O ceste do záhrady

rea1 - bez fotkyrea1, 10. júna 2013
Chodievam domov z práce cez trhovisko. Teraz je plné jahôd, čerešní, priesad a kvetín, čo vo mne vyvolalo spomienku na jednu moju cestu, na ktorú do smrti nezabudnem. Bola to cesta do záhrady. A pozor, tá záhrada bola v Bratislave.

vodicak som si spravila okamzite, ako som mala 18 (cize asi predvcerom :-)). potom som niekedy viac, niekedy menej uspesne ale sustavne tatovi kradla auto. pominieme to, ze roky sme mali skodu 1000 na ktoru som bola zvyknuta a ktoru som poznala naspamat. na com som robila vodicak nepoviem, lebo by si hned vedel, ze tych 18 som mala nie predvcerom, ale uz pred tyzdnom. a zradny otec, nevediac, co cini, zakupil zigulaka. ani sa so mnou neporadil. vsak toho potom dlho trpko lutoval! ja, majuc v oku sirku tej skodovky, vsade som sa na jeho novom tatosovi zmestila. plechy horeli, este dobre, ze vtedy sa nenosili bocne zrkadla. chvalabohu, nic som neoskrela, inac by si mal zivotnu smolu a nemohol by si sa virtualne poznat s tak bajecnou osobou ako som ja, pretoze otec by ma bol zabil.
jedneho dna (zaciatok ako v rozpravke) sa otec vzdialil na sluzobnu cestu, co bol jav unho bezny. a velmi neprozretelne na moje zaludne kladene otazky odvetil, ze benzinu je v nadrzi este dost, natankuje neskor. nic ine som nechcela pocut. len co vytiahol paty a ostatne prislusenstvo, mama chcela ist do zahrady. mali sme ju v terajsej petrzalke, pohodlne sa tam dalo doviezt mhd a trvalo by to iba chvilu. ale ja, cujuc oficialnu prilezitost, zacala som mamu presviedcat, ze ju tam zaveziem. "ved je to iba kusok ". mama - nic netusiac, suhlasila, s podmienkou, ze "ale otcovi to nepovieme!" samozrejme, ze nie, co som samovrah? tak. vliezla som do garaze a uz pri startovani sa mi zdalo, ze ten motor tak nejako divne naskakuje a pokasliava. som si myslela - hnupe, co ta chyta chripka? teraz? v lete? ked je otec prec? no. nastartovali sme a pekne presli na koniec ulice a este za rohom, kde bola krizovatka. ta je tam doteraz. vtedy vyzerala takto: + teraz vyzera tak, ze take pismeno ani nepoznam. a vola sa (este stale, lebo podla krcmy ktora tam stala skor ako krizovatka) "u kona". bolo to v case, ked sa po bratislave prehanali dinosaury a kosice este neexistovali, lebo ich nemal kto vymysliet a uprostred tej krizovatky stal uradny organ, cize dopravny policajt na takom tom drevenom, cerveno-bielo pasikavom onom, cize stupienku. prisaham, fakt. neopovaz sa pocitat roky, lebo ti to nedopoviem. ja som prichadzala "od klavesnice" (teraz tvojej, pocitacovej, truhliku, ako mam napisat, ze odkial?) a potrebovala som zabocit dolava. ziadny problem, som si myslela, ved ten policajt fungoval, hybal rukami. lenze nimi hybal zle. proste stal tak, ze sme museli zastavit, v rade asi stvrti. motor stichol. potom sa dotycny predmetny stupienkovy clovek obratil a my by sme boli mohli odist. aj sme chceli, ale nemohli. motor ani hni. auta pred nami odisli, policajt sa opat otocil a zodpovedne si konal svoju dobre platenu pracu. a ja som sa snazila nastartovat. blbost. uplne zbytocne. ten netvor na stupienku sa otocil opat, tvaril sa akoze nic a zakerne cakal. ale my sme sa nenechali zviklat a opat sme sa ani nepohli. o mamu sa pokusali najprv mdloby (ona je totizto na rozdiel odomna naozaj dama a akekolvek vzruchy putajuce pozornost a vystupy na verejnosti su jej bytostne cudzie), potom hystericky zachvat. ked ten tociaci sa veternik znova zmenil smer a my sme este stale boli na jednom mieste (mohol si mysliet, ze sa nam tam paci), matka to psychicky nevydrzala, vystupila uprostred krizovatky (tam sme predsa kotvili) a s kosom v ruke odisla autobusom do zahrady. za mnou sa medzitym vytvoril rad ako pred mikulasom na banany, len sme nestali pred mikulasom ale pred policajtom a nie na banany, ale len tak. ked sa drahy milovany organ opat otocil a ja som tam este stale stala ako tvrde y, ja som