O šmyku cestou do práce

:-)) perfektne napisane. vtedy ti asi do smiechu nebolo, ale s odstupom casu sa da na tom urcite pobavit. :-))....ja som raz isla s priatelom a tiez bolo tak fajn posnezene a ako kracame, tak on zrazu lezi. :-)). normalne na chrbte v pozore....tak som zistila ci je OK a kedze bol (nastastie mal hrubu vetrovku a kapucu na hlave), tak sa este teraz rehocem, ked si spomeniem na ten pohlad.

Jój moja, tak to ja viem veľmi presne o čom hovoríš, presne takto som sa ja prejavila pred 20 rokmi a tiež cestou do práce, a tiež do jedného z peňažných ústavov. No môj pád mal trochu horšie dôsledky - zlomenú ruku v zápästí a prasknutý stavec chrbtice. No pohľad na mňa musel byť tiež super. S odstupom času mi to tiež príde smiešne, ale aspoň som si vyčerpala mesiac dovolenky v čase, keď sme na to mali zakázané aj pomyslieť, nie ešte žiadať. Tvoj príbeh ma celkom pobavil a evokoval spomienku na moju nehodu.

No veru toto mi pripomenulo aj moju príhodu spred dvoch rokov, keď som ešte bola zamestnaná.Večer po odchode z práce po 17,oo som sa ponáhľala na autobus domov, tiež bolo čerstvo nasnežené. Chodník viedol popred bytovku a ich garáže, kde bývala stále veľká mláka, tá zamrzla, na tom sneh, slabé osvetlenie a snaha stihnúť autobus-no skrátka som na ňu zabudla. Noha sa mi šmykla,aj druhá spôsobom ako ty-obe hore a dopadla som rovno na chrbát. Keď sa mi podarilo nadýchnuť,pohýbať všetkými končatinami chcela som nejako elegantne vstať, no nešlo to, jednu ruku som mala zamotanú v rúčkach tašky, ktorú som mala na pleci a teraz pod sebou, druhou som sa síce zapierala do zeme, ale nohy sa mi stále šmýkali-ľad bol veľký. Hoci som videla, že v diaľke sa niekto blíži, z elegantného vstávania nebolo nič, skôr ako nejaký opilec s márnou snahou,takže so psou hanbou sa prevrátila na štyri a horko-ťažko vstala.Jedno šťastie bolo, že som mala oblečený 3/4 kožuch s kapucňou a ten to stlmil/ a mal veru čo pri mojej váhe/.Na zastávke ma oprášili od snehu, aby ma vôbec ujo šofér do toho autobusu aj pustil.

dievčatá zase som sa schuti zasmiala na všetkých vašich pádoch, ale aj som vás poľutovala, lebo zas ono sranda je to teraz, ale vtedy niktorej z vás asi do smiechu nebolo. Ja som sa tiež strepala jak taká zhnilá hruška, ale nie v zime, ale v lete, a videla ma celá naša bytovka. Išla som totiž z práce domov a moje dietky, resp. moja najmladšia mi kývala z okna. Ja samozrejme ako milujúca matka, som chcela pekne zamávať, len chyba bola v tom, že som si nevšimla, že by som mala zísť z chodníka na cestu. No a bola sranda, aká som bola dlhá, tak som sa natiahla pred naším blokom, jedna noha sem, druhá ani neviem ktorým smerom, obsah tašiek sa mi rozkotúľal asi po celom sídlisku. No
bolo toasi zaujímavé podívaníčko, lebo som mala pocit, že všetci obyvatelia bytovky boli vtedy na oknách. Potom som spadla aj viackrát napr. ked som išla vybrať dcéru zo škôlky, podotýkam, že bolo leto, mala som na sebe nový nohavicový kostým. Samozrejme, že som neodhadla výšku schodíka, a už som sa strepala. No čo už, kolená som oškrela jak nejaká školáčka, ale najviac ma mrzel môj nový nohavicový kostým. Po mojom páde bol už jaksi nepoužiteľny, nakoľko sa mi podarilo ho roztrhnúť na oboch kolenách. Tie kolená by človek aj oželel, ale za tým kostýmom mi bolo ešte dlho predlho ľúto.

