V priebehu 6,5 minúty už boli vynášači smetí družne plece pri pleci a kýbeľ pri kýbli natlačení vo výťahu a brzdili na 3, 6, a Hubatý až na 8. poschodí.
Lenže raz navialo toľko snehu, že odstopovaný čas 6,5 minúty sa jednoducho nedal dodržať a tak po krátkej porade sa rozhodli že účastník zo 6. poschodia má v pivnici gumáky, obetuje sa a odskočí pre nejaké to fľaškové a ten zbytok z 3. a 8. poschodia zatiaľ prezvonia manželky že treba prezuť pneumatiky lebo je šmykľavo a tak sú v pivnici a prezúvajú. Proste všetko klaplo tak ako malo, každý mal pivo pri papučiach, na pneumatiky sa rozdali karty a začali hrať mariáš.
Nebyť sprostej náhody že Vlasta z 3. a Mariena zo 6. poschodia dostanú naraz v tej istej sekunde debilný nápad upiecť marhuľový koláč zo zaváranín skladovaných v pivnici, tak by chlapi samozrejme dobrých osem hodín nikomu doma nechýbali: veď prezúvajú pneumatiky .....
Vlasta z 3. si výťahom zastavila Marienu zo 6. poschodia, vystúpili na prízemí a zočili každá svoj smetiak. Nuž nemohli inak a zavolali aj mňa - Hubatú z 8. poschodia aby tiež videli tú radosť na mojej tvári....
Vykašľali sme sa na pečenie marhuľových koláčov, čakalo nás niečo krajšie: pomsta!!!!
Každá sme vzali domov svoj kýbeľ na smeti a čakali čo sa bude diať: naraz len zúrivý zvonček a výkrik Hubatého:
- "ty si vzala náš kýbeľ domov????" - pýta sa s nádejou v hlase
- "nie, ja som nebola vonku, kýbeľ nie je doma" - pokojne bez výčitiek klamem, nepokazím susedkám predsa zábavu ....
Trééésk domovým telefónom a vtedy som vedela že nastal náš čas: pootvorili sme s Marienou a Vlastou dvere od bytov na chodbu a dusili sa smiechom ako naši manželia energicky behali od prízemia až po dvanáste poschodie a vyzváňali na zvončeky vždy štyrom susedom na poschodí či omylom nevzal niekto z nich cudzí smetiak ...... hehe
u nás sa smeti takto nevynášali ale za to v sobotu sa korporatívne opravovali a pucovali autiaky. autá zaparkované v rade pred domom, handry, vosky, pucovátka kadejaké, hadica s vodou natiahnutá z práčovne a pod stromom, pekne v tieni a vo vedre so studenou vodou naskladané fľaškové. a susedia si navzájom pomáhali, opravovali, umývali, udržiavali svoje tátoše, nezabudli popritom poohovárať všetky susedy, ktorej narástla riť a ktorá má akého frajera, kto koho prefikol a podobné drobné radosti sa pospomínali, kto má známeho v autoservise, kto vie zohnať brzdové doštičky, a tak. len jednu chybu to malo. miesto prvého i druhého reáka sa tam na hanbu celej rodiny poflakovala s handrou cez plece, cigaretou nonšalantne prilepenou v puse a s mastnými rukami rea. a jej manželia sa doma váľali pred telkou a varovali deti. varila som alebo v piatok večer alebo v sobotu skoro ráno, lebo keď sme nešli do záhrady, bolo to naozaj veľmi príjemne strávené sobotné dopoludnie. také spoločenské. potom sa ozvalo: janóóó - jožóóó - feróóó, už je obed! dopivilo sa, upratalo pred domom, típli sa sparty, marsky aj dalily a išlo sa obedovať. a ja zaboha neviem, prečo som bola u niektorých susied taká, no, pomerne menej obľúbená. :-)
Od Ružovej doliny až po Talacku bolo vždy veselo ......
dúfam, že do pojmu "ružová dolina" zahŕňaš aj Sklenárovu, bývalú Schiffelovu (veď si tam chodila do školy, né?), lebo tam som rozveseľovala národ ja. Talacka. my sme to volali Talác. z gympla, cez veľkú prestávku behom ta, jedno chladené na osvieženie na stojáka pod orechom, lup tam s ním a behom nazad do školy. presne 20 minút. a niekedy aj nie, keď bolo teplo obzvlášť teplé a pifko obzvlášť chutné. vtedy som ešte netušila, že v tých končinách budem raz bývať. a už je to 35 rokov. :-)) akosi ma tie končiny osudovo priťahovali, aj do prvého zamestnania som tam nastúpila - na ÚEOS.