Volám sa Katka . Katka Kvapková . Vznikla som druhý deň , keď vznikol život a ako je uvedené v Biblii v Knihe Genezis kap.1 , verš 6-7 : 6 Potom Boh povedal: "Buď obloha uprostred vôd a staň sa delidlom medzi vodami a vodami!" 7 I urobil Boh oblohu a oddelil vody, ktoré boli pod oblohou, od vôd, ktoré boli nad oblohou. A stalo sa tak .
Prežila som státisíce životov vo všetkých svojich skupenstvách a formách . A o niektorých z nich vám chcem teraz porozprávať .
Cítim , že sa blíži moja premena . Momentálne sa nachádzam u svojho otca . Mojim otcom je Mrak . Už síce starne , poznám to na jeho sfarbení . Mení sa z bieleho junáka na tmavého starca a už nemá síl udržať mňa a milióny mojich sestier , ktoré stvoril s mojou matkou Slnečnou Žiarou a vypiplal nás z drobnej vyparenej vodnej častice až do tvaru kedy sa môžeme osamostatniť . Cítim ako sa moja časť preťahuje a moje telo sa z drobnej guľôčky mení na dospelú kvapku . Netrpezlivo čakám kedy nás otec vypustí a pre aké miesto na zemi sa rozhodne .
Padám . Postupne si všímam aké je ročné obdobie a teším sa , že som sa dostala do tichého jarného dáždika a s miliónom sestier padáme do krajiny o ktorej hovoria , že je srdcom Európy . V malom Pramienku stekáme do horskej Bystrinky ktorú moje sestry s úsmevom na tvári a dobrou náladou prejavujúcou sa tichým žblnkaním a prevaľovaním sa cez čisté skaly , milujú . Pridávam sa k ním a teším sa s nimi . V tom jedna skríkne : „Sestry , tešte sa , je to tu . Zaskáčeme si . Už som tu raz bola . Blíži sa ten fešák Vodopád“. Všetky si upravujeme kvapkovitý tvar do dokonalosti lebo teraz nás čaká sólové vystúpenie . Meníme sