domov. Ako každá žena som rozmýšľala nad povinnosťami, čo ma
nasledujúci deň čakajú. Chcela som navariť niečo dobré, tak som si
v práci vytlačila recept. Započula som auto, tak som inštinktívne
uhla na kraj cesty. Keď auto prešlo, stúpila som na kraj cesty, kde
bolo blato. Na moje prekvapenie však bolo veľmi klzké a tak som
zletela na zem, rovno na lakeť. Pocítila som hroznú bolesť, ktorá
vystrelila až do zápästia. Pred očami sa mi zahmlilo. Zrazu som zistila,
že ma ktosi dvíha zo zeme. Bol to jeden pán od nás z firmy, ktorý sa
vracal domov na bicykli a videl môj pád. Pomohol mi na nohy, a ja
som mohla po svojich odísť. Z očí mi tiekli slzy, až tak ma bolela ruka.
Všetko som mala od blata - ruky, kabelku, oblečenie..aj recept, ktorý
som si vytlačila. Doma som sa s námahou dala do poriadku, a kým
som si ľahla do postele, ruka mi opuchla. Rozmýšľala som, ako
zvládnem povinnosti s takou boľavou rukou, keď som ju nevedela
ani poriadne ohnúť. No do rána najhoršia bolesť zmizla, ostala len
veľká modrina. Trochu ma ešte pobolievala, ale vedela som
normálne pracovať. V duchu som poďakovala a uvedomila som si,
že som zdravé ruky brala ako samozrejmosť. No od tejto príhody si
ich vážim a som vďačná za dar šikovných rúk.
Ruku som si stihla zlomiť dva razy, prvý raz v zime a hneď v lete ešte raz (pre istotu tú istú), ale bola som ešte dieťa, kosti sa zrastali rýchlo a hlavne som nemala starosti ako navariť, upratať. Ale tú ukrutnú bolesť mám aj po tých rokoch doteraz v pamäti a teraz keď už som v rokoch a som menej obratná si na pády dávam pozor. Mám osteoporózu a iste by to nedopadlo dobre.
odvtedy si davam velkyyy pozor na ruky:)