Neuveriteľný príbeh.

evusik - fotkaevusik, 3. októbra 2011
Som sama doma. Sedím v kresle, na kolenách krabicu od topánok plnú fotiek. Prehrabávam sa fotkami a spomienkami. V ruke mi zostala jedna fotka. Nikdy sa nedostala, tak ako aj ostatné z krabice, do žiadneho albumu. Je na nej môj muž v zamastených montérkach. A mne sa pred očami odvíja príbeh. Ak ste slabšie povahy, prestaňte čítať. Ak si myslíte, že to zvládnete, čítajte ďalej. Vyrozprávam Vám tento neuveriteľný príbeh.
Boli sme mladí manželia s dvoma malými deťmi. Mužova sestra, moja švagriná ženila syna. Tak ako je na dedine zvykom pred svadbou, zabíjali sa dve doma odchované prasiatka. A tak, aby sme pomohli, sme sa celá rodina zišla u švagrinej už vo štvrtok. Plán bol jasný. Vo štvrtok a piatok zabíjačka a pečenie zákuskov. V sobotu svadba. V nedeľu poprávky. Taká normálna dvojdňová dedinská svadba.
Vo štvrtok ráno sa vstávalo za tmy. Môj muž bol pridelený do zabíjačkovej čaty a ja s deťmi do zákuskovej. Za styčného dôstojníka bol menovaný dedko, môj svokor. Len on jediný mohol chodiť z jedného pracoviska na druhé, prinášať správy a odnášať chlapom kávu. Za šoféra, zodpovedného za dovoz a rozvoz s prísnym zákazom pitia alkoholických nápojov bola určená ženíchova sestra Tánička.
Deň nám príjemne plynul pri miešaní krémov, pití kávičky a nejakého to štamprlíčka a pri nezávislom babskom trkotaní. S chlapmi sme sa skoro ani nevideli. Mali zakázané chodiť do kuchyne medzi sladké, z dôvodu kontaminácie jednotlivých pracovísk. Styčný dôstojník dedko, ako správny chlap radšej trávil čas s babami, pekne v teplúčku, v kuchyni. Práca aj zábava vrcholila a práve otriasal kuchyňou ďalší výbuch smiechu keď sa rozleteli dvere a vo dverách stál môj švagor, zakýval na Táňu a už ich nebolo. Asi si išiel kúpiť cigarety, ozval sa ktosi. A ďalej sme pracovali tam kde sme prestali.
Prešli snáď aj dve hodiny, keď sa dvere rozleteli druhý krát. Vo dverách stál môj muž v zamastených montérkach a s obrovským zafáčovaným prstom – prostredníkom. V kuchyni ticho a potom všetci naraz: Preboha, čo sa ti stalo? Čo si robil? To si mi nevedel povedať? Išla by som s tebou? Ty si neni normálny! To si nevieš dávať pozor? A koľko si si vlastne ufaklil z toho prsta? a zase ticho..... Ty si sa neporezal? Ty si si z prsta odrezal?????!!!!!!
No pokúšali sa o mňa mdloby. Bolo na čase dozvedieť sa čo sa vlastne stalo.
Príbeh celkom krátky: chlapci mleli mäso na klobásky, prštek sa môjmu mužovi šmykol a elektrický mäsomlynček mu ufikol jeden článok prostredníka. Rýchla a efektívna amputácia. Keď prišli na pohotovosť doktor sa ich hneď pýtal, že kde majú ten utrhnutý článok prsta, že mu ho prišijú, že je veľká pravdepodobnosť, že prirastie. Vtedy sa chlapci priznali, že ten kúsok mäsa hľadali a hľadali, ale v tej pomletej hore bravčového mäsa ho nenašli. A tak mužovi prst zašili a poslali ho domov. Koniec príbehu. Ale čoby, pokračujeme.
V kuchyni zostalo hrobové ticho. Až hmatateľne bola cítiť šíriacia sa hrôza. Prvá prelomila ticho Elenka, svadobná mama: „A to chcete povedať, že v klobáskach máme ľudský prst?“
„Iba kúsok“ hlesol môj muž. „A čo budeme teraz podávať na svadbe?“ opýtala sa Elenka. „No predsa klobásku“ zakričali sme my ostatní zborovo. A potom to prišlo. Každý navrhoval niečo iné, ale vzhľadom k množstvu vypitého alkoholu všetky alternatívy boli zamietnuté. A s tým, že ráno je múdrejšie večera, sme išli spať.
V sobotu ráno si nás svadobná mama pekne zoradila a oznámila nám bojový plán. „Pred sobášom sa všetci zídeme v sále, bude podávané pohostenie, zabíjačkové špeciality a teda aj TÁ klobáska. Je nás tu ako hadov, bol by v tom čert aby sa zrovna TÁ klobáska nedostala na náš tanier. Ak TO niekto objaví, nie, že začne kričať, že TO našiel. Pekne v tichosti vyhodiť. Nikto sa nesmie nič dozvedieť.“ a s týmto nás prepustila.
Sobotňajšie predpoludnie ubehlo ako voda a my sme už vyobliekaní sedeli spolu s ostatnými svadobčanmi vo vyzdobenej sále. Najprv sa podávalo pohostenie, potom malo nasledovať pýtanie nevesty, sobáš no a nakoniec svadobná hostina.
Stoly sa prehýbali pod zabíjačkovými dobrotami. Pečené mäso, jaternice no a samozrejme pečená klobáska. My čo sme vedeli, sme po sebe pokukávali, uškŕňali sa a po chvíľke podaktorí odvážlivci začali vykrikovať: „Ja nič, a ty?“ „Ja tiež nič ale snažím sa“ ostatní po nás nechápavo pokukovali, svadobná mama strúhala zúrivé ksichty a môj syn sa ma opýtal: A čo to hľadáme? vy ste tam zapiekli korunky?“ po mojom kŕčovitom úsmeve sa načiahol a zobral si z misy ďalší kúsok klobásky.
Svadba prebehla tak ako mala. Spestrovali ju naše občasné výkriky, že sme ešte nenašli. Ostatní nechápali, svadobná mamka bola spokojná, škandál sa nekonal.

