Modré párky v Tajge a experimentálna ruská horčica

jolkipalki - fotkajolkipalki, 11. októbra 2009
Ako to píšem pri recepte - šašliík nie je len pečené mäso, je to rituál. A hlavne ak Vás pozvú na šašlik na Sibíri!

Ja som s kolegom nemal šajnu, kam že to vôbec ideme, a ako je to v týchto krajoch zvykom „neďaleko“ bolo nakoniec zopár hodín jazdy...

Iste, keď sme došli v podvečer k „poslednej“ derevni, magazín „SeľChozTovary“ mal na dverách ťažkú zámku... U nejakého chlapíka v blízkosti sa nám podarilo vykúpiť trojlitrovú fľašu horčice a 10 kg do sivomodra raziacich minuloročných sasisok (párkov). Ešte „minútočku“ sme šli po lesných cestičkách až sme došli nakoniec cesty, na čistinu ktorá mala iba jeden vjazd.

Iste „prvá“ už bola rozliata ešte v meste, tu sa len pokračovalo ďalšou a vydali sme sa na miesto rybačky k rieke pešo...

Keď sme o chvíľu došli na miesto, čiže cieľ bola dosiahnutá bolo riešené, že je potrebné túto udalosť poriadne „abmyť“ čiže vyčistiť hrdlo 100 gramovým obsahom "graneného" pohára. V rýchlom tempe, za podpory podporných tostov (dlhé prípitky) sme to hrdlo niekoľko krát obmyli... kým sa rozhodlo: treba rozložiť oheň...

Niekto šiel zháňať drevo, niekto pripravovať ohnisko. Už sa zotmelo, keď sa oheň nakoniec podarilo rozložiť...vytiahli sa šampury, tenké šabličky, na ktoré sa šašlik naťahuje a kladie nad rozžeravené uhlie...na ktoré (na to uhlie) sa muselo počkať...

Iste dôvod na sto gram... Aj uhlie už bolo.. no nenašiel sa šašlik... Keďže vznikla panika a hystéria, pre ukľudnenie sa rozlialo ďalších sto gram...

Po dlhšom spomínaní sa prišlo nato, že ho nikto z balkóna u Viktora nevzal...

Takže ďalší dôvod aj túto udalosť obmyť... Asi po nejakom ďesiatom toste (prípitku) si niekto spomenul na horčicu a sasisky (párky)... Takže sasisky sa natiahli na šampury, a keď sa zdalo, že párky majú dosť, stiahli sa z ohniska a kto kde sedel, priam do tej horčice...

Obsah fľaše sa pre pohodlie vylial na trávu...

Mne to však nedalo, prišiel som sem na šašlik a uchu, a nie na nejaké sasisky v modrom a na svoju biedu som zabŕdol otázkou... a čo keď sme ten šašlik zabudli v aute... Bolo to v pokročilom nočnom čase keď náš stav dostihol úrovne, že nikto už nebol schopný ani zápalkou „čirknúť“, nie to ešte stan rozložiť, táto idea rezolútne neprešla... Vitalik, majiteľ Volgy a šašlika to rezolútne odmietol so slovami, že skontroloval auto a nič tam nezostalo...

No ja som stál na svojom, že ja tieto párky v žiadnom prípade jesť nebudem a vydal som sa smerom k autu... Za chvíľu ma dobehol Sergej, že som zabudol kľúče a on je miestny, že vraj nezablúdime...

Je to neuveriteľné, ale auto sme asi po pol hodine hľadania našli, no bohužiaľ Viktor mal pravdu, auto bolo čisté... v zmysle prázdne. Tak sme sa so Sergejom vybrali naspäť k rieke...

Bola tma, šli sme za svetielkom. Na svoju škodu sme si vybrali nesprávne svetielko a dorazili sme do nejakej derevni... A tým svetielkom na konci tunela bola drevenica, z ktorej sa ozýval spev a výskot. Zjavne tam rozohrali svadbu... harmonika, spev, a dedko (hádam 90 rokov) v obleku na priedomí...

No ako chlapci. Na rybačke? Oslovil nás deduľa.

Uhmmm...

A ako berú?

Ale ded, ani sa nepýtaj...

To vidím, aký si ste utrápený...A chcete, obveselím Vás...

Da deduľa, nemáš šancu... taký sme uťahaný...

Dedko ani slovko, vstáva, zohýna sa za skalou, hádže do okna, kde svadba beží a... sadá si s úsmevom na miesto.

Z domu vyskakuje tlupa ožratých mužíkov ..., my oproti nim a trochu opodiaľ, sedí si staručký deduško...ruky nevinne zložené na kolenách a vystrašene sa díva naším smerom... ...

no čo budem hovoriť...odtrhli sme sa od prenasledovateľov „až“ po nejakých 4 km...

Pri tom behu sme vytriezveli, no smer v tej tme bol stratený a volať do Tajgy bolo nebezpečné – tentoraz nie kvôli tigrom a medveďom... ...

Keďže sme boli iba na ľahko, v tme sa nám nepodarilo rozložiť oheň trením skaly o skalu, prečkali sme noc do brieždenia duševným rozhovorom...iste už aj na triezvu hlavu...

S prvým brieždením Sergej vyliezol na návrší na borovicu, zorientoval sa a hybaj na naše ležovisko...

Našich sme našli nad ránkom... kto to zvracia, kto to sa hystericky rehoce, kto to sedí v prostrácii... a v strede polianky ležia dve kôpky: kôpka NEDOTKNUTEJ horčice a kôpka kravského lajna, celá v dierkach od sasiskov...
@zareaguj


Diskusia k článku

jarco
No neviem, či by sa niektoré veci na Vareche nemali označovať hviezdičkou, akože útlocitným neprístupné. Ale ja som sa zabavil. Dobrú chuť:-)
zemo
Počúvaj, Jolkipalki, nezahynul si ty niekde v tej tajge? Čo je s tebou? Mlčíš? Žiješ? Treba niečim národ varechársky zabaviť, čo to necháš len mojom bujačom humore, ktorý sa vyčerpáva?



 



TOPlist