O láske k matematike

no uz som sa bala ze sa ani neozves ;)

....tak ty si chatkovy robinson? :)

milá rea, na Varechu chodím každý deň aj viackrát a konečne som sa aj dočkala. každý deň tu čumákujem a čakám na nejaký tvoj zážitok a hľa je na svete. zase som sa príjemne pobavila a zasmiala, mám rada tvoje humorné príbehy zo života. tak nech sa ti darí a nech sa ti dobre píše.

@rea1 :-))))))))))))))
jaj-že on je šedivý-a ty nie-to farba robí divy..že žena dnes nešedivie...
tak ty si bola riadne mamine kvítko..vydarené dítko...:-)))

jo-tak je to..
ak naše deti trapasy pášu dnes=to je des...:-(((
ale ak je to dávne spomienkovo-číta sa to ako humorné rozprávkovo..
len zvládnuť tú pubertu-a decko vydarí sa k radosti rodičov i svetu..!!!
nuž-otázočku by som mala:
a ty poslušné to deti si mala?
či vrátili ti-čos rodičom dala?
a píš dalej-čistého vína pravdy nám nalej..nech nám je dobre-aspoň pri čítaní-milá pani...:-)))))

Hihihi-hihii...... bezdomovkyňa, no ty by si si toto mala pripísať k rodokmeňu, nech sa potomkovia potešia!
Že vraj v záhradnej chatke.... hehehe.....
Si pekný kvietok @rea1

Prišla som nas ...rdená z roboty, a tu taký pekný zážitok. Hneď mi lepšie chutí jesť!

No, musela si byť kvietok. Ale priznám sa za seba, že si nebola sama.

@Rea1 , na mladosti je to najkrajšie, kadejaké kotrmelce, za ktoré sa v staršom veku hanbí priznať, ale pravda je taká, že to nechce dať najavo pred deťmi, aby si "náhodou" nepokazil autoritu. Ale, že máš odvahu, to sa ráta, ja zatiaľ sem-tam útržkovite, keď sa niečo spomenie a dá sa na to nadviazať ďalší hovor a potom sa i veru zasmejeme. @Rea1 , pekný príbeh.

krásne... veľmi som sa pobavila. neuvažuješ o knihe?

Ja ti poviem ako to je...všetci máme za ušami,len nám pamäť neslúži (niektorým).Ja som sa deťom vo vhodný čas priznala a ani by ste neverili,ako to ocenili.Neboli sme lepší,len si to nechceme pamätať.
Aspoň máš na čo spomínať @Rea1 .

Ja som sa na SEŠ pretlačiť nechala a výsledok - 38 rokov nútených prác. Uff!
Obdivujem široký záber tvojich schopností: jazykové, matematické, športové, obchodné, organizačné, vzdorovať dominantnej matke, kuchárske... Moja poklona. Že som niečo vynechala? Áno, bolo by škoda nevyužiť, treba napísať knihu a bude aj sláva, aj peniaze!

No tešíme sa na pokračovanie... teda Ty si fakt číslo, lebo málokto to dokáže takto verejne priznať...Nech Ti to ďalej tak dobre píše - budeš aj slávna.

