Pomsta!

hubata - fotkahubata, 13. júla 2014
Môj muž chodil rád vynášať smeti. Zdola zazvonil 2-3 susedom, ktorí tiež radi vynášali smeti, lebo panoval u nás taký zvyk, že pri zvončekoch sa odstavili do radu smetiaky pod schránky a len-tak naboso v papučiach, sporo odetí si odskočili kolektívne do Večierky pod barákom na jedno orosené. Všetci obyvatelia vrátane najmenších detičiek smetiaky poznali podľa vizáže, vedeli komu patria a boli k nim tolerantní: aby susedia dočiahli do poštových schránok postavili sa na špičky, zapchali si nosy a v pohode si vybrali svoje faktúry.

V priebehu 6,5 minúty už boli vynášači smetí družne plece pri pleci a kýbeľ pri kýbli natlačení vo výťahu a brzdili na 3, 6, a Hubatý až na 8. poschodí.

Lenže raz navialo toľko snehu, že odstopovaný čas 6,5 minúty sa jednoducho nedal dodržať a tak po krátkej porade sa rozhodli že účastník zo 6. poschodia má v pivnici gumáky, obetuje sa a odskočí pre nejaké to fľaškové a ten zbytok z 3. a 8. poschodia zatiaľ prezvonia manželky že treba prezuť pneumatiky lebo je šmykľavo a tak sú v pivnici a prezúvajú. Proste všetko klaplo tak ako malo, každý mal pivo pri papučiach, na pneumatiky sa rozdali karty a začali hrať mariáš.

Nebyť sprostej náhody že Vlasta z 3. a Mariena zo 6. poschodia dostanú naraz v tej istej sekunde debilný nápad upiecť marhuľový koláč zo zaváranín skladovaných v pivnici, tak by chlapi samozrejme dobrých osem hodín nikomu doma nechýbali: veď prezúvajú pneumatiky .....
Vlasta z 3. si výťahom zastavila Marienu zo 6. poschodia, vystúpili na prízemí a zočili každá svoj smetiak. Nuž nemohli inak a zavolali aj mňa - Hubatú z 8. poschodia aby tiež videli tú radosť na mojej tvári....

Vykašľali sme sa na pečenie marhuľových koláčov, čakalo nás niečo krajšie: pomsta!!!!

Každá sme vzali domov svoj kýbeľ na smeti a čakali čo sa bude diať: naraz len zúrivý zvonček a výkrik Hubatého:
- "ty si vzala náš kýbeľ domov????" - pýta sa s nádejou v hlase
- "nie, ja som nebola vonku, kýbeľ nie je doma" - pokojne bez výčitiek klamem, nepokazím susedkám predsa zábavu ....
Trééésk domovým telefónom a vtedy som vedela že nastal náš čas: pootvorili sme s Marienou a Vlastou dvere od bytov na chodbu a dusili sa smiechom ako naši manželia energicky behali od prízemia až po dvanáste poschodie a vyzváňali na zvončeky vždy štyrom susedom na poschodí či omylom nevzal niekto z nich cudzí smetiak ...... hehe
@zareaguj