Ostali sme až do pondelka. Mužov kúsok prsta sa nenašiel. Dostali sme výslužku, sadli do auta a odišli domov.
Pýtate sa kde je ten neuveriteľný príbeh? kde je pointa? dočkáte sa...
Doma sme vybalili a napchali do chladničky všetko čo sme dostali. A bolo toho požehnane. Polovica torty, krabica zákuskov. Vyprážané rezne, zemiakový šalát, jaterničky, klobásky....
„Evka tú klobásku hneď upeč, je len zaúdená, dlho nevydrží“ prízvukovala mi švagriná keď sme odchádzali. A tak som spravila ako povedala. Klobásku som dala na pekáčik a v trúbe som ju upiekla. Muž si dá horúcu na večeru a čo ostane si zoberie do práce. Večer si muž naložil na tanier, sadol si ku stolu a po chvíli sa z kuchyne ozvalo: „Prosím ťa poď sem.“ Šla som, do dnešného dňa ľutujem.
Môj muž si pri zabíjačke urezal jeden článok prsta. Skončil v klobáskovom mäse. Klobások sa spravilo asi 50 kg. Na svadbe bolo 120 ľudí. Po svadbe si môj muž naložil na tanier jednu klobásku z piatich upečených. Jeden krát do nej zarezal. A bol tam. Koniec jeho useknutého prsta!