nuž, držím sa hesla "čo ŤA nezabije, to MA posilní". ja viem, že som robila psie kusy. vek máme aj tak všetci v hlave, nie v občianke a mne akosi hlava odmietla starnúť spolu s telom. ja som schopná robiť blbosti aj dnes, len už nie až také a až tak verejne. :-)) ale napríklad chodiť so synom do parku zavýjať na mesiac som chodila ešte pred pár rokmi. väčšinu z mojich úletov moje deti poznajú, niežeby som sa im tým priam chválila, ale aspoň sa syn neišiel obesovať, keď dostal dvojku z chovania. veď mamka bola tiež kvítko, tak nech si užije. mám tri deti, troch dospelých ľudí, úplne odlišných jeden od druhého. ale ten najmladší, áno, ten mi dal vyžrať všetko, čo som vystrájala ja a ešte viac, lebo "my" sme nemali až také možnosti robenia kravín. až pri jeho puberte (a následne dodnes) som čiastočne pochopila, ako som týrala moju mamu, slušnú, nekonečne dobrú a trpezlivú osobu. je a bola to vždy skutočná dáma, čo sa o mne naozaj nedá povedať. lenže ja nemám taký ten zabúdací rodičovský patent, že v dospelosti si pamätáme už len to, akí sme boli dobrí, poslušní, rozumní a hlavne (!!!) dobrí žiaci. keď začal otec mojich synov mať také tie výchovné pindy nad vysvedčeniami, ukázala som chlapcom jeho vysvedčenie zo strednej školy, kde úplne jasne prepadol. nie, že by som takéto veci deckám dávala ako inšpiráciu aby sa nezmestili do kože, ale nech vedia, že bláznovstvá rôzneho druhu v hraniciach "odtál - potál" patria a patrili k životu. vybláznia sa v mladosti, budú sa snažiť žiť +/- normálne v dospelosti. dúfam. nemám rada - naozaj nemám - vety ako "skazená mládež" alebo "to v našich mladých časoch sme na takéto ani nepomysleli" a podobné. ale pomysleli, aj na väčšie hlúposti ako sú tie kritizované, len dospelému sa akosi ťažšie povie: vážení, také kraviny, ako som ja vystrájal za mlada, tak na to sa moje decká ani nechytajú. alebo niečo podobné. každý sa snaží stavať do toho najlepšieho svetla, čo je pochopiteľné a ľudské. ja mám rada veselých ľudí, rada ich bavím a za svoje úlety sa nehanbím. tak ich dávam k dobrému, nech sa ľudia zabavia. aj vy, na vareche. a preto nasleduje ten spomínaný príbeh s trojkou z chovania. aj o tom moje decká vedia. :-))) jana

@rea1 až mi srdce stislo-čo mi tak ľúto prišlo-že nevystrájala som nedalo sa-žiadnu "koninu"-bo mala som brata+ samotnú maminu-pomáhala som od detstva starať sa o rodinu...
ale mám zmysel pre sprostosti..rada užívam si-jak život dovolí-jeho radosti..
no v puberte teraz vnučku mám-a som nad jej "koninami" jedna z najustráchanejších starých mám..
ja jej to ani nedám čítať..:-))))
bo niekto sa blbosti mládí musí pykať..to sa stáva..ty to nie si-sláva...
pohodové čítanie...:-)))))

že koneeec...... :)))

Jáj, @rea , namiesto aby sa rodičia tešili vyhranenému záujmu svojich detí v takom mladom veku!!!, hádžu im polená pod nohy. Ja som sa teiž zaťala, poľnohospodárska alebo nič a z trucu som si prihlášku nepodala vôbec. Ani neviem, ako bolo možné, že to v škole prešlo, ale keď v septembri ostatní šli do školy a ja nikam, jedno mi nebolo. Zasiahol mamin brat, urobil poriadky, vybavil dodatočné pohovory na poľnohospodárskej škole, 4. septembra, to už boli spolužiaci starí mazáci. vzali ma na druhý deň som nastúpila, šťastná ako blcha, zmaturovala s výborným prospechom (veď som sa učila to, čo som milovala!), spravila som aj vysokú a nikdy som svoj výber neľutovala.

@rea1 , bola si "živé dieťa" asi aj ako malá, nie? Ja by som mala pred tebou rešpekt, bola som totiž opak teba, moji súrodenci vystrájali, občas ma volali na nejakú "výpravu", ale ja , samá dokonalosť, kdeže, to nebolo premňa, aj keď som jeden čas s nimi behávala po povalách domov v našej ulici a liezla po hradnej skale, pod ktorou sme bývali, ale ani to lezenie som nedokončila, ostala som s riztiahnutými rukami, nohami prilepená na skalu, ani dopredu, ani späť, tak som sa bála, nakoniec mi museli odtiaľ pomôcť. A keď sme boli na prázdninách u starkých, moje dve sestry vždy vyvádzali, aj som sa radšej vtedy k nim ani nepriblížila, mala som strach, čo zase vyvedú, dostali aj vynadané, len ja nie, aj v škole som bola vzorom pre mladších súrodencov.....no, ja som bola skôr romantická duša, ktorá písala poviedky, básne, šila bábiky a pre ne, čítala.....a nikdy som sa nedala zviesť na &" zlú" cestu, takže nemám žiadne podobné zážitky. Ale aj opaky musia byť......

