Plnené kozliatko

babidka - fotkababidka, 12. februára 2010
Táto príhoda sa stala mojej priateľke už dávnejšie ale potajme sa z nej smejeme v práci dodnes. Prečo potajme ? Čítajte dalej ...
Moja priateľka vtedy robila obvodnú lekárku v jednej strediskovej obci a bola naozaj poriadne vyťažená . Bývala v služobnom byte priamo v dedine a keď niekto ochorel , tak sa nepozeralo na ordinačné hodiny a pacienti sa ošetrovali aj v noci či cez sviatky. Jej to veľmi nevadilo , mala a aj má strašne vela energie a tak stihala všetko.Prácu , starostlivosť o rodinu , záhradku . K tomu ešte bola aj veľmi šikovná kuchárka a aj keď prišla nečakaná návšteva , tak za chvíľku mala pripravené - doslova vyčarované - chutné jedlo a k tomu aj dezert . Akurát že bola trošku prirýchla a robila aj niekoľko vecí naraz .Občas sa to prejavilo na poriadku v kuchyni alebo pri varení zmiešala suroviny z dvoch jedál a vzniklo niečo nečakané...niekedy aj nejedlé . Alebo naopak vzniklo úplne úžasné jedlo a tak ju všetci obdivovali a vychvaľovali .
V tom čase na dedine takmer v každom dvore chovali hydinu , kozy či ovečky. Na Veľkú noc jej sused priniesol už vypitvané kozliatko aby ho upiekla . V noci musela bežať k nejakému pacientovi a tak ráno trošku prispala . Keď vstala , spomenula si , že má v chladničke kozliatko ktoré chcela upiecť na obed .Veľa času nemala a tak rýchle pripravila plnku z toho čo našla - mladej žihľavy , rožkov , vajíčok , nejakých byliniek . Medzitým ju viackrát vyrušil telefón od pacienta a tak naraz varila aj ordinovala ako mala vo zvyku . Keď kozľa naplnila , spokojne ho dala piecť a ešte stihla pripraviť aj koláč , upratať byt a navštívit pacienta .
Manžel sa na obed veľmi tešil lebo mal strašne rád plnené kozliatko . Tak si naložil štedrú porciu mäsa aj plnky a jedol a jedol . Po chvíľke sa ozval : "tá plnka je veľmi dobrá , iba chvíľami trochu horká. Čo si do nej dávala ? " Už bol zvyknutý , že jej jedlá sa občas vymykali priemeru . Priateľka reagovala bleskovo /tušiac , že asi niečo "urýchlila" / -
" noo , možno v tej žihľave bola nejaká bylinka čo som nezbadala alebo hrozienka neboli celkom čerstvé . Ja tú plnku dám hneď preč , daj si iba mäsko so zemiakmi ". Obed prebehol pokojne , všetkým chutilo ,len plnka skončila v miske pre psa . Keď ju neskôr potajme kontrolovala a hľadala horkú "prísadu " tak jej nebolo veľmi do smiechu . V plnke bolo ešte zabudnutých pár kúskov črievka nebohého kozliatka aj s plnkou síce zelenou a zaručene prírodnou , ale nevhodnou pre ludské mlstne jazýčky...
Samozrejme , že manžel ani po 35 rokoch nevie , čo za záhadnú bylinku spôsobilo , že plnku nechcel ani ich psík .Susedovmu prasiatku plnka chutila .....
@zareaguj


Diskusia k článku

58vlasta
Super zážitok. Ja som ale len počula, že jedna pani tak piekla zajaca, aj s bobkami...Vôbec si nevšimla, že ten zajac nebol vypitvaný. Lebo chcela byť šikovná, ale tomu nerozumela...:->
babidka
tu to bolo trošku iné . sused dobre nevidel lebo bol starý a ona sa "iba ponáhľala " ....
sovka62
To pripomína ten starý vtip. Manžel sa pri obede pýta manželky: "Čím si plnila tú sliepku?" "Ničím", odpovedá ona, "už bola plná, keď som ju na trhu kúpila".
S plneným kozliatkom mám skúsenosti aj ja. Starká so starkým chovali kozu a tá každý rok mávala jedno - dve kozliatka. Starkí nám vždy na Veľkú noc posielali buď celé, alebo polovičku kozliatka a mama ho pripravovala plnené. Celkom mi to chutilo, až dovtedy kým som sa na jedny veľkonočné prázdniny nevybrala k nim. Prázdniny začínali týždeň pred Veľkou nocou a končili veľkonočným pondelkom. Keď som prišla, kozliatka boli ešte s kozou v maštaľke. Hodiny som sa s nimi hrávala a snažila som sa nemyslieť na to, aký osud ich čaká. Potom som začala starkého presviedčať, aby ich nechal na pokoji, že u nás doma to aj tak nikto neje a že by sa im zišli ďaľšie dve kozičky, tak nech si ich nechajú. Starký na mňa len zamyslene hľadel, sem-tam zahmkal, sem tam krútil hlavou.... Nakoniec ich zarezal počas noci, keď som spala, aby som sa k tomu náhodou nepriplietla. No stačilo, keď som ráno kozliatka nenašla, môj žiaľ nemal konca a na starkého som sa pozerala ako na vraha. Odvtedy som kozľaie ani jahňacie mäso nejedla.
bozulka
Sovka to bolo smutné.Aj mne hrozilo,že sa stanem vegetariankou,ale žial mäsožravá chuť prevládla nad ľutosťou.Ale aj dnes si nesmiem predstavi,že to mäsko behalo,plávalo alebo lietalo a nedaj bože aby sa nám stretli oči.To bysom určite nezvládla a v ten moment by bolo po jedle.Takže chápem.
makovicka
môj terajší muž, jasné vtedy iba priateľ prišiel k nám na návštevu, medzi debatou spomenul, že by nikdy nezjedol okrem kuraťa a prasiatka, žiadné mäso....
v ten deň mamička pripravila zajaca , po dobrej porciii povedal, že aké výborné kura a pýtal recept, vraj, aby aj mňa naučili variť takú dobrotu, ocko priniesol druhého zajaca a podával mu ho vraj " recept netreba, stačí ti štvornohé kura."
oblizprst
Môj synko, keď mal 4 rôčky a ráno na štedrý deň nenašiel vo vani kapra, strašne vážny išiel za manželom a so smutným výrazom a nahnevaným tónom prehlásil: "Ocko, ty si taký vrah!" Dodnes na to so smiechom spomíname, našťastie sa podľa nášho syna stal vtedy iba vrahom kaprov.
sjuz
No krásne (aj smutné) zážitky:)
A bozulka - tiez u mna prevláda chut nad smútkom - aj keď pravidelne chodíme do Zázrivej a keď sa zabíja jahniatko - cucák - tiež mi nie je všetko jedno... :( keď vidím to stádo ovečiek, ako všetky do jedného pozerajú za tým jahniatkom - akoby vedeli, kam ho vedú... :(
Ale keď ho už mám v mraziaku - no neupečte to...:))
bozulka
Sjuz,vieš čo robím?Už nikdy nepečiem zvieratko vcelku.Keď donesieme kurence,morky alebo zajace domov tak rýchlo všetko rozporcujem a pobalím do mraziaka.Keď sú to kusy už mi to tak nevadí.A keď chcem plniť tak plnku pečiem dookola mäsa.



 



TOPlist