Slovensko moje milé...(dovolenka)

@janger pre nás úplne "obyčajné" jedlá, pre Teba lahôdky. V prvom rade som šťastná, že sa dostaneš domov a nadšením ti nabieha husia koža, čo značí, že je ti tu dobre. Z receptíkmi od Dr.Oetkera sa veru musíš podelit, aj keď v tú dobu, keď žila babička nebolo toľko chémie ako teraz. Tatarskú omáčku od @zdezda som robieva dlhé roky a po každé som si veľmi pochutila.

Milá Janger, zdielam Tvoje pocity cez moje deti, jeden syn bol za mlákou 3 roky a druhý je už tam 4 roky. Keď cestovali lietadlom, vždy si prosili zabaliť náš chlebík, horčicu, aj slaninku,...tú tatarku určite vyskúšaj, verím, že Ti bude chutiť :-)))

Som rada ze zijem na Slovensku.Boli sme s manzelom na dovolenke v Chorvatsku,vsetko jedlo bolo velmi dobre,len ten chlieb nam moc nechutil.No skratka na nas slovensky chleba sa nic nepodoba:(((slovensky chleba=mnaaaaam

Milá @janger , je nádherné, keď si človek uvedomí, že pre niekoho je najkrajšou dovolenkou návrat domov!!! Človek môže byť kdekoľvek na svete, navštíviť tie najexotickejšie miesta a ochutnať ich špeciality, ale keď domov je pre neho tým najdrahším a návrat doň priam sviatkom, vtedy môžeme len ticho závidieť alebo byť spoluúčastným na tejto radosti. Tak sa teším spolu s tebou, že si mala možnosť opäť viedieť a cítiť lásku k tým najbližším. Nech sa ti darí a dúfam, že sa čoskoro vrátiš do pre teba tak vzácnej dovolenkovej destinácie. A tie poklady, čo si nesieš, nech ti ju dlho pripomínajú! :-)

vo francuzsku travim v podstate vzdy pol roka, ale ku koncu sa tesim na nase chutne a nezdrave jedla! normalne mi chybaju. jasne, ze mi je potom zle. ale co narobis? kusok srdca je asi aj v bruchu :-)...

Amelie, ty si to vystihla......tie " nezdravé " jedlá sú najlepšie, ale už som sa tu naučila, že aj tie dietne a racionálne pripravené môžu byť dobré, no tie najlepšie sú tu, doma, a aj Dobizu to pekne napísala,vyjadrila aj moje pocity. Stačilo, že som bola mimo domupár dní - hlavne za hranicami, a nedá sa opísať pocit, ktorý som prežívala pri návrate domov a najmä, keď som sa blížila k rodnému mestu, stačilo mi vidieť tel. vežu na Kamzíku, ktorá vytŕčala nad obzorom. A chvílu trvalo, kým som sa zaklimatizovala.A keď prišla an návštevu moja sestra z Kanady, pýtala si chlieb a maslo, aby si pripomenula ich chuť. Veru, to staré - doma je doma, platí stále.A aj naše jedlá, aj keď jednoduchšie, sú najlepšie.

Mile dievcata, dakujem vam za krasne reakcie. Ako ste to len milo napisali! Uplne ste vsetky moje pocity ""potvrdili"". Dobre sa mi to citalo. Vdaka.

Som Prešovčan.A keď sa vraciam napr.z neďalekých Košíc (nie od jezibabky1) tak si pred blokom poviem:"chválabohu už sme doma".A keď sa vraciam z Bratislavy tak si to poviem na začiatku ulice.Ale keď sa vraciam napríklad z Prahy tak "chválabohu,že sme doma" si poviem keď vchádzame do mesta.No a keď sme sa v 1990-tom vracali z neskutočného výletu Rím-Paríž-Nemecko tak som si to povedal už v Českých Budejoviciach.(to sme boli ešte Československo).Takže pocit domova sa mení zo vzdialenosťou alebo aj s dlžkou pobytu mimo domova.A každý domov má svoju vlastnú vôňu.A vône vyvolávajú chute.Tomu sa asi hovorí "vôňa domova".Niekedy ticho závidím odvážnym ľuďom ktorí sa usadia v ďalekej cudzine a žijú iný život.Ale aj oni asi závidia nám čo sme tu doma ostali navždy.Tak ti prajem janger aby si tu "vôňu domova" cítila stále nech si hoci kde vo svete a potom nikdy nezabudneš na svoje Slovensko!!