@rea , už dávno som sa tak nezasmiala, až mi slzy tiekli, ale nie z toho, že si spadla, ale z toho, ako si to dokázala perfektne opísať - ba až názorne!
Mám rada príbehy, na ktorých sa ľudia sami zo seba dokážu zasmiať. Prajem Ti veľa optimizmu, ale zato málo pádov! (...veď tú bolesť a trapas asi každý už aspoň raz -a keby raz - zažil...)

milé príhody, ale v tej chvíli vám asi nebolo do smiechu...čloevej sa nad takým pousmeje, ale zároveň ľutuje postihnutých pádom...toť som minulý týždeň ako šikula mierila do kúpeľne umyť ruky, ale som tak spadla dole tvárou, že pol tela som ešte mala v kuchyni a druhou som už bola v kúpeľni..nebolo mi veru do smiechu, udrela som si obe kolená a to naraz...a ako? všade so hľadala spadnutý kúsok igelitu z balíka...aj som zažla svetlo a nevidela som ho...ale keď som pátrala, ako som mohla tak zaletieť bez krídel, našla som na zemi práve ten hľadaný kúsok igelitu., ktorý svojou farbou ako na potvoru splýval s farbou koberca..a keby iba kolená, ale keď som sa ukludnila a spamätala, zistila som, že mám poriadnu boľačku na prste, ktorým som narazila do zárubne dverí...ešteže ma nikto nevidel..

@Rea1 , presne viem, ako si spadla, lebo som to zažila.
Bola som mladá, mala krásne čierne lakované čižmičky, úzky profil, no paráda. Až na to, že sa v nich strašne šmýkalo, lebo podrážka bola z dajakej šmykľavej umeliny. Bez snehu sa dali nosiť, ale pasovali mi ku kabátu, tak som to skúsila, pre parádu všetko. Celý poldeň som to ukorčuľovala, ale neďaleko domu som to neustála. Vôbec som nestihla vnímať, že sa mi šmyklo, taká to bola rýchlovka. V zlomku sekundy z kľudnej chôdze som elegantne sedela na zemi, pekne vzpriamená, nohy súmerne vystreté pred sebou a nechápala som, čo sa to robí. Tiež som si od bolesti chvíľku posedela a keď som sa dokázala pozbierať, tak asi po dvadsiatich metroch som si uvedomila, že nemám klobúk. Opatrne som sa obzrela a veru si trónil na prostred cesty, ešte som sa aj vrátiť pre neho musela. Takže áno, tá hlava riadne nadskočí a áno, týždeň som mala narazenú kostrč a nemohla som chodiť, len malými krôčikmi. Nik ma nevidel, ale nebolo mi to vtedy útechou.

Pred Vianocami som išla do nášho miestneho supermarketu na nákup. Na bicykli. Aby som sa vyhla rušnej ceste, fujazdila som si to po miestnej komunikácii okolo rieky. Aby som nezamrzla, obliekla som si hrubú vetrovku, s predĺženou zadnou časťou. Kým bola na ceste asfaltka, bolo dobre. Potom som prišla na úsek, kde už obecnému úradu na asfalt nezvýšili peniaze, ale ako bonus bol bohato pokrytý ľadom. Nakoľko v košíku v taške som mala aj fľaše na výmenu, chcela som z bicykla zliezť a ísť radšej vedľa neho, aby sa mi náhodou nerozbili. Ale ouvej. Začala som zostupovací manéver, ale vetrovka , ktorej zadný diel zabehol až za sedadlo, čo som samozrejme netušila, ma nechcela pustiť. Ibaže bola som už v takom štádiu zostupovania z bicykla, že sa už nedalo prerušiť, len ho dokončiť. Ako inak, pádom na zem. Pekne spoločne aj s bicyklom, na ľadom pokrytú cestu. Fľaše to prežili bez úhony, horšie na tom boli môj ľavý lakeť a ľavé koleno. Do supermarketu som po chvíľke dokrívala, aj nakúpila, aj domov s biedou prišla, ale doma som sa radšej nepriznala. Koleno už prebolelo, ale lakeť si to ešte pamätá.