@zareaguj


Diskusia k článku

viera1
Ako málo chýbalo a boli by z vás kanibali...Oceňujem tvoju odvahu podeliť sa o tento zážitok,aj taký je život.
hubarka35
úha,silná káva pre mna....no bol to osud a našiel ten kúsok ten,kto ho stratil.
arasidka
Ech...... tii poviem, že niektoré spomienky setsakramentsky bolia!
babinka
no, neviem neviem, ako by som to prezivala v tvojom tele, a ako v manzelovom - do smiechu by mi nebolo, esteze cas to zjemni :)
samanka
stáva sa..a možno častejšie než si myslíme....tiež som nevedela nájsť môj kúsoček ukazováka..našiel sa, keď som rozmrazila hovädzie kosti na polievku, bol tam aj s pekne naružovo nalakovaným nechtom....:-)))
akeber
tak, život mám prináša niekedy ťažké chvíle.......mi sme našli pri cinkulárke.....a nie jeden prst ale pol dlane...ešte teraz chodíme po lekároch......čo už život ide dalej
sairaam
Teda @Evusik - krásne si to opísala. Ja nemôžem za to, ale tečú mi slzy. Od smiechu, prepáč. Vieš, že To našiel zrovna Tvoj muž!
A to naozaj?! :-))) A keďže sa to stalo už dávno, teraz je to už smiešne, no nie?
evusik
tento príbeh sa stal pred takmer tridsiatimi rokmi. Je to už dosť dávno nato, aby som si dokázala urobiť odstup a dívala sa naň s nadhľadom. Pre niekoho možno nechutné, pre niekoho úsmevné.... aj taký je život a občas prinesie aj takéto neuveriteľné príbehy
a keď sa občas dívam na manželov prst vždy ma napadne to isté, že mu to bolo súdené aby sa ten kúsok jeho vlastného tela vrátil naspäť k nemu, asi sa to tak malo stať :-)
evusik
@sairaam teším sa z toho, že sa smeješ....pretože tak to má byť :-) my tento príbeh občas pridávame k dobru pri rôznych stretnutiach.. najskôr každý z hrôzou počúva a potom sa všetci rehocú a uťahujú si z môjho muža... a tak to má byť, život je občas taká tragikomédia, a ja sa radšej smejem ako plačem, aj keď sa občas smejem cez slzy :-)
jody
dobreeeee :-)
ešteže našiel svojho adresáta! :-)
evusik
@enerrgizer až čakáš, že sme mu vystrojili pohreb tak sa nedočkáš, vtedy som na to nemala nervy, ale teraz to považujem za síce bláznivý ale super nápad :-)
a čo sa s ním stalo? povedala som mužovi: buď ja alebo prst! a tak šiel z domu jeho prst aj so všetkými klobáskami, za ktorými mimochodom môj muž smútil, vraj tie ostatné za nič nemôžu!
babidka
prepac @evusik , tak sa rehunam az ma picha v boku :-)))) Vtedy to muselo byt naozaj krute , ale nakoniec - ten chybajuci kusticek tela nasiel svoj pokoj ....:-)
hubata
Neuveriteľnééé ....... to naozaj sa stalo? Nič blbšie ma nenapadá ako to že ste článok mali umyť, zmraziť a v pondelok dať prišiť, možno by sa ujal a ty by si mala kompletného manžela.....
Neskutočný príbeh s neuveriteľným záverom, taký smiešno-smutný dokáže vyrobiť len život.
zvoncek
pekný opis udalosti s postupným gradovaním, je vidieť, že sa písal po dlhoročnom odstupe,
evusik
@hubat á o ten kúsok prišiel vo štvrtok a našiel ho v pondelok... už to bolo načisto mŕtve.... bŕŕŕŕŕ :-) a nechcite odo mňa aby som vám popísala ako to vyzeralo, ja si to pamätám do dneška :-(
a čo sa týka kompletnosti môjho muža, máš pravdu, občas mi pripadá úplne nekompletný a tým chýbajúcim kúskom to veru nebude :-)
evanaaa
Najzaujímavejšia je tá " štatistika", že z toho množstva ľudí a klobás sa práve tá s prstom dostala k pôvodnému majiteľovi. To bolo to "šťastie" v nešťastí, lebo ak by sa to stalo niektorému nezainteresovanému, tak by ste ho mohli mať, aj keď neúmyselne na svedomí, lebo by ho pri tom pohľade mohol aj šľak trafiť. Alebo, ak by mal zmysel pre humor, len by si pomyslel- ten prasačí prst vypadá ako ľudský.