Diskusia k článku

arasid
a ja som si myslela, že ste nahodili oteplovačky, vyšli von, postavili snehuliakov a každému dali na hlavu jeden kýbel :))))
abdul
My sa už ani nevyhovárame. Naše baby to vedia a tolerujú. Chodíme pre noviny, a hoc stánok novinový je na dohľad, niedeky ani za 3 hodiny nestíhame. Čas veľmo neistý, podľa toho, koľko sa nás zíde, a koľko vína máme prichystané. Bývwame najmenej traja, ale bolo nás už aj osem. Veľmo dobrý zvyk.
sovka62
No veď chlapi! Na sídlisku, kde sme bývali fungovali garážisti (a možno ešte fungujú, to by vedela povedať @helica ). Garáže, nastavané do radov, boli vybavené naozaj dokonale, mohli sa v nich konať degustácie vína, domácich páleniek, ale aj kapustnice, gulášu a podobne. Boli mimo bytov, z okien bolo vidieť ich zadné steny, takže ak by manželky chceli skontrolovať či sa naozaj venujú tomu, čo bolo treba na aute súrne spraviť, museli by vojsť medzi garáže, kde by ich všetci videli. A to by asi žiadna neriskovala, robiť hanbu mužovi a zo seba stíhačku.
hubata
Takže toto bude celoslovenský problém, presahujúci pôsobnosť varechy ..... hehe.
rea1
:-)))
u nás sa smeti takto nevynášali ale za to v sobotu sa korporatívne opravovali a pucovali autiaky. autá zaparkované v rade pred domom, handry, vosky, pucovátka kadejaké, hadica s vodou natiahnutá z práčovne a pod stromom, pekne v tieni a vo vedre so studenou vodou naskladané fľaškové. a susedia si navzájom pomáhali, opravovali, umývali, udržiavali svoje tátoše, nezabudli popritom poohovárať všetky susedy, ktorej narástla riť a ktorá má akého frajera, kto koho prefikol a podobné drobné radosti sa pospomínali, kto má známeho v autoservise, kto vie zohnať brzdové doštičky, a tak. len jednu chybu to malo. miesto prvého i druhého reáka sa tam na hanbu celej rodiny poflakovala s handrou cez plece, cigaretou nonšalantne prilepenou v puse a s mastnými rukami rea. a jej manželia sa doma váľali pred telkou a varovali deti. varila som alebo v piatok večer alebo v sobotu skoro ráno, lebo keď sme nešli do záhrady, bolo to naozaj veľmi príjemne strávené sobotné dopoludnie. také spoločenské. potom sa ozvalo: janóóó - jožóóó - feróóó, už je obed! dopivilo sa, upratalo pred domom, típli sa sparty, marsky aj dalily a išlo sa obedovať. a ja zaboha neviem, prečo som bola u niektorých susied taká, no, pomerne menej obľúbená. :-)
hubata
eee.... asi si na teba pamätám: neprášievala si ty v lete aj koberce na prašáku? A v zime štvornožky si nemlátila prakerom po snehu?
Od Ružovej doliny až po Talacku bolo vždy veselo ......


rea1
@hubata , to nie, vtedy boli v móde koberce od steny po stenu, takže eee ... ale štvornožkala som minulú či predminulú zimu, len tak, z nostalgie a na vyprovokovanie susedov - a vieš, že sa chytili? ja som si svoj koberec pekne, provokatívne a za svetla na snehu vyfackala prakerom a keď som zaliezla a po chvíli sa zotmelo, zasvietili pouličné lustre a ozvalo sa nesmelé: nie tam, tuto, sem ho polož, buch buch, á, sused, vy choďte hentam, kúsok ďalej, miesta tu máme dosť. a na trávniku s čerstvo napadaným snehom sa objavilo niekoľko úhľadných, šedivých obdĺžnikov a zopár susedov omladlo spomienkami, ako kedysi pravidelne v zime fackávali koberce na zasneženom trávniku medzi domami. :-))
dúfam, že do pojmu "ružová dolina" zahŕňaš aj Sklenárovu, bývalú Schiffelovu (veď si tam chodila do školy, né?), lebo tam som rozveseľovala národ ja. Talacka. my sme to volali Talác. z gympla, cez veľkú prestávku behom ta, jedno chladené na osvieženie na stojáka pod orechom, lup tam s ním a behom nazad do školy. presne 20 minút. a niekedy aj nie, keď bolo teplo obzvlášť teplé a pifko obzvlášť chutné. vtedy som ešte netušila, že v tých končinách budem raz bývať. a už je to 35 rokov. :-)) akosi ma tie končiny osudovo priťahovali, aj do prvého zamestnania som tam nastúpila - na ÚEOS.



 



TOPlist