Mačky, mačky, samé mačky ...

rea1 - bez fotkyrea1, 19. februára 2014
Keď náš alkoholom opojený kocúr vytriezvel a udomácnil sa, zavolala mi kamarátka, ktorá pracovala na Karpatskej ulici vo veterinárnej ambulancii prezývanej „u malých zvieratiek“. Túto kamarátku už poznáte zo zážitku „O pamätnom Silvestri“, lebo je to Iveta, ktorá pracovala ako kŕmička exotických kráv a na Nový rok už strašne dávno sme ju celá vyoslavovaná partia išli vyprevadiť do práce, teda do ZOO a ospravedlniť jej neskorší nástup do služby. Ako som vtedy napísala, v zoo nikoho nebolo, komu by sme ju mohli ospravedlňovať, takže tam potom mohla ešte pomerne dlho pracovať. A v rámci kariérneho rastu nastúpila neskôr na miesto zdravotnej sestry u malých zvieratiek, takže nepodávala seno exotickej hovädzine ale klystíry psom. Tak táto exotická Iveta zavolala a prisahám, povedala doslova toto, len v plnej verzii slova, ktoré ja pre istotu hviezdičkujem, veď som dáma: Jana, vy ste takí k*****i, vy už máte jedného kocúra, prídite sem, máme tu mačku a nevieme, čo s ňou. Tak fajn, veď prečo nie, my predsa môžeme fungovať ako zberný tábor pre všetku háveď Bratislavy. Išli sme. A dozvedeli sme sa: k malým zvieratkám prišiel pán so šialeným svitom v oku, s perzskou mačkou pod pazuchou a požiadavkou – utraťte ju! Ale mača to bolo krásne, papierové (!), babám bolo ľúto, tak pána najprv vyspovedali a zistili: mám dvojizbový byt a bývame v ňom s manželkou, dvoma dcérami a svokrou. A keď dcéra dostala od frajera mačku, povedal som jej, že má mesiac na to, aby ju niekomu darovala a už sú to tri mesiace a takto sa žiť nedá ... tak ju utraťte, tu má aj papiere, ak ju chcete, tak si ju nechajte! Tak milé zverofilné ženské pána ukecali, že oni sa posnažia a nech to ešte týždeň vydrží, že ak príde s mačkou o týždeň, určite si ju nechajú a alebo ju niekomu postúpia alebo ... alebo. A my sme boli ten Ivetin výherný kupón, lebo no vypočujte si takýto srdceryvný príbeh, pozerajte do nevinných očí zamestnankýň zoo ambulancie zhrozených nad osudom mačaťa a odolajte. Lebo ja neodolám a tá beštia Iveta a všetky ostatné tam prítomné potvory to dobre vedeli. Tak nám dohodli s úbožiatkom majiteľom mačky rande, ktoré sa odohralo asi tak: v nedeľu poobede sme prišli na veľké a úplne prázdne parkovisko pri Miletičke (už z toho pojmu úplne prázdne parkovisko vám musí byť jasné, že to bolo dávno), zakotvili sme neprehliadnuteľne uprostred a čakali na naše nové dieťa. Onedlho prišla stará Škodovica, z nej vystúpil pán neurčitého vzhľadu, v jednej ruke igelitka a batoh, ktorý vyzeral ako rodný brat toho, v ktorom si hlúpy jano niesol buchty na cestu do sveta a v druhej ruke mača. My sme sa s nadšením hrnuli k nemu, on nám s pohľadom zapichnutým do zeme mlčky strčil do rúk zvera, igelitku aj batoh, zamrmlal „tam má svoje veci“, otočil sa, nastúpil do auta a odfrčal. Bol zhrbený, vyzeral smutný a nešťastný ale dodnes mám pocit, že keby som bola za ním zakričala mňau, vráti sa, vyrve nám mačku a s radosťou sa s ňou vráti domov. Nezakričala som, tak