píšeš "gymnazium pre deti talentovane na matematiku a fyziku" taká škola v Bratislave nikdy (!) nejestvovla..

@rajnica škola možno nie,ale generácia dnešných 55-60 ročných prežila 3 školské reformy a boli špecializované triedy.My sme už na ZDŠ mali výber jazykov a tí slabší mali "praktickú triedu" (práce na pozemku a práce v dielni).Potom nás prehádzali podľa priemeru:do 1,4 to bola výberová trieda.ZDŠ sme končili v r.1969,bolo nás A,B,C,D,E,F a v každej triede bolo 33 žiakov.V našom meste boli dve ZDŠ a to bolo mestečko so 6 000 obyvateľmi (silný ročník) a všetci sme boli spolužiaci.Krásna doba.

milý @rajnica. Teší ma, že tu, na Vareche, máme takého všeobecne schopného a široko rozhľadeného človeka ako si ty. Ty si taký náš všadesombol, všetkosomvidel, všetkoviem. V rokoch 1971 - 1975 (aj predtým, aj potom) bola v Bratislave škola, ktorá sa volala Gymnázium Jura Hronca a podnázov bol "gymnázium pre deti talentované na matematiku a fyziku". Asi tak. Trieda A bola tzv. programátorská, trieda B bola pre tie talentované decká, chodili tam experti, ktorí vyhrávali matematické olympiády len tak, ľavou zadnou (napr. aj medzinárodné, konkrétne môj spolužiak jednu v Moskve či kde to), trieda C bola tzv. experimentálna a ostatné boli obyčajné, prírodovedné. A v každom ročníku bola iba jedna trieda humanitná, ktorej žiakmi sme hlboko pohŕdali a ktorá v r. 1975 zmaturovala ako posledná. V ďalšom školskom roku už humanitnú triedu neotvorili. Ako to bolo neskôr neviem a ani ma to nezaujíma, pre mňa sú dôležité školské roky 1971/72 - 1974/75. Skús si ešte raz prečítať druhý odstavec riadky 4 - 6, je tam napísané o.i. "... tá škola mala uvedený podnázov". Takže ťa ubezpečujem, že tá škola v Bratislave existovala, ty náš malý vševedko. Alebo nevedko? A existuje aj teraz, len sa volá tuším Združená škola Novohradská alebo tak akosi podobne. :-)))))))))

@rajnica , rajnica vsak citat este vies alebo uz vies tak si precitaj toto tu
 www.gjh.sk/?page=historia_gjh...

@2010 , ďakujem, ani som nevedela, že môj milovaný gympel je AŽ tak stará škola. Repáš riaditeľoval za "mojich" čias, bol to veľmi príjemný a rozumný človek, ktorý zvládal nadštandardnú školu aj s jej besnastými pubertálnymi študentmi celkom noblesne. Ale dosť si si dovolil, ako to, že sem dávaš link na nejakú školu, keď rajnica rezolútne a s výkričníkom vyhlásil, že tá škola nikdy neexistovala. :-))) Takmer som vytiahla nejaké to vysvedčenie, aby som sa presvedčila, kam som to vlastne chodila. :-)

@rea1 , ja si to meno vasej skoly velmi dobre pamatam, lebo nas ucitel matematiky na SVS Cadrova , stale bedakal preco ho preradili a teraz musi vyucovat takych debilnych grazlov.

Tak aj ja sa hlasim k tejto skole, veru pan riaditel Repas bol taky neobycajny , uz aj vyzorom, ale ja som chodila len do obycajnej prirodovednej, ale v tvojom rocniku presne. No ucil ma pan ucitel Rovan tu inkriminovanu matematiku.

