Rozhovor s veteránom

Na úvod sa patrí predstaviť hosťa. Je ním môj dlhoročný spolupracovník v mojej kuchyni, priateľ, ktorého volám Etko



a ktorého mi venovali, približne v roku 1977 moji rodičia pretože si kúpili nového, mladšieho, takého červeného a starého, ktorý im pomáhal najmenej desať rokov im bolo ľúto vyhodiť. Stretnutie na rozhovor sme si dohodli v mojej kuchyni pri príprave paradajkovej šťavy na zimnú sezónu 2014 – 2015:
Ja: Etko nemal si obavy, keď som ťa v roku 1977 sťahoval od bývalých pánov k sebe do mojej kuchyne v novopostavenom paneláku na našom sídlisku?
Etko: Ja som bol navyknutý na spoluprácu s bývalým pánom, ktorý ma mal vyše desať rokov a bol ku mne veľmi pozorný!!Takže určité obavy boli. Hlavne z tvojej mladosti a vehementného zápalu do spolupráce so mnou. Obával som sa hlavne o spojku z umelej hmoty



) medzi nádobou a motorom. Ale to predsa vieš, pár krát si musel meniť ošúchanú za novo zakúpenú. Ale o to väčší pozor si dával na moje ostré zuby! Dodnes ich mám všetky štyri, nie ako ty, hore dva + protézu a dolu zopár!
Ja: Povedz našim čitateľom čo všetko sme spolu spracovali.
Etko: To presne nespočítaš! Ale poviem ti na čo si ma použil. Robili sme spolu strúhanku zo starých suchých rožkov, nespočetne krát zemiaky na halušky alebo placky, ovocné kokteily, majonézu, ovocie na prípravu sirupov a lekvárov a nezabudnem, že v poslednom čase si rád pripravuješ vo mne ľadovú kávu.
Ja: A ešte si zabudol na svoje prídavné zariadenia s ktorými som robil cesto na rezance, šľahal bielky z vajíčok na sneh, mlel kávu, orechy aj mak... to sme si užili!!! ... Si u mňa šťastný?
Etko: Som. Stačilo by odpovedať som, ale ja ti poviem aj prečo?! Lebo hoci už mám ohnutý kolíček,



) tak ako ty, do dierky stále trafím, tak ako ty. Tak preto som u teba šťastný. Niekto iný by ma už dávno vyhodil ale ty, hoci si chvíľku koketoval aj s mojím mladším bratom Turbom, si si ma nechal a dávaš mi príležitosť pomáhať ti. Nevadí, že ma skladuješ v roztrhanej krabici,



nedbáš o moju hygienu a skladuješ ma na skrini, ja som u teba šťastný!
Ja: Ja ti ďakujem za rozhovor a hlavne za to, že som mohol toľko rokov s tebou spolupracovať a na záver sa ťa opýtam či máš nejaké prianie, ktoré ti tu môžem splniť.
Etko: Mám. Túžim si verejne zahučať! Môžem???
Ja: Samozrejme, huč Etko spolu so mnou ešte veľa rokov.

:-))))))))))))))))))))))))))))))))))
nech vam vase krasne priatelstvo vydrzi este vela stastnych rokov :-)))))))))

No ja z teba nemôžem! Hlavne tú kolíkovo dierkovú sekvenciu, no perfektné voľačo!!! Gratulujem, zasa sa ti raz podarilo rozosmiať!!!!
Prajem tebe a Etkovi ešte hromadu spoločných rokov a rovnako veľkú hromadu kulinárskych zážitkov!!!

:):):):):):)

takéhoto veterána mám aj ja. nie som mu taká verná ako ty, lebo už má mladšieho nasledovníka, pretože niektoré súčiastky sa nedali zohnať, vyrobili sai né, ktoré na ten typ už nepasovali. používam ho len na mletie kávy.

@stefanm si úžasný vymýšľač a rozprávač, pekne sa ťa číta. Rovnakého Etka mali aj moji rodičia, ale sestra, ako hlavná dedička ich kuchyne to nevydržala a už ho tiež vymenila za mladší ročník. Klobúk dole za tvoju vernosť starým priateľstvám, nech je to ku komukoľvek (čomukoľvek)

Podarilo sa ti nas zasa rozosmiat :-)) Zabudol si na zvuky pri tych dierkach :-)))

Pri tomto čítaní si s hrôzou uvedomujem, že môj "Etko" má tiež už 36 rokov a ešte slúži. Dobre som sa zabavila...

:DDDDD

:-))))))))))))))))))))))
Vsetci moji "byvali Etkovia" su uz neboztici a nahradili ich ine pristroje /musim povedat ze vykonnejsie a tichsie / ale na tu spojku z plastu si spominam aj ja :-) Bola to ich najvacsia slabina - ja som spotrebovala pri kazdom z nich /mala som sivy , cerveny a nakoniec biely/ aspon 2 ks do roka :-) Teraz neviem : to boli take slabe alebo som tie roboty tolko pouzivala :-)???

@Stefanm , myslela som, že iba my ženy sa nevieme zbaviť niektorých vecí (spomienky nedovolia), presne takého Etka mám aj ja má už 40 rokov. Napriek tomu, že na kuchynskej linke je vystavený nový, tak aj napriek tomu zo zotrvačnosti idem do špajze a dotrepem Etka starého, ale už iba pri nejakom strúhaní napr. orechy, cvikla na zaváranie a hlavne je stále mojim pomocníkom pri robení bryndzových halušiek a ochotne a dobre mi rozmixuje zemiaky do cesta na ne, ktoré by som musela pracne rajbať na struháku. Podobne mi zostal kávomlynek, ten je tuším Gorenje, nemám mlynek na mak, iba prídavok k Etkovi, ale to sa mi zase nechce skladať a trepať ten ťažký stroj (presne taký ako máš ty @Stefanm ), tak mak, citronovú strúhanú sušenú kôru a podobné drobnosti pomeliem na tom starom 40 ročnom kávomlynku, hlavne mak sa tam urobí veľmi rýchlo a dobre a takmer bezpracne..

@Stefanm ,keby cert 7 parov topanok podral tak urcite taky rozhovor nevymysli,rozosmiala som sa hlavne s tych vasich kolickov.Ale takyto etko je hotovy nezmar a motor ma ako na traktore.

ja mám Etkov dvoch, jeden mi slúži k plnej spokojnosti a druhému som pred rokom pomohla ja, mne sa tá biela vecička - spojka či čo - pokazila mojim pričinením po 32 rokoch vernej služby, dostali ma okuliare na čele v ďalšom videu.

Já mám dva, po tetě Etamiru a po rodičích Pragomix. I kdyyž motory vypadají rozdílně, všechno příslušenství sedí na oba dva. Taky na ně nedám dopustit. Etamira má plastovou mixovací nádobu, Pragomix trochu větší skleněnou. Mám k tomu krouhač a strouhač (umí i hranolky), mlýnek na maso, kávu i mák, hnětač, šlehač, zmrzlinový strojek. Nedala bych ani jeden za nic na světě! :)

ja ho mám tiež komplet a najlepšie sa mi strúha suché pečivo na strúhanku, ale na budúci rok sa sťahujeme do menšieho tak mi ho bude ľúto vyhodiť tak, ak bude mať niekto záujem môžem ho potom darovať.