sme mali nového člena domácnosti. Doma sme zistili, že mačka má taký rodokmeň, že skôr, než jej dáme jesť by sme sa mali zakaždým pokloniť, v igelitke boli misky a nejaké hračky a v batôžku francúzske mačacie konzervy, rôzne maškrty a v alobale pobalené zamrazené porcie všetkého možného luxusného mačacieho jediva. Milé mača sa vôbec neošívalo a hneď bolo u nás ako doma. Možno rok či trochu viac, presne nepamätám. A s Žerardom vychádzali báječne, mám fotky ako sa spolu túlia a drichmú na jednom kresle. Kým milá mačka nedospela. Potom, neviem si to ináč vysvetliť, len tým, že zistila, že on je v prírode ako kastrát „nepoužiteľný“, začala mu robiť peklo zo života. Až natoľko, že sme ich museli mať každého v inej miestnosti i odohrával sa chvíľu náš život tak, že od rána kým som s deckami neprišla domov bol jeden mačiak v izbe a druhý behal po byte a keď sme prišli, tak sa vymenili. Lenže Žerarda sme museli v izbe vždy zamknúť, lebo som spomínala, že si bežne otváral labkou kľučku a keď sa tí dvaja stretli, no Fúria, Erínye a nasr*** ženská počas rozvodu boli iba slabým odvarom proti tomu, čo mačka vystrájala. Len na kocúra, pazúry ako tigrica, syčala, škriabala ho, len zabiť a zabiť. A ten chudák trtko sa ani nebránil, len sa chránil aby mu oči nevyškriabala. Po 3 mesiacoch som toho mala aj ja plné zuby, tri deti, zamestnanie, záhrada, domácnosť plná rôznej hávede, manžel občas aj triezvy ale väčšinou ani nie ... Tak som oslovila kolegyňu, ktorá bola párkrát u nás, jej dcére sa mačka veľmi páčila a doma ju lomila, aby si aj oni kúpili. A milá Cecilka (tá mačka sa oficiálne volala Cecille Magnifique) sa sťahovala do nového bydla. Priznávam, že som ju kolegyni predala, lebo viem, že väčšina ľudí, ak niečo dostane zadara, si to neváži, nie každý je taký měkkosrdcatý pako ako ja a nechcela som, aby mačka skončila niekde čojaviemkde. Bola naozaj krásna, úplne ukážková a výstavná. Ale Žerard bol už starý a ... no, tak. On ostal u nás. Po 2 týždňoch sme išli ku kolegyni „na mačaciu kontrolu“ a milá Cecilka už bola tak udomácnená, že prdela na nás a váľala sa v koši s bielizňou. Domáci mladý muž sa sťažoval, že odkedy majú mačku, ani raz sa mu neušli drobky zo slepačej polievky a keď si ich nenápadko ukradol, mama mu ešte aj vynadala. Ešte potom mi kolegyňa hovorila, že mala Cecilka obdobie, že vstala okolo 3 – 4-tej nadránom, chodila po byte a pred každými dverami vyspevovala, lebo sa chcela hrať a oni, magori, vstávali a hrali sa s ňou. A po nejakom čase, keď už boli všetci zvyknutí a dobre vycvičení, zrazu – nič. Celá rodina hore, nervy nadranc a mačka ležala v pelechu a spala. Keď to trvalo týždeň, rodina na nervy, zavolali zverolekára (do bytu, aby mačku prevozom nestresovali) a vysvetlili mu situáciu, vraj sa bavil ako kôň a vysvetlil im, že to je o.k., len mačku tá hra už nebaví a nech sa pripravia, že si možno časom na nich vymyslí niečo nové. :-)) Cecilka. Zmizla z môjho života spolu s kolegyňou ale aspoň viem, že som ju dala do dobrých mačacofilných rúk. A ostali mi fotografie.