sedela, zigulak stal, uz prestal byt milovanym organom, sa z neho stalo bezcharakterne, zabavajuce sa stvorenie a nepokryte sa rehotal. predstav si, ze z tych chudakov cakajucich v rade za mnou sa nikto neopovazil ani len klaksonom pipnut. bohvie, co si mysleli, ti vzadu boli tak vzadu, ze ani nevedeli, preco stoja, ked krizovatka funguje. mohlo to byt celkom napinave. a vtedy sa to stalo. ja som sa totizto priebezne snazila nastartovat, nebudem tam predsa zbohdarma zapustat korene a travit mladost! a ked sa ten uchechtany policajt, evidentne bajecne sa baviac otocil (tak, ze som vynimocne mala "stop", samozrejme), moj tatos chytil dych a ja som vyrazila. s udivom som zistila, ze som sa neprilepila, hoci pedal bol az na podlahe, ja som totizto naozaj chcela nastartovat a vypadnut odtial, slnko mi svietilo do oci a vsetkych naokolo som uz poznala naspamat, tak co by som tam zbytocne tvrdla dalej, auto vyrazilo ako zbesile, skokom tigra sa prenieslo na tu pozadovanu lavu stranu krizovatky, akoby omylom som ten dreveny pasikavy bazmek netrafila, hoci som okolo neho prefičala zlava, co bolo zle, lebo tieto pasikave drevka sa mali obiehat sprava, puhou nahodou z tej lavej strany nic neslo a sofer "sprava" sa velmi prezieravo zdrzal unahleneho vjazdu do krizovatky. ujovi v uniforme zmrzol usmev a urcite aj vsetko ostatne a ja som bola prec. no, prec. figu, ale aspon som nestala priam uprostred krizovatky ako vycitka. ked policajt rozmrzol, rozhodol sa, ze sa mu to muselo iba snivat, že nikto tak blby ako ta blondina v zigulaku predsa nemoze existovat a zodpovedne krizil krizovatku dalej. mne sa podarilo toho zbesileho tatosa zakerovat ku chodniku hned za krizovatkou, kde zdochol definitivne. ver-never, ale radsej ver, hned priamo tam vedla dotycnej konskej krcmy bol vjazd do garazi autoskoly zvazarmu. nie si dnesny, vies, co bol zvazarm. a ked nevies, nevadi. boli tam proste soferi a ini ludia autoznali, hromadne prilepení v oknach. jeden - pravdepodobne vylosovany dobrovolnik - vysiel von, opatrne sa ku mne priblizil a pyta sa: a co, nechce ist? cisty provokater. aj som rozmyslala, ze ho majznem startovacou klukou po hlave, aby bol menej olezly, ale nevedela som, kde je. teda ta kluka, on bol pri aute. a potom mi to tululum hovori. otvorte mi motor, ja sa vam na to pozriem. hm. keby to bola skodovka, tu si opravim aj sama, ale zigulak? tak som vyliezla z auta, zatvarila som sa noblesne a akoze nic a hovorim mu: a co ja viem, kde sa to otvara? potocil sa a obisli ho mdloby. dvakrat a viditelne. potom strcil niekam ruku, nieco skrklo a kapota motora sa otvorila. udivilo ma to, no ale ved dobre. chvilu tam obchadzal, strkal paprce kdekade, vytahoval a opat zastrkoval rozne vytahovatka a zastrkovatka, potom sa tvaril mudro a nakoniec to nevydrzal, zastikutal a hovori mi: slecna, keby som ja bol to auto, tak bez benzinu tiez nepojdem. bum!!
koniec - skratena verzia: auto som zamkla a opustila, vratila sa domov, zohnala bandasku (malicku, staci) a vybrala sa na oblubenu, pretoze najblizsiu, pumpu. cestou som este spachtila kamarata, aby som ten benzin neniesla sama. nie som blba. benzin (5 litrov) sme zakupili, doniesli k povozu, preliali a slavnostne sa vratili domov, do rodnej garaze. mamicka prisla vecer, trosku sedivsia, ako bola pri odchode do zahrady a nahnala ma spracúvať donesený obrovský kos jahod, nech aspoň nejaky uzitok zo mna je. v konecnom dosledku vsetko dobre dopadlo, tata na nic neprisiel a my sme mu nic nepovedali. az po niekolkych rokoch, ked sme mali spolocne pri nejakej urcite velmi vynimocnej prilezitosti mierne frcnute, sme sa mu priznali a vsetko po pravde rozpovedali. a on to bajecne zaklincoval. "mne sa zdalo, ze tam bolo dajako vela benzinu, ale myslel som si, ze sa mi to iba zda.!"
koniec.
Každý rok, keď sa na trhovisku objaví záplava jahôd, spomeniem si, ako som mamu viezla oberať tie naše. jana
@zareaguj