Ja tiez mavam vzdy taketo pocity ked idem na Slovensko aj ked je to uz 31 rokov co zijem v zahranici. Prvykrat ked som isla na navstevu, co bolo po pade socializmu v 1990 nemohla som prestat plakat v lietadle ked pristavalo vo Viedni. Domov je len domov.Aj tu medzi vami sa citim dobre. Co sa tyka slovenskej stravy, snazim sa vyrabat doma co najviac slovenskych jedal. Hlavne chleba peciem pravidelne, na ten australsky sa neda zvyknut. Ak nepisem spravne slovensky prepacte, uz mi ta gramatika nejde tak dobre.

Krásne príspevky mi tiež pripomenuli moje pocity. Ako dieťa som chodila na prázdniny k babke do Žiliny. V deň vysvedčenia som o 14.00 sadla aj s babkou do rýchlika a zbohom Ba na 2 mesiace. Na prázdninách mi bolo vždy super, nič mi nechýbalo, ale ten smrad z Dimitrovky, čo sa vplýžil do vlaku, keď sme vchádzali do Ba v deň návratu ( v tomto období to bolo ) som cítila ako tú najoamnejšiu vôňu. Bola to vôňa domova. No a do zahraničia, kde sme žili 3 roky som vždy ťahala také potraviny, čo tam neboli dostať. Horčica, bryndza, ocot, vegeta .... ,ale aj haluškár. Veru, až keď sme mimo domova, vieme si vážiť odkiaľ pochádzame. A na to sa nezabúda.

@janger , nedá mi , aby som nenapísala , zakaždým keď idem z Viedne do BA , prvý pohľad na hrad , ver , pre mňa je to pohľadenie na duši , jednoducho to sa nedá ani opísať , ten pocit sa vždy vynorí či chcem alebo nechcem . Ja ten pocit prežívam , aj keď prechádzame cestou na východ do manželovej rodnej dedinky na hroby . Chodievame koncom októbra. Ráno vždy vyrážame pri východe slnka , keď je pekný čas , snažím sa zachytiť tie krásne momenty , mať tú krásu , dnes už v PC.Prechádame krásnym Slovenskom , Nitra , cestou pohľad na Zobor , smer Banská Bystrica , Staré hory , tam máme jedno miestečko , kde si spravíme prestávku na malý oddych , je tam malá chalúpka , pri nej žblnkajúci potôčik , Donovaly , pokračovanie Ružomberok , keď nás neprekvapí zlé počasie , je krásny pohľad na Tatry v plnej kráse , to je tiež jeden pohľad, ktorý vo mne evokuje silný pocit "veď to je to naše " tú emóciu nedokážem nijako potlačiť , Liptovská Mara , Liptovský Mikuláš ,vynoria sa spomienky na prázdniny v Hybiach , cez Levoču , smer Branisko , Prešov , ďalej smer na Hanušovce nad Topľou kde odbočíme do malej dedinky Ďurďoš , to sa nedá ani povedať dedinka , má čísla domov možno po 45 , keď boli deti malé , sme chodili na prázdniny k svokrovcom , dnes sa už len vraciame v spomienkach, na tie , pre nás krásne časy .

V 196O roku sme boli na svadobnej ceste v tedajšej BLR.Mali sme sa veľmi dobre hoci peňazí sme viac nemohli mať a my sme boli v tom čase veľmi poctivý ,ale keď sme nastupili do vlaku domov a na večeru nám dali náš chlebík s našou "imitáciou"mysleli sme si,že máme manu nebeskú.Snáď pol hodinu som ovoniavala raz chlebík a raz salámu než som sa pomaly do toho pustila.Nikdy na to nezabudnem...