@tetriss , teba učil "dedo popäť"? o tempora, o mores! pamätáš - určite áno - na Repášovu zástupkyňu prezývanú familiárne Tonča? "pani zástupkyňa, netreba vám ísť kúpiť desiatu? máme písomku z ... a ja som sa neučil/a". a tá milá duša nás štyroch poslala na Dulovo námestie do samky pre dve žemle a 10 deka salámy. ó jé, aké milé spomienky. :-))) ak nebudeš mať už úúúplne čo robiť, napíš mi, prípadne na mail. ahoj, spolužiačka z nejestvujúcej školy. :-) jana

Haha, ja som chodila na ZS Kosicka do matematickej triedy a chodila som kupovat desiatu triednej a cigarety (o, ja ubohe nevinne dieta!) biologikarke! A Hroncovci sa predbiehali na obede!

@xenoclea , predbiehali, pravdaže, veď my sme boli páni gymnazisti a vy iba usoplení zédéeškári, sami ste nás mali úctivo púšťať dopredu a nie tam zavadzať v rade! ale predbiehalo sa iba vtedy, keď pri vchode nemal službu horespomínaný p. profesor Rovan zvaný dedo popäť. práve tam totižto vznikla jeho prezývka, pretože či bola jedáleň naprataná alebo prázdna, zásadne velil: vstupujte dnu po päť! iba po päť! prečo sa strkáte? vravím, po päť!!! :-)))))))))

smejem sa a bavím , ty si číslo...... len ťa vylosovať.....píš, píš..... :))

Pocuj, ty si bola asi medzi tymi "kockasmi" ? b ci c?

počuj, @tetrisssssss , ty obyčajný prírodovedec, čo máš proti kockášom? boli sme blbí, ale svoji. chudáci praktikanti, pán profesor nás vždy dopredu prosil: decká, nerobte si z nich srandu, aspoň sa tvárte, že vás to zaujíma, veď sa tie chúďatá musia niekde naučiť učiť a ja im musím písať hodnotenia. :-) mňa tá matika naozaj bavila, fyzika tiež, ale tá menej. pôvodne som po maturite chcela ísť na matfyz, ale vtedy to uplatnenia valného nemalo a ja som nesmierne praktický človek (a skromný, hlavné skromný!), tak vyhrala strojarina. ja ti predvediem kockáša, ty...ty...ty prírodovedné tetrisss. :-)))))))

hehe, nefun sa, vsak vieme svoje, mam doma vystudovaneho matematika, to je diagnoza :))), akoze my sme si uzili aj z vasej slavy, ked vasa fyzikarka ucila aj nas chudakov normalnych.

no vidíš, aspoň trochu nášho odlesku sa aj o vás, plebs, obtrelo. :-))) ževraj chudákov normálnych! čím ďalej, tým intenzívnejší dojem nadobúdam (lebo spomienky nepustia), že nikto, kto chodil na tú školu, nemohol byť celkom normálny, lebo tzv. normálni žiaci ani vtedy, tak ako dnes, nemali radi matiku a u nás aj v tých vašich "obyčajných" prírodovedkách bolo matiky viac ako na iných školách. pamätáš na matikárku zvanú Kora? taká vysušená, ryšavá, vymaľovaná a vyobliekaná múmia - ale káder! tá baba mala esprit. raz s nami absolvovala prvomájový sprievod tak, že nám dávala matematické hádanky a rozprávala vtipy. kto vedel, uhádol alebo z hlavy vyrátal, dostal bod. body nám potom v pohode premenila na jednotky a veru veľa ľudí si v tom sprievode popravilo známku na vysvedčení. a po sprievode tých, ktorí nezdrhli, pozvala do krčmy a roztočila to s nami akoby mala o xy rokov menej. a potom všetky tie pivá zatiahla! :-))) nie, tam nebolo normálneho ni študenta, ni profesora. pozdravuj syna. veľmi sympatický mladý muž. :-))))))