Diskusia k článku

helica
@eal1 , no vidíš, každý má občas taký deň " blbec", napr, dnes ja! Celkom som sa pobavila, ale predsa si len vo výhode, že môžeš denne chodiť okolo trhoviska. To Ti veľmi závidím. Naši mestskí mocipáni si zmysleli trhovisko - vychýrené presťahovať na koniec mesta, kam mi nejde žiadna MHD. Keďže sa nachádza ozaj na konci sveta, chodí tam málo ľudí, a tým samozrejme aj predávajúcich. Takže trhové dni sú v našom tzv. krajskom meste iba v piatok a sobotu, kedy nebývame zrovna moc často doma. Strojím sa na višňovú polievku, ale keď bývam v bytovke na sídlisku a rínok je kdesy v ....... mám asi smou!
Ahoj!!!
slawi
Ale si ma pobavila :)))) Ja tiez "jazdim" od 18-stky a uz som soferovala vseliake "kusky". Aj kabliky som spajala (nekradla som) hihi , aj nahanacky zazila (no mlada a blba). Moj brat raz povedal,ze keby som si sadla na furik tak aj ten nastartujem :)
horalka66
@Rea1 no zasa som sa pobavila na tvojom príspevku Jani :-) aj ja som mala žiguláka ako prvé auto a zažila som s ním veru všeličo.Raz som išla na ručnej brze asi tak 30km a aj mi vytrubovali vodiči,ale som si myslela,že to preto,že idem pomalšie.Alebo som cúvala pred panelákom a ocitla som sa zaseknutá medzi sušiakmi.No a moja posledná jazda na žiguláku,ktorý mal meno Adela bola trocha smutná,lebo som ju roztrieskala na križovatke.Našťastie sa mi nič vážne nestalo,ale vtedy som akurát niesla napečené mafinky maminke a akosi záhadne zmyzli z auta,kým som bola spísať zápisnicu na polícii.:-)
hubata
Dobre som sa pobavila, ako nakoniec vždy na tvojich príspevkoch a komentoch. Autoškolu som absolvovala na škodovke, ale jazdila som na trabante. Z autoškoly si pamätám komentár učiteľa, že ako som na Slavíne nahodila dvojku, tak som s ňou prešla celé mesto až k Alžbetke lebo ma to vyrušovalo stále tam hádzať iné čísla, kto si ich mal pamätať? Trabant nepotreboval takmer žiadnu údržbu a keď som netrafila na chalupe do brány, kúpila som izolepu a zlepila som ho. V zime sme sa v ňom drkotali aj v otepľovačkách a neviem ako - ale dostala sa mi pod kapotu niekoľkokrát mačka.
braxi
Janka, si hotová spisovateľka..."Evitovky" nie sú tak dobré, ako Tvoje varechové zážitky!!!
rea1
vodičák som si robila na Škode 100. jáááj, dobré staré škodovice. motor som poznala naspamäť. :-) chudák môj učiteľ, keď som hneď na prvej jazde na Viedenskej ceste začala jačať otvoreným okienkom na nejakých chlapov, ktorí sa motali na okreji cesty s károu naloženou šrotom: "vy k***, čo sa tam plancete! ťahajte do pr*ele", najprv mu skoro oči vypadli, potom sa strašne smial, že takú drzosť ešte nezažil. no, čo už. aj na žiguláky som si neskôr zvykla, mala som jeden červený, venoval mi ho svokor, ten vyzeral zvonka tak (teda ten žigulák, nie svokor!), že keď som išla do autoumyvárky, vždy som dôrazne žiadala: a dajte pozor na lak! hlavne pozor na lak! a ten pán v umyvárke na Prešovskej mi nezabudol pritakať: áno, samozrejme, keď nejaký nájdem, určite naň dám pozor! :-)) terajšie autá ma nebavia. považujem ich naozaj iba za približovátka, človek sa s tým ani babrať nemôže, samá elektronika ... :-)



 



TOPlist