Máš dar písania - a presne ako to ktosi predo mnou spomenul - občas sa to stane každému, že stratí balans.. ale tak pekne to dokáže opísať málokto... Aj ja som sa tiež tak parádne "sexuálne prejavila"- a nebolo to v zime, ale v lete po daždi na tráve. Práve boli módnym hitom tie gumené "kroksy" či ako sa tomu vraví...Mne sa vôbec nepáčili, ale kupovala som ich vnučke, tak som si tiež zaobstarala taký krásny ružovučký pár - veď je to pohodlné na našuchnutie na nohu.. No nejako mi nenapadlo, že na mokrej tráve sa to bude riadne šmýkať. Raz po daždi som rázne vykročila spod pergoly na trávnik, zabalansovala som, nohy na trávniku, zadok pod pergolou a ruka pod zadkom -akýmsi zamávaním som to chcela ustáť... lenže ruka zostala pod zadkom a riadne som si ju udrela aj vykrivila. Našťastie to nebola zlomenina, ale na ten pád som si pamätala veľmi dlho keď som si musela celé leto sťahovať bolestivé zápästie a prikladať hojivé mastičky. Ešteže to bola ľavá ruka.

Čítanie na jeden dych.

No jo,clovek nevie ci sa ma smiat alebo plakat... Aby sa mi nahodou nestalo nieco podobne :-D @rea1 , ty mas dokonale basnicke crevo :-) Velmi dobre sa citaju vsetky tieto zazitky...

@anina6 ,veď si z nohavíc mohla spraviť bermudy a hotovo :::---))))

@Rea1 ... nechceš napísať ,,moje pamäti ,, ???? pri Tvojom písaní sa ,,rehocem,, aj ked viem ,že nie vždy to dobre dopadne.
... pochopitelne aj ja mam za sebou niekolko pádou ,ale dva pády mám také - IN
... ten ,, prvý ,, sa mi stal vlete , liezol som na skalu a než som našiel úchyt na druhú ruku odtrla sa skala , ostala mi v ruke a ja som letel dolu asi zo 4 m, bolo to v lese, tak mohol byť dopad dobrý - do lístia ,ale nebol zadkom som dopadol na peň - pařez ..to vám bolo niečo .....
no a ,,druhý,, pád čo stojí zato som nepochopil dodneška
.... ako MIKULAŠ v kostýmu som prechádzal po sídlisku cez štvorprúdovú cestu , uprostred ostrovček ,naňom slabá vrstava ladu a podňou blato.
Vchádzal som na ostrovček noha vyletela ako raketa a ja som sa skydal na zem.... rovno na tu primrznutú kaluž , vedel som že mam ako ,,mikuláš ,, nedokončenú robotu ,tak bolesť nebolesť vyletel som ztej mláky rýchlo von a na nohy.Zadok a stehno som mal riadne uderené ,ale najviac ma trápil zablatený kostým ...pozerám a ono nič , lad aj blato bolo na zemi rozorané ,ale ja som ostal čistý....niesom veriací ,ale vtedy ma asi sám svätý Mikuláš ochraňoval kým som ho zastupoval.

@rea ,podobnych pripadov ako ten tvoj je vela, len kazdy nie je vyrecny ako ty aby sme sa o tom dozvedeli humornou formou tvojho nadania.
Pripad mojej nesikovnosti pri pade na lyziach Jeseniky, Javorniky, Lysa hotra,Beskydy. Naplanovana trasa na kazdy den a skoro I minute ... a na jednom zosupe z vrchu cez zamrznuty potok sa moje spicky lyzi zapichly pod naproti zamrzlemu potoku a ja celou vahou spadla taktiez na moju zaDNU CASt Bolestou som sa nemohla pozberat a cela skupina ponahlala splnit planovanu trasu vcas. Dopadlo to vse podla planu ,i ked som myslela ze tam vypustim dusu. .

