Keď mal synovček päť mesiacov, sestra si musela dať operovať plece. Počas tehotenstva škaredo spadla a plece sa vykĺbilo tak nešťastne, že odvtedy jej vyskakovalo z kĺbu pri každej bežnej činnosti - natiahla sa po knihe, lup. Zdvihla Viktorka na ruky, lup. Proste to bola škaredá a bolestivá záležitosť, ktorú bolo treba odoperovať.
Za ten čas nechala malého u našich a teda aj u mňa. Ja som vtedy mala trojmesačnú dcérku, takže ancáblov pre bábätká bolo v dome neúrekom. Sestra vtedy dojčila a lekár prikázal, že do šiestich mesiacov IBA dojčila, to znamená, nijaká iná strava.
Nuž, sestrička teda odišla na operáciu, naplánované mala, že sa o dva dni vráti. Odstriekané materské mliečko zatvorila do fľaše, aby sme malého nakŕmili a na druhý deň som mala v zásobe sušené mlieko BEBU, ja som totiž nedojčila.
Ségra teda zmizla zo scény, položili sme bábätká vedľa seba na hraciu deku a kým obhrýzali hrkálky a búchali po všelijakých hračkách, ja som na ne dávala pozor a ocino šiel variť guláš. Mamina pendlovala medzi nami - kukla na deti a na mňa a vzápätí kukala otcovi cez plece do hrnca. Otec robí úžasný guláš, ostrý ako žiletka, ale keď sa naňho nedáva pozor, urobí v kuchyni hotové peklo.
Po chvíli som sa schystala, že dám obe decká spať. Malá vybumbala svoju dávku BEBY, malému sme šli zohriať materské mliečko.
ALE!!!! Či už malému chýbalo prírodné balenie, alebo mamička celkove, ani za svet nechcel papať. Len vrešťal, otáčal hlavičku a vypľúval mlieko okolo seba.
A vtedy sa do toho zamiešal dedko. Svojho vnúčika zbožňoval a vyhlásil:
- Ale baby, netrápte tohto malého chlapa mliekom!!! Možno nie je hladný! Poď, Viktorko, my dvaja sa zatvoríme do kuchyne a necháme ženské, nech uspia Viktorinku, dobre?
Maznavo sa prihovárajúc chlapčaťu ho zdvihol na ruky a majetnícky ho odniesol do kuchyne. Bezhraničná láska bola obojstranná, malý prestal vrešťať a začal ožužlávať dedkovi golier.
S mamou sme na seba pozreli, pokrčili plecami a nechali to tak. Skúsime to s tým mliekom o chvíľu, keď sa malý upokojí a dedko je predsa zodpovedný chlap, nie je problém nechať mu malého aj na celý deň, nielen na pár minút.
O chvíľku som začula z kuchyne mixér a cez to veselé džavotanie malého a otcovo rozprávanie. Malá už zaspala a tak sme s mamou išli, že vyskúšame Viktorkovi podať jeho obedík znova.
Keď sme prišli do kuchyne, obidve sme úplne zamrzli!!! Malý ležal na kuchynskom stole, rúčkami aj nožičkami zvieral fľašu a odušu nasával a bumbal namiesto mlieka akúsi podozrivú hnedú hmotu!!!
S výkrikom sme skočili k nemu, ale otec nad malým stál ako strážny anjel, spokojne sledoval, ako sa malý kŕmi a ako si napokon spokojne odgrgol a vzápätí zaspal.
Áno, tušíte správne! Otec päťmesačnému, plne dojčenému dieťaťu, ktoré ešte nikdy nejedlo okrem mlieka nič iné, rozmixoval dva deci hoväzdieho gulášu, vrátane zemiakov, mäsa a tej príšernej páliviny, od akej aj dospelému slzia oči a dal to vypiť malému.
A ten ani okom nemihol!!!
Do sestrinho návratu sme sa mu ešte veľakrát pokúšali dať mlieko, či BEBU, ale malý len naťahoval rúčky k dedkovi a pýtal guláš. Dedko rástol od pýchy, akého má on vnúčika / chlapa. Nakoniec sme to vzdali. Malý sa kŕmil ostrým gulášom, spokojný a šťastný ako blcha, až kým sa sestra nevrátila.
Nič sme jej nepovedali. Áno, malý bol dobrý, áno, spapal všetko... Len sa potom pri prebaľovaní trochu ťažko vysvetľovalo, čo to má v plienke, keď to vyzeralo na jeho pomery tak nezvyčajne... :-D
suc poucena a vedoma si, ze moje dieta je moja krv, pocinala som si velmi podobne, s tym rozdielom, ze ja som mliecko mala a nepodarilo sa mi potvorku ani napriek dvojtyzdnovej pauze odstavit do vyse jej styroch rokov :-)
jedla uplne vsetko pred dovrsenim jedneho roka a ja som presvedcena, ze subezne dojcenie a neobmedzovanie v jedle je dovodom, ze nema alergie a podobne prijemnosti :-)
chlapče..ty sa dobre čítaš..:-)
veru tak..jeden nikdy nevie..
moje životné heslo je:
=všetko je inak=
:-)
sesternica vraj, teraz má už 66 (rokov, nie kíl, hoci by chcela), keď mala tri roky, sa na ulici postavila pred svoju mamu a nahlas sa dožadovala: mama, daj cici! a kamarátka, ktorá tiež svoju dcéru dojčila donekonečna spomínala, že oni mali s malou (sic!) taký domáci obrad: ona z práce prišla pre malú do škôlky, nakúpili, doma sa prezliekli, sadli v spálni na posteľ, teda - ona si sadla, dcéra sa postavila pred ňu, pocuckala si, povedala, čo bolo v škôlke, zas si od mamky pocuckala mliečka a zvyšok dňa už pokračoval normálne ako všade. a toto trvalo až do prvej triedy! až potom sa kamoške podarilo dcéru presvedčiť, že také veľké deti už od mamky mliečko nepijú, lebo by to bola hanba! ja som sa kamoške síce smiala, že má mlieka ako Rysuľa, ale čo narobíš. keď stále mlieko mala a dcéru to pocuckanie si ukľudňovalo ...