Mali sme potom, neskôr, ešte jednu mačku, takú obyčajnú myšilovku – vrabcochytku, volali sme ju Líza, tú si doniesol syn z ulice. Aj teraz máme kocúra, občas naňho kričím ty riť ryšavá, je krásny a maznavý. Viac mačiek som v domácnostiach nemala. Zatiaľ. :-))
@zareaguj


Diskusia k článku

micanela
macky su mali hajzlici, co ti zo zivota spravia pelko a zaroven ich musis milovat... mam doma dve tak viem o com hovorim
ebaka
Aj som sa zasmiala....ľudia slúžia mačkám a nie naopak-:)Nikdy som nemala mačičku,hoci som veľmi túžila.Chovali sme psa,teda,, pána psa"a tak žiadna mačka sa neprešla po našom veľkom dvore a ešte vačšej záhrade.Po rokoch,keď pán pes odišiel do psieho neba a deti do sveta som sa rozhodla.Synovec mi mal priniesť hrdzavého kocúrika,lebo mačiek v susedstve bolo nadostač.Aké bolo moje prekvapenie,keď mi do rúk podával malé korytnačinové mačiatko so slovami,,je to mačka,chceš?".Bolo tak krásne,okaté a MOJE.Do roka mala 4 mačiatka a ja som si nechala hrdzavého kocúrika ako som chcela pred rokom.Problémy nastali,keď kocúrik dospieval.Jeho mamu som dala sterilizovať,takže o neho záujem nemala,ale on o ňu ohromný.Tiež som ich musela oddeľovať.Potom nastalo obdobie,keď kocúrik vyfúkol najlepšie miesto mačičke na sedačke.Tá bola z toho celá na nervy.Musím povedať,že ona bola veľmi rezervovaná,nerada sa pestovala na rukách a kocúrik pravý opak.Mazloš.A čo sa nestalo?Mačička začala opakovať po kocúrikovi.Dnes sú najlepší kamaráti.Dokonca spolu spávajú,ona umýva ušká jemu a on zasa hlavičku jej.Je to tak dojemné,keď sa k sebe túlia a olizujú.A ja som rada,že som synovca s mačičkou neodmietla.Občas sa mi manžel zasmeje,že chcela kocúra,dostala mačku.
smejkad
tak tak, nejedno zvieratko si dokaze vydobit lepsie postavenie v rodine, ako jeho majitelia :-)))
vyborne citanie, @Rea1 :-)
zizazi
@Rea1 , pobavila som sa veľmi, krásne zážitky.
Ja mám 2 kocúrikov. Teda, najprv sme dostali dlhosrstého čierneho z pouličnej zmesi namiešaného aristokrata. Tak mu vravíme preto, lebo sa s nami baví len keď on chce, hladkať ho môžeme len po hlavičke a a to tiež len keď sa to jemu páči a mal už všetky možné aj nemožné choroby. Dnes je z neho už starší pán, slepý na obe očká ale stále krásny. K nemu po roku pribudol psík, tiež pouličná zmes, krásna malinká gulička, ktorá si nás všetkých omotala okolo prsta, nesmierne nás ľúbi a my ju. Po ďalšom roku nám pribudla mačička. Teda my sme si mysleli, že je to mačička - chcela som mať párik. Keď sme išli veterinárovi na prvé očkovanie a ja som vravela o kastrácii zasmial sa, že to asi nepôjde. Nechali sme si ho, ved kam by sme ho chúďa dali a keby sa o mňa jednalo, tak máme už možno malú zoo, ešteže polovička má rozum :-) Vraví sa, že dvaja kocúri sa jednom dvore sa neznesú. Tiež som sa bála ako to bude ale títo naši sa tolerujú. Asi preto, že obaja sú vykastrovaní. A keď jedného hladkám už druhý čaká. A túto zimu nám pribudol čierny krátkosrstý ďalší kocúrik, ktorého zatiaľ dnu nepúšťam (dokedy) ktorého moji chlapi nazvali bezdomovec. Nasťahoval sa psíkovi do búdy a kedy chce príde, pobudne 2-3 dni, potom ho 1-2 dni nevidíme a príde zase. Naje sa, nechá sa hladkať, poovoniava sa s domácimi zvermi. Tie moje domáce zvieratká by som nedala za nič na svete, aj keď niekedy frflem keď narobia neporiadok. Keď prídem domov a všetci traja ma vítajú je to nádhera a každého musím pohladkať, inak mi nedajú pokoj. Až potom kdesi čosi sa objavia aj dvojnohí obyvatelia domu:-)
zizazi
oprava, mačičku som chcela dať sterilizovať, kastrujú sa kocúrikovia. A vraví sa, že po kastrácii neznačkujú...neverte, značkujú a tá vôňa, ešteže to robia vonku...