@gordonko , gordonko, a nevieš mi ty povedať, kto by tie moje pamäti vydal? to by musel byť riadny zúfalec. :-))) pamätí a zážitkov by bolo ojojoooj, nachechtali by sme sa, ja som naozaj zažila všeličo. ale ľudská pamäť ti je taký divný vták. aspoň tá moja. boli veci zlé aj veľmi zlé aj veľmi-veľmi úplne zlé ale moja hlava má akýsi filter, a to najhoršie a zlé si pamätám iba matne, útržkovite, úplne programovo som to vytesnila, ale to dobré, to veselé, na čom sa dá zasmiať, to si pamätám všetko, dopodrobna, viem presne, čo som mala oblečené, ako vyzerali ostatní účastníci čohokoľvek, akej farby bolo to, či ono, vôňu, chuť. asi je to tak lepšie, lebo keby si človek mal pamätať všetko to zlé, čo zažil, asi by sa musel zblázniť. aspoň si to myslím, a preto posielam cmuk všetkým mojim budúcim pádom a šmykom, polievkam precedeným cez cedník bez hrnca, trapasom a zážitkom, na ktorých sa niekto zasmeje. lebo dobrej nálady nie je nikdy dosť. a čím ďalej, tým menej. :-))

A viete, kolko krat si taka gymnastka narazi kostrc?

Tak to mi pripomenulo aj môj pád. Bolo nasnežené a ja som chodievala každý mesiac s deťmi na strojček na zuby na kontrolu do Zlatých Moraviec. Vo Vrábľoch som prestupovala, no keďže príchod autobusa do Vrábeľ meškal a ja som videla, že odchádza nejaký bus a myslela som si že je to ten môj, tak som sa rozbehla držiac deti za ruky za ním v domnení že si ma v spätnom zrkadle všimne. Ako sme utekali tak som stupila do jarčeka vedľa chodníka a nosom som zarila do snehu. Pozbierala som sa a bola som jak snehuliak. Keď som sa oprášila, spamätala a zistila, že to nebol môj autobus začali sme sa s deťmi smiať. Bola to ale radosť mojich detí že sa mi nič nestalo a že sa mohli od srdca na mamininom páde zasmiať.

@rea1 - ty vieš aj z takej banality ako je pád urobiť takú kravinu, že sa musím rehotať.....
Ja som raz išla do práce s mojim ex: naraz sa len nejako divne odo mňa odrazil, rozhadzoval rukami, nohami a letééél ....... až treskol na zem v dĺžke 180 cm.
Ako neskôr vysvitlo, jednou nohou šliapol na igelitový sáčok zasypaný snehom a to ho tak naštartovalo.

Ako takej 18 ročnej slečne sa mi stalo v autobuse č. 23: rybárske čižmy na 10 cm opätku sa mi pri vystupovaní z vrchného schodíka v autobuse tak šmykli, že som pristala rozkročenými nohami medzi čakajúcimi na zastávke. Vtedy sa nosili super mini minisukne a k nim dlhý kabát so širokým opaskom a veľkým rozparkom vzadu....... Môj vzor v obliekaní bola Evička Kostolányiová, akurát som nespievala. Nikto mi nepomohol vstať, všetci sa pchali do preplneného autobusu, mamlasi. Tiež ma kostrč bolela a asi 2 mesiace som si poriadne nesadla.