Mili moji varecharski priatelia, vase reakcie su vlastne tiez krasne zazitky. Vsetky som si so zaujmom precitala. Normalne mi bolo clivo na dusi, ked som to citala. Mame tolko spolocneho...Dakujem vam!

@palokuchki , tvojej slovenskej gramatike nic nechyba, len smelo pis!:-)

Mila @janger , to co citime k nasej rodnej krajine je nieco, co sa neda dost dobre popisat. Najma to necitia ti, co su stale doma. Uz som z rodneho Slovenska od svojho detstva prec, ziijem uz v tretej krajine kde mam domov, ale ta rodna hruda to co povazujem za svoj PRAVY DOMOV. Citim nesmierne vzrusenie ked kdekolvek citam o Slovensku. Ja ta viem dobre pochopit. Ty si aspon k tomu domovu blizsie, ale my za morom, najma @palokuchli , to mame ovela tazsie dostat sa casto na navsevu rodnej krajiny. A ze zijem tam kde som nebolo moje zelanie, iba som udrzovala vzdy rodinu pohromade. Smutok po DOMOVE ostal i ked sa mam dobre - materialne.

@bozulka , ja som bola v roku 1960 v Bulharsku a tam som poznala muza s ktorym zijem podnes - mojho manzela. Boli sme na Zlatych Pieskoch. Kde si bola ty a v ktorom meciaci?

Áno, chlieb u nás nemá chybu a nikde vo svete som taký nejedla !

@kuchticka a @bertice , tiez aj vam dakujem za komentarik. @kuchticka , ty si tu dala aj otazku pre @bozulka. Len neviem, ci sa ona este k tomuto prispevku vrati a ci ti tvoju otazku zodpovie...

Pre @kuchti čka, na Zlatých Pieskoch,august-september,bývali sme v chatkách,bol to zájazd vlakom cez Čedok.Možno sme sa aj videli..?Nastupovali sme v Blave,tam sme v tom čase bývali.@janger , Božulka sa vždy vracia 3-4 Varechy naspäť,len teraz mám trošku problém lebo mi ochorel manžel.Ináč mám kontakt v Profile keď niekto by rád niečo vedel môže sa na mňa kedykoľkovek obrátiť,vždy odpoviem.

@bozulka , prajem tvojmu manzelovi skore uzdravenie!

@janger , Ďakujem.Dúfam,že to bude vporiadku len chviľku to bude trvať.Ešte raz dík !

Tiez zijem v Holandsku a je to neopisatelny pocit, ked si v aute veziem mak, polohrubu muku, tarhonu, nase klasicke okruhle piskoty a pod. A to uz nehovorim o pocitoch, ked si raz za cas mozem dat do auta zemiaky, vajicka, hriby ci med, ktore su original z rodicovskej zahrady ci nasho lesa. Maju uplne inu chut ako tie z obchodu. Kedysi to bolo samozrejme, teraz si to vazim, ze mozem "takto chodit do spajze"!! :-)

@azalka , tak ty ma teda uplne chapes ;-)! Groetjes!

@janger , aj ja ta uplne chapem ...nase obidve dcery "vyleteli z domu" a ziju v zahranici . Navstevujeme sa pravidelne a samozrejme k naj- darcekom patri to nase domace ...bryndza , klobaska ,susene hriby ,domaci med , domace dzemy ...:-) A veruze sa uz viezol do Honkongu aj slovensky chlebik:-) Nasa mladsia dcera studovala niekolko rokov vo Francuzku /Avignon/ a hoci zila v tom "naj" kraji pre gurmanov - na nase slovenske jedla a hlavne nas chlieb mala chut kedykolvek . Ked sa vraciam od dcer domov , tak cakam na ten okamih ked vybehne cesta z lesa na kopec a odtial uvidim v dialke na dalsom kopci kostolnu vezu ..."konecne doma"..........

@babidka , veru, to su 'naj' darceky. Vsetko, co spominas... Ked clovek zije 'doma', tak si take veci nevie ocenit. Krasne si to napisala. Dakujem.