No, ako vidím, podobnú hrôzu prežívali aj Samanka a Akeber ( Rebeka?).
bozulka
@evusik , niečo podobné sme zažili aj my,teda ja a môj otec...50-te roky, presne už nepamätám kedy,otec rúbe na dvore drevo,okolo špacírujú sliepky,pohrabkávajú sem a tam.Chcela som sa niečo opýtať oca,v momente oslovenia sekol sekerou a otočil hlavou.V tom momente dve sliepky po niečom skočili a jednej sa podarilo čosi uchmatnúť...nebudem to naťahovať ako som naháňala sliepku s ocovým prstom v zobáku.Bola som úspešná,otec už držal ruku zabalenú do uteráka a utekal k lekárovi na stredisko.Ja samozrejme za ním aj s prstom.Pan doktor Kokolevský - mimochodom úžasný lekár ktorý sa u nás pozabudol od fronty,pochválil ma že som prst doniesla.Prišil ho a ocovi dobre slúžil až do smrti.Trvalo nejaký čas než sa dostavil aj cit,ale všetko dobre dopadlo.@evusik , chápem-je to príhoda na ktorú sa nedá zabudnúť,len pri tvojom zážitku sa mi trošku rozhúpal žalúdok a určite budem trošku kontrolovať keď budem opekať kúpenú klobásu...:-)))
arasidka
uf - včera som si uvaril chutnú klobásku a spažrala som ju aj s horčicou. Myslím, že ten, čo ju robil, mal väčšie šťastie ako vy všetci, ktorí ste nám napísali svoje boľavé zážitky. Mne sa stalo pri jedení makovníka z pekárne čosi tiež zaujímavé - ale nebol to ani prst ani iná časť ľudského tela, ale .... nie, nenapíšem - už som im odpustila.
kuchticka
@evusik , tak trochu tradikomicka prihoda. ale stava sa ako vidim dost casto. Nieco trochu podobne sa stalo mojej o 4 roky starsej sestre. Bolo jej 14. a pomahala otcovi posekat akusi travu na takej masinke. Ona strkala travu do masinky a otec tocil kluckou kolo. naraz zakrikla, otec prestal a jet ukazovacik na ptravej ruke visel iba na kusku. K lekarovi bolo velmi daleko, auto sme nemali, ale otec as mamou duchapritomno ranu co narychlejsie vycistili, prilozili kus prsta nazpat a obviazali. Cakali co a ako bude dalej. Prst za zahojil dost rychlo - urezany koniec prirastol, sice trochu nakrivo, ale bez akychkolvek komlikacii. Mala stastie, ze sa rana neinfikovala. Takze stastie v nestasti.
garanco
@evusik , krásne si to literárne popísala, skutočne tragikomédia! No, bol to osud, náhoda...? Dnes je to už veselý príbeh a nech sa Tvojmu manželovi darí, aj keď, ako hovoríš Ty, je nekompletný! Pozdravujem ho :-)))
evusik
milí moji a keby ste vedeli ako ja milujem klobásu, dobrú domácu vyúdenú... a toto sa stalo v čase keď sme aj my každý rok zabíjali a neviete si predstaviť ako som trpela, hlavne keď sme dostali výslužku, jesť alebo nejesť? no nakoniec zvíťazila moja pažravosť a na klobáske si pochutnávam dodnes a musím si zaklopať, nič nechutné som v nej dodnes nenašla :-)
tinca
@evusik ohromný príbeh a v ňom zákon schválnosti a mnohí naň neveria. Ja áno :)
bibia1
výborne napísaný príbeh - ja som sa tiež pristihla, že som sa usmievala :)
anura
veľmi peký príbeh veru aj ja sa ešte usmievam
janet
pekný príbeh,že by osud ? náhoda? takto to malo byť? asi áno...dostal ho ten komu chýbal... pekne napísané ako na maturite ...1*
45678
Ja iba dodám, každému sa vráti, čo mu patrí :-)))
hannah22