no ked citam tento pribeh neda mi nespomenut,,,ze aj ja som taka,,,a mam smolu ze ked u nas na sidlisku,,je jedina kaluz,,,zmrznuta tak ja ju najdem a smyknem sa,,,a minule som so sebou stiahla manzela,,,ktroy,,mi ptom dost,,dlho,,prizvukoval,,ze uz so mnou xodit,,nebude,,,jaj,,,takze som si tu u va spekne pocitala,,,,

veselé čítanie, no každý kto niečo podobné zažil sa veru v tú chvíľu nesmeje a je to skôr plač cez slzy.Mne sa niečo podobné stalo ked som šla od očnej a nakvapkala mi nejaké kvapky do očí.Poctivo som si nejaký čas odsedela na lavičke aj po vyšetrení aby sa mi oči ustálili a ja som potom videla šoférovať. No kedže som mala aj problém s tlakom a ako sa hovorí keď sa se... tak sa se...
Vyšla som z nemocnice a vonku mi prišlo zle a musela som sa chytať všetkého čo bolo na blízku. Potom som už len stála a držala sa plota asi 50m od auta do ktorého nie a nie ,,trafiť" Ale tie pohľady okoloidúcich som si veru všimla, ale nebola som schopná nič povedať ani telefonovať. Nikoho však nenapadlo opýtať sa ma či nepotrebujem pomoc. Neviem ako dlho som sa držala plota ked som zistila že sa pohybujem. To ma už jeden známi viedol späť do nemocnice kde ako som neskôr zistila ma napojili na infúziu a pár dní som ,,oddychovala"
Pointa prišla asi o týždeň ked som šla v sprievode syna na kontrolu a počula som poznámku, že ,,to je tá čo sa nedávno opitá nevedela dostať do auta" .... kto vie koľko ľudí si to ešte myslelo.
Vtedy mi veru do smiechu nebolo :-(

Milí ľudkovia, nie žeby som ignorovala vaše zážitky, len sa mi o tom ťažko hovorí: "vďaka" takému podobnému šmyku som už dlhší čas na invalidnom, stalo sa mi ešte za "socíku" , keď som t.č. v "novej" nemocnici spadla a dochrámala si všetko, čo sa dochrámať dá ...Ešte dodnes mi "vyskakujú" všetky stavce, ktoré si len viete predstaviť, lebo som spadla na zadok, čo by bolo smiešne, v rukách som totiž mala nákup, ktorý sa nesmel rozbiť, čiže neodniesli si to zlomené zápästia, ale kostrč, atď..Aj keď chodím (bohužiaľ) na barlách, keď vidím človeka na zadku, idem ho dvíhať, lebo viem, čo to je...:(

@medulienka , to musel byť naozaj strašlivý pád. naozaj si to viem predstaviť. ale uznaj, že my, ženy sme tiež dobre sprosté. nech sa dolámem ako šparátko, hlavne, že nákup ostane v poriadku. ja mám zásluhou dlhoročného hrania hádzanej rozhasené, boľavé, povykrivované a poničené prsty, kĺby, nohy a padám a potkýňam sa tak priebežne furt, preto keď vidim niekoho na zemi, pokiaľ to nie je evidentne ožratý jedinec, idem mu pomáhať pozmetať sa. možno práve preto, že onen spomínaný dedo nesympatický tam nadomnou len stál a sprosto zazeral, som naňho tak vypenila. pako jedno, musel predsa vidieť, že som sa len riadne strepala.

mala som 16, cestovala som autobusom, vystupovala som a ako som stála v šóre, pani predo mnou sa pošmykla na zľadovatenom schodíku. Ja keďže som netušiac celý čas stála na jej sukni, som išla s ňou. Vystrelilo ma ako brok, a vypadla som po zadku z autobusu rovno do kanála. Ponáhľala som sa do školy, ale v polke hodiny som dostala také bolesti, že ma dvaja spolužiaci odniesli na polikliniku. (v Leviciach bola rovno oproti gymplu). Pán doktor po zistení že sa mi úraz stal na ľade, sa ma duchaplne opýtal či som krasokorčuliarka. Kostrč ma bolela asi mesiac, a dodnes mám odloženú lekársku správu, kde mi pán doktor Medovarský zakazuje "cvyky" na hrazde. (netuším ako prišiel na hrazdu, ale mňa dorazila tá tvrdka.)
Takže @rea 1, jednoznačne som po celý tvoj príbeh s tebou spolucítila, ale aj som sa dobre bavila. Veď vieš: "Najlepšia radosť - škodoradosť!"

