfoť jedlo, a už viac nie si moja dcéra.“ No dobre. Kabelka s mobilom aj tak 30 metrov odo mňa. Hovädzí plátok bol lahodný. Mäkký. Bála som sa, že kýchnem. A on sa rozpadne. Asi konvektomat. Bol skutočne lahodný. Akurát ochutený. Neprecpaný korením. Môj Raphael //=transplantovaná pečeň// nezvládal šampiňóny. Muž sa toho hrdinsky zhostil. Až príliš ochotne. Príloha. Brat si dupol. Žiadne 0,5 hranolky + 0,5 ryža. Že ktorý debil toto vymyslel. Má pravdu. Obyč zemiaky s petržlenovou vňaťou z našej záhrady boli vynikajúce. Zákusky nestáli za nič. Mir-ŠVAGRINÁ-ka pečie skvelo. Ale. Pred vlastnou svadbou by som ani ja nepiekla. Nechali si upiecť. Nuž...zákusky nevyšli. A tak som sa tešila. Na metrové rezy. Na šuhajdy. Punčáky. Nekonalo sa.
S už teraz súčasnou švagrinou sme vo svadobné ráno žali kvety. Na záhrade. Do svadobných váz. Ozobávali sme Navaho černice. Pridali sa bosorky. //=švagriné// Vzápätí vyliezť na strom. Zahryznúť do jablka. Hodiť ho po budúcej neveste. Mama+svokry spínali ruky. Že kedy tie deti dospejú. Nikdy, to bola odpoveď. Bola to perfektná svadba.
Na dálku zdravím a přeji všem dny plné lásky, radosti, pohody a hlavně pevné zdraví všem!
Mám velkou radost, milá @nephilim z tvého uzdravování, máš fajn rodinu!!
S láskou objímám, drž sa mi!
Mám skvelú rodinu. Sme totiž rodina cvokov. Medzinárodná. Máme sklony sa vydávať/ženiť kadejako. Aspoň sa je na čom smiať. Rada by som ich videla častejšie. Na SK som bola krátko. Režim základ. OTP. Že čo to je? Malá paskuda mal šťastie, že sa oženil. Pretože svet sa opäť zatvára. Aj preto som vďačná. Rodine. Švagrinám. Svokrám. Očkované a testované. Tam. Späť. Vraj neľutujú. Vytancované. Nadšené.
Je skvele, ked sa clenovia rodiny maju radi, cim som starsia, tym viac si uvedomujem, ze rodina je to uplne najdolezitejsie a cim je vacsia tym lepsie.