babav
@Rea1 , vdaka za pekne citanie.Pobavim sa na kazdom tvojom clanku ,
ale tento macaci k mojmu srdcu najblizsi..:-)
elixir
Krásne čítanie... :) tiež som už zotročená tými štvornohými okatými tvormi, najnovšie si ma vycvičila čierna mačacinka od susedov :)
Rada sa s mačkami rozprávam, priateľským, utišujúcim tónom: "ty malá potvora chlpatá, a tie veľké okále, no otras" a pritom ich škrabkám za ušami... a oni pradú. :) V skutočnosti si myslím pravý opak- že krajších tvorov snáď už niet... :)
hannah22
tak natomto sa bavím a viem o čom je reč , hovorím tomu že bývam u svojich mačiek...najprv kocúr Máťa... modrá potvora a naša princezná britka Čabuška, papierovo Johanka atd ale u nás je Čabu, no a tie s nami cvičia ako ony chcú.... ked chcú tak nám milostivo dovolia ich lásku si užit, ale iba ked ony chcú.... a len spomíname na nášho zlatého Alina, kavalierika ktorý bol zlatíčko a bol vdačný za každé pohladenie... no čo už mačky svetom vládnu.... :))
soncya
:D
čítam Ťa pravidelne, je to vždy relax!
rea1
ja vám ďakujem pekne za všetky milé reakcie a príbehy. @micanela má pravdu, mačky i kocúre (kocúre - to sa mi páči, oveľa viac, ako kocúri. a ešte mačiak sa mi páči) sú poriadni hajzlíci vychcaní, len čo je pravda ale ... dá sa im odolať? NEDÁ!!! niekde som čítala: uprie na vás nevinné oči a prosí "vezmi si ma, postaraj sa o mňa, pomôž mi", a potom vám obráti život naruby. (aspoň tak dajako si to pamätám). a ešte jedno sa mi páči: ženy a mačky vždy dosiahnu, čo chcú. tak chlapi a psi by si to mali uvedomiť a nevzrušovať sa zbytočne. :-)))
glascat
Ďakujem za krásne čítanie.... Ja mám tiež slabosť pre mačky. Pred pár rokmi sme kúpili starší domček a presťahovali sa, a ako prvý darček k narodeninám v novom bydlisku som dostala tri mačence v papierovej škatuli... Vo firme, kde pracuje môj muž, sa v dielni okotila mačka a potom sa stratila, a tak sa mojej polovičke uľútilo mačiatok a podaroval ich náhradnej mame :o)))
bakka28
mačky mačky samé mačky
MAČKY SúÚ VÝBORNÉ PRE MŇA JE MAČKA NA POM MIESTE no a už viem čo si dám za fotku , no predsam a č k u!