nedá mi opísať ešte jeden pád mojej bývalej mladšej kolegyne. Samozrejme v zime herečka vyherečkovaná, krátky kožúšok, čierné čižmy na asi 20 cm opätkoch, sukňa mala asi tiež toľko čo opätky, si to šinula po meste. No a samozrejme, že ako tak ladne kráčala po zamrznutom chodníku jemne pripsypanom snehom, strepala sa elegantne na zem. Okolo išiel jeden pán, no a ona chúďa čakala, že azda ide na pomoc, no omyl. Iba podráždene zavrčal, že ešte vyššie opätky si mala dať, že už nevedia tie mladé, čo by na seba navliekli. No veru moja milá kolegyňa bola z toho uplne hotová, a ako mi to opisovala, smiali sme cez slzy, ona chúďatko od bolesti aj od nervov a ja už ani neviem. Takže aj takí gavalieri sa nájdu. samozrejme v úvodzovkách.

Presne to som chcela naznacit co povedala medulienka122. Ja by som bola o 5cm vyssia, keby som nebola gymnastka, a krasokorculiarka, a lyziarka, a nemala zopar prasknutych stavcov. No nie som na invalidnom alebo na voziku alebo ...... Ale my zeny sa vieme dobre pobavit na vlastnych chlapoch ked sa natiahnu. -:) Len som si spomenula a sa rehocem az mi slzy tecu.

Tiež sa mi stalo niekoľkokrát, pri jednom páde praskol meniskus. No nezabudnem, urobila som krok a vďaka nemu som neprišla k úrazu, v tú sekundu sa zo strechy domu zosypala lavína, oproti mne idúci človek, len povedal- ale ste mali šťastie. Veru mala.

@helca103 , ty si mi pripomenula s tým kvapkaním do očí pri meraní oč.tlaku príhodu, keď som na takejto kontrole bola aj ja prvý krát aj s kolegyňou a jej manželom,našim šoférom. Jemu tiež kvapkali, bol prvý, aby ho to prešlo, kým bude šoférovať a ja som bola posledná.Ešte sme si rozmysleli, že keď sme v meste, ideme do Lidla. Slnko svietilo, takže ja posledná som skoro nič nividela, oči som musela mať prižmúrené, pár krát som zakopla o obrubník, ale došla do obchodu.Tam ma zaujala biela dlhá reďkovka, ktorú mám rada a cena za ks,nie kg, takže samozrejme najväčšia podľa hmatu a slabého videnia.No dopadlo to tak, že sa mi smiali celou cestou, lebo aj z veľkej igelitky trčal kus a ja doma, keď som už lepšie videla a chúďa moja reďkovka sa mi nespratala na prázdnu policu v chladničke, no čo už s ňou, musela som z nej odkrojiť a tak v 2 ks uskladniť.Odvtedy na toto vyšetrenie nosím slnečné okuliare, lebo stále skončím pár minút pred odchodom autobusu, ku ktorému musím prejsť cez frekventovanú cestu a s rozkvapkanými očami je to horor.

@turistka , no nebol by to sakra pech, strepať sa na ľade a ešte by človeka zasypal sneh zo strechy? ja by som v takom prípade asi v najbližšej spoločnosti rozprávala hrôzostrašnú epopej, ako ma vyslobodzovali spod lavíny. a na zvedavé otázky typu: a kde sa ti to stalo? by som len tak ledabolo prehodila - no v bratislave, toť pred priorom (alebo iné vhodné miesto by som tam dosadila). bože, ja som strašné pako, ja sa bavím už teraz, keď si tú situáciu iba predstavujem. :-))))
ale sneh padajúci zo strechy tiež nie je zábava, kamarát mal prasknuté dva stavce a zlomenú ruku, keď naňho po vykročení z domu hneď pred bránou padol zo štvrtého poschodia zo strechy snehový zával, ktorý mal na výšku 1,5 metra! bol rád, chlapec, že prežil bez závažnejšej úhony.

