Mala som krásnych 18 rokov a trávila som svoju prvú dovolenku pri mori, v Rumunsku. A dokonca bez rodičov, len s partiou dobrých kamarátov a kamarátiek. Ubytovanie bolo skromné, ale "štýlové" - v malých chatkách neďaleko pláže, počasie nám prialo, a my sme si každý deň dosýtosti užívali slniečka. V susednej chatke bývali dvaja rumunskí rybári, veľmi príjemní, priateľskí a pohostinní. Netrvalo dlho a všetci sme sa s nimi skamarátili. Deň pred naším odchodom domov nám sľúbili prekvapenie- vraj nám pripravia "morskú" večeru. A špeciálne mne, pretože som narodená v auguste a blížil sa deň mojich narodenín. Tešila som sa ako malé dieťa, veď prekvapenia zbožňujem, to som však netušila, čo moji kamaráti na mňa prichystali...
Naši susedia- rybári nám na malú verandu pred chatku priniesli rôzne koreniny, veľký hrniec a nakoniec i vedro s vodou. Z ich lámanej nemčiny som pochopila, že sa zachvíľu vrátia, len si ešte prinesú nejaké náčinie. Rovnako rýchlo sa rozpŕchla aj celá naša partia. Zostala som na verande sama; chcela som si vychutnať posledné dovolenkové chvíle a krásny západ slnka, keď som zrazu začula zvláštne zvuky. Vychádzali priamo z - vedra! Takmer som od šoku prestala dýchať... vo vedre totiž boli živé raky!!! A pekne pomaličky sa snažili odtiaľ vyliezť!!! Chytila ma panika; veď ja sa bojím úplne všetkého, čo lezie a je o niečo väčšie od muchy, nehovoriac teda o živých rakoch! Darmo som kričala, nikto neprichádzal. Keď som nechcela, aby sa nám tie živé morské potvory rozliezli po chatke, musela som konať. Tak som si teda ja, bojko, bleskovou rýchlosťou obula svoje tenisky a mohla sa začať komédia... Obiehala som okolo vedra, a každého raka, ktorý sa snažil vyštverať von, som "kopla" naspäť do vody. Nechcem si samú seba radšej ani predstaviť, ako som musela vyzerať - biela ako stena, poskakujúc okolo kýbla, kopajúc na všetky strany, a navyše so zvukovou kulisou (výskanie, výkriky, hrdelné zvuky a iné neidentifikovateľné citoslovcia)... Ani neviem, ako dlho som tam predvádzala tento "rituálny tanec", keď vtom spoza kríkov povychádzali moji kamaráti spolu s rybármi. Od smiechu im tiekli slzy a nezmohli sa ani na slovo, tak dobre sa na mojom predstavení zabávali... Samozrejme, že som bola na nich spočiatku pekne nahnevaná, ale v duchu som musela uznať, že im ten ich kanadský žartík vyšiel a že to naozaj muselo vyzerať smiešne...
Rybári si ma zase "udobrili" vynikajúcou večerou- najmä ich rybacia polievka bola nezabudnuteľná! A raky? Tie uvarili a my sme si mohli pochutiť na jemnom mäsku z ich klepietok. Ja som sa ich však ani nedotkla - predošlý "kontakt" s nimi mi úplne stačil! :)
Diskusia k článku