afataga
no zas si ma pobavila :-))) ja viem preco nechcem macku, v auguste sa ku nam dotulalo male maciatko, take obycajne, tak sme ho pekne vykrmili aj so psom sa skamaratila a v januari jedneho pekneho zmizla, chodila som rano po dvore a vykrikovala som: Mafiááááááááá, Mafiááááááááá a potom som si pomyslela, ze ak ma niekto pocuje, pomysli si, ze ma prepadli :-), nevratila sa, neviem, ci sa odstahovala, alebo sa jej cosi nedobre prihodilo
espana
my s manzelom mame macicku 8-my rok, cistokrvnu a milu, milujeme ju a sluzime jej ako najlepsie vieme, je to potvora v noci robi neporiadky a potom rano nas milo a sviezo odprevadza do prace, no nemilujte ju, je tak mila a nevinna. dakijeme jej za vsetko krasne co sme spolu s nou prezili. boli aj tazke casy a ona ich zvladla s nami aj nam dala dve krasne maciatka a potom sme ju dali sterilizovat a teraz je z nej stara dama. zostali sme bez nasich deti, lebo sa osamostatnili, no ona s nami zostala a to mi pripomina, ako nam bolo krasne ked prisla k nam ako male maciatko. Syn si zaobstaral vlastnu macicku, presne taku ako je nasa Lilly... dcera ma psika. Laska k zvieratkam je prirodzena vec uz od detstva a zostava cely zivot...
rea1
@espana , dakujem za príspevok, musím s tebou iba súhlasiť. ak je človek zveromil, je ním odmala, to je niečo, čo sa nedá ani naučiť ani získať akýmsi záhadným spôsobom v dospelosti. môžeš sa naučiť zvieratá tolerovať ale rozhodne nie milovať. myslím si to a súdim tak podľa seba a podľa hŕby ľudí, ktorých poznám. takže - nech žijú mačky, aj keď súto mrchy a potvory a nech žije všetka háveď, ktorá nám s radosťou robí zo života peklíčko a my sme aj tak radi, že ich máme a ochotne sa nimi necháme terorizovať a otravovať, lebo veď - keď chceš zažiť nezištnú a skutočnú lásku a oddanosť, obstaraj si zviera. :-) a že pozdravujem Lillynku. jana
jana12
dobre citanie toto, som rada, ze nie som blazon len ja :-) vyrastla som v v 2 izb byte spolu s dalsimi surodencami, zvieratko velmi neprichadzalo do uvahy, a vzdy ked som cosi dovliekla dostala som prednasku na temu Az budes raz vo svojom, maj doma kludne aj celu ZOO. Ani netusila, ake ma prorocke schopnosti :-))) Dnes mam doma 15 rocnu fenku yorkshira, najlepsi psik na svete. Pred par rokmi pribudla macicka Mia, z jej vrhu nam ostala Mafinka, z jej vrhu zas kocurik. Vsetci su ciernobiely. Macicky som dala sterilizovat. Jedneho dna dcera priniesla krizenca civavy so slovami Nelinka je uz stara a toto chuda je nechceny darcek a hrozi mu utulok. Psica malo asi 5 mesiacov. Najprv som prostestovala, ale stacil jediny pohlad do jeho oci a bol nas. Ved je jedno ci ich krmim kazde rano 4 alebo 5.To bolo pred 3 rokmi. Pred pol rokom mladsia dcera dovliekla domov steniatko, krasne, biele flakate. vraj ho nasla na ulici...a len kym mu nenajdeme majitela...je u nas dodnes, a so steniatka je krasna pitbulka. A tak svorne vecer pred kachlami lezia krizom krazom macky prepletene so psami a pekne sa vyhrievaju...Cisty blazinec. A kedze dcera studuje na veterine, obcas mam desive sny, aky studijny material dovlecie nabuduce....Ale to uz napisem prispevok asi z psychiatrie :-)
marika21
Krásne príspevky. Z takýchto ušľachtilých, zvieratiek milujúcich ľudí mám radosť. Veď tie mačičky, psíčkovia........nám robia radosť. Mačka a pes vás nesklamú. Ak vás opustia, tak verte, že ich buď zrazilo auto, alebo niečo podobné....



 



TOPlist