Tak ano, to mas pravdu, ze o tej normalnosti sa dalo pochybovat hihihi, ale prave pri tebe ma napadlo, ze sme sa vobec navzajom nepoznali, ja som bola eckarka, a okrem par bab, co presli doskoly z nasej ZDS, ale do efky, lebo ja som mala ako jazyk francustinu, tak sa mi zda, ze ako skupina sme boli posledni, lebo riaditelstvo usudilo, ze matici potrebuju nemcinu a anglictinu, tak sme sa vobec nepoznali a ty si moj rocnik, ako vidim. Hej, z videnia si ju pamatam, ale nas obycajnych tito exoti asi obchadzali :)

hehe, ja ani neviem, že sa na mojej milovanej škole učila aj francúzština! to fakt? som doteraz netušila. nechodil s tebou do triedy vojto toth? chodil v našom ročníku ale neviem, či D, E alebo F. to ma len tak napadlo, lebo mi je to v podstate úplne fuk. tiež mám dojem, že matikári sa delili na normálnych, ktorí učili v prírodovedných triedach a na "našich" expertov, ako bol napríklad Pán Profesor Balala (želám mu v matematikárskom nebi len zastrúhané ceruzky, zabrúsenú kriedu a ostré kružidlá). na jeho pohrebe x rokov po maturite sa pozliezalo toľko jeho bývalých žiakov rôzneho veku, že sme sa v krematóriu nezmestili so obradnej siene. áno, mnohí boli exoti (ako ich žiaci), ale báječní profesori. mali sme šťastie.

Ano, my sme boli posledni. Hej, aj ja si myslim, ze vas ucili ini exoti ako nas. Inak neviem, preco som sa aj ja nedostala na nejaku tu b, c, lebo matiku som mala celkom rada, ale aj fyziku a chemiu, ale asi to moji rodicia nevedeli, ze aj taketo triedy tam su, lebo urcite by mi boli takto "sprijemnili" zivot. Vidis, opacny pristup ako u teba. Ja som povodne chcela ist na chemiu, ale z nejakeho divneho dovodu mi ju dorastovy lekar nedoporucil, takze ten gympel bol ako nahrada, no a kam inam, ako na ten najtazsi :).

chémia? apage satanas! no ty si iný exot. a ty mi rozprávaj niečo o matematike. fujtajbl. :-)) chémia ma nebavila. ešte tak neskôr organická, tam sa tie vodíky, kyslíky a iné -ky dali aspoň dajako logicky vypočítať ale ináč mi chémia bola ukradnutá. a toho pána doktora by som rada poznala, to musel byť tiež expert. čo si myslel, že sa na tej škole vzpierajú banky s kyselinami alebo sa vrhajú petriho misky naplnené olovom? srandista. keď som sa na tú školu hlásila, triedna zo zdš mi dala odporúčanie s tým, že som mala už za sebou dve matematické olympiády a jednu fyzikársku, síce iba na úrovni kraja ale s celkom dobrým výsledkom, tak preto ma tam pichli. okrem toho, keď mi prišiel papier, že ma vzali, naštartovala som do riaditeľne a dožadovala som sa, aby ma do takej triedy zaradili. myslím, že to bolo prvý a posledný raz v histórii školy, tak nechceli evidentného blázna dráždiť, aby som nebola zbytočne nebezpečná. :-))

Hehe, no nevravim, kockas ako vysity, no ty si musela byt exot, ze sme sa nepoznali... Aspon ta ta matematika zivi? mna teda nie :)

a ved ani mna. ale baví ma stále. a rozčuľovať ľudí určitými vecami ma baví najviac. pred pár rokmi ma kolegyňa vyrazila z kancelárie s odôvodnením "vypadni, už ma serieš!!", lebo som jej nejaké výsledky našepkávala rýchlejšie ako kalkulačka a ju to nesmierne rozčuľovalo. skrátka a dobre - kockáš sa nezaprie. :-)) no môžem ja za to, že som taká úúúžasná? :-)))))