@evusik ... 1*, dobré čítanie a veľmi pekne napísané, ale život je už raz taký, môj svokor povolaním stolár, tak raz večer doniesol domov niečo zabalené v handričke a hodil to do sporáka, časť prostredníka, vtedy bola chirurgia v plienkach a tak mu ruku len ošetrili a poslali ho domov ,a tak som si na neho spomenula teraz, pri čítaní tvojej príhody, hovorieval aj majster stolár o prst príde.... :))
babi
Dnes už úsmevný príbeh, ale vtedy určite dramatický. Pekne pútavo si to napísala.
okmaska
Ja len nerozumiem jednemu: ak mu elektricky masovy mlyncek usekol clanok prostredníka (aj s kostou ?), znamena, ze bol pohybe a teda mlel. Takze ak ho hladali v " tej pomletej hore bravcoveho masa " znamena to, ze musel prejst cez mlyncek az von a tudiz, ze sa musel pomlet. Tak ako ste ho mohli najst v celku ????? A ak ho teda pomlelo- ako mi to dava logika - tak ste ho v tej klobaske ako identifikovali ???
evusik
veru @okmaska aj s kosťou... presne tak ako si ty uvažovala, sme uvažovali aj my všetci, že ten kúsok prsta muselo rozomlieť a preto ho nemohli nájsť... no ale nestalo sa, kosť a špička prsta ostala a ver mi, že keby si to videla, tak by si to identifikovala celkom presne :-(
vysvetliť to nikto nevedel, aj keď chlapi nad tým mudrovali ešte dlho, aj preto som to nazvala neuveriteľný príbeh.
lia66
Ha, ha, ha...jemine, prepáč, ale nedá mi-božinku, sa tu rehocem, až ma brucho bolí!...neuveríš, ale ja som tak za pultom v obchode akurát krájala Nitrana(nezabudnem na názov-ha, ha...moja "obľúbená")pre jednu pani a...áááááá, utekala som dozadu-krv valila,ako z prasaťa-našťastie som si ufikla "len" taký "džibik" cca 1x1cm, ale bolo mi normálne vidno kosť!...to som si na ukazováku akurát v tom druhom zhybe...pani sa saláma zabalila a môj krščok malinký sa nenašiel-možno mysleli, že to saláma-ha, ha...inak trošku "silný" príbeh-šťastie, že ste to vy našli-no, vrátilo sa domov...a šťastie, že sa to "len" toľko...všetko dobré želám!
adina1
pre mňa je na tomto príbehu neuveriteľné to, že ste sa všetci zainteresovaní dokázali premôcť a solidárne ste tie klobásky pojedali spolu so svadobnými hosťami , ja by som to asi nedokázala a žartovať v tej chvíli o tom už určite nie ..... a ako na to reagovala nevestina strana ? neocitla sa vaša švagriná u svatkovcov a nevesty v nemilosti, že ich vystavila "kanibalizmu" ? ozaj zaujímavý nevšedný príbeh
evusik
@adina1 na svadbe o tom nikto nevedel len my čo sme sa zúčastnili svadobných predpríprav v dome ženícha, teda asi 20 dospelých ľudí, nevesta v tom čase bola doma u rodičov.... až oveľa, oveľa neskôr sa o tom začalo rozprávať pri rodinných stretnutiach :-)
@lia66 veru stávajú sa všelijaké veci... ja som kedysi ako študentka brigádovala v konzervárni, keď sa zavárali uhorky ešte bolo dobre, ale keď sme prešli na mäsové konzervy to bol iný horor, možno je to teraz iné, prísnejšie neviem, ale kupovanú mäsovú konzervu nezjem ani keby ma zabili...
cukrik2
to je príbeh ako z filmu :-). Normálne som sa do toho tak začítala ako keby som čítala dáky román :-). To sú v živote ale náhody, že práve majiteľ prsta dostal na tanier tú klobásu.
brave
je to náhodou uveriteľné, ja som tomu hneď uveril.

ale medzi mäsom prasiat a ľudí nie je taký zásadný rozdiel, nie je to, napokon, úplne jedno?
keď už niekto je prasatá, neverím, že by mu robilo taký problém zjesť človeka. to je len také okúňanie.

evusik
@brave starý príbeh, neuveriteľný ale pravdivý... človek určite zje všeličo možné v čase núdze, ale pod tú tvoju poslednú vetu by som sa asi nepodpísala...



 



TOPlist