V našom činžiaku si ľudia porobili striešky nad balkónmi. Veľmo dobrá vec , he he :))) Ohodnotila som to nedávno, keď napadol sneh. Nič moc, 5 - lO cenťákov. Potom vyšlo slniečko, zľadovatelá vrstva snehu sa začala topiť. Aj to sa dalo vydržať. Ale keď stál môj syn na balkóne, môže hovoriť o veľkom šťastí - len čo sa vystrel a vyrovnal, s rachotom hrubá vrstva padala dolu, roztreštila sa na zábradlí a zasypala náš balkón durchom - durch. Včera poobede znovu - ešte skôr, než som stihla stiahnuť balkónové rolety, zarachotilo a tresk-plesk, balkón bol krásne vybielený.

@rea1 Krásne napísané! Ja mám tiež pád, ale iný, než tie vaše :-) Bola som s bratom v Blave a zakopla som o obrubník tak, že som v predklone s rukami pred sebou máchala ešte nejakých 10 metrov. Nakoniec som pristála na všetkých štyroch a na dôvažok oblúkom treskla kabelkou po chodníku. Môj milovaný braček so smiechom prišiel ku mne zviechajúcej sa, zdvihol mi otlčenú kabelku a hovorí: "Ja som už myslel, že to vyrovnáš!" :-) Chytila som potom taký záchvat smiechu, že som ledva išla :-)

@motozuzika , to musel byť krásny zážitok. hádam, že chodník bol plný divákov, veď len vtedy majú naše pády a iné trapasy zmysel, keď sa na nich okoloidúci národ zabaví a s potešením si pomyslí: aha, predsa je niekto ešte grambľavejší ako ja! :-) mám otázku - dostal brat aspoň jednu tou kabelkou? veď keď už bola otlčená, škoda ju nevyužiť. ja by som mu určite jednu švacla, srandistovi. prečo ťa nezachraňoval počas letu? ono to nemuselo dobre dopadnúť, také naraz obidve zlomené ruky dokážu človeku otráviť život.:-)) dvakrát v živote sa mi podarilo dať takýto tzv. držkopád. raz, to som bola asi v 8. mesiaci tehotná, len som uprostred frekventovanej ulice zistila, že mi chodník akosi nezvyčajne letí oproti. už som sa len ukladala, aby som malému nepadla rovno na hlavu. ale to som sa nepotkla, len mi klesol tlak, čo bolo v dôsledku úplne jedno, či potknutie, či tlak, kolená a dlane boli na franforce. a druhýkrát som sa potkla na chodníku štýlom presne ako ty a utekala som a utekala, až kým ma syn, mierne šokovaný, nezachytil. ešte dva tri kroky a bola by som vletela do križovatky rovno pod auto. lebo samozrejme, že sa tam práve v tom čase musel niekto nezodpovedne prevážať. fujtajfl, až mi zle bolo. :-)

Včera som si kostrč narazila dokonca ani ľad ani sneh a ani voda mi ku tomu nepomohla skidla som tak,že som stala a nejako som stratila rovnováhu a pri pade som sa išla zachitiť o taku tyč ale vzhľadom na to, že som mala spotené ruky tak som to neudržala a skidla som rovno na kostrč neni to moc strašné bolí to iba keď vstávam z lehu inak moc nie ale neni to po prvý krat tým, že snowboardujem tak mam narazenu kostrč stále ale poväčšmi to je slabšie ale čo už no snáď sa na tom zasmejem ked budem fit