V profile mám napísané: Tu je posledná fotografia, kde som bola s mojim mužom. Všetko sa skončilo hádkou o hus. Hľadám niekoho, kto by mi vrátil chuť znovu piecť a variť. Všetko sedí, až na tú poslednú vetu. Už som ho našla. Nebudete veriť koho.
Všetko sa stalo na oslave nášho výročia svadby. Svokor, jeho otec, sa ustanovil na trančírovanie. Vraj on je taký trančírmajster, akého páru nieto. On bude hus krájať, lebo inak nikomu ani chutiť nebude.
Ale hneď na prvom stavci pochybil a padla mu i s plechom pod stôl. "No, pečienku nám pes zožerie!“ skríkli všetci. Ale svokor trančírmajster len zlizoval z košele a rúk masť a povedal: "Ba veru ju pes nedostane, nebojte sa, lebo nohu mám na nej pevno!“ a veselo sa rehúňal.
Ratovali sme situáciu dvaja. Môj muž a ja. Vleteli sme pod stôl, dali svokrovu nohu z husi dole a hus opäť na pekáč. Ja vravím:"Poďme, trochu ju aspoň utierkou od špiny utrieme. Však po nej v topánkach rajtoval otec." Môj muž na to: "Netreba, veď je zem umytá. A tatko sa prezuli do domácich." Ja na to: "Nevyvádzaj a pusti tú hus. Treba ju očistiť." On: "Netreba, radšej poutieraj mastné pod stolom, nech sa niekto nešmykne."
Takto sme sa preťahovali (Viď foto v mojom profile. Zvečnil nás jeho brat.) Pomaly začal brunátnieť. On je prchká povaha. Zrazu hus pustil, opäť zletela na zem a zvrieskol:"Tak si ju pucuj hoci do smrti!" Schytil sako a nebolo ho.
Tá oslava bola minulú nedeľu. V utorok prestal trucovať, vrátil sa od svojej mamky, ktorá nevie veľmo variť. Prišiel domov aj s kačicou. Mala asi pät kilogramov. Položil hyd na stôl a povedal: "A vieš, že ja husacinu ani vlastne nemám rád?" A tak sme zase spolu, svokor má k nám dvere zatiaľ podmienečne zatvorené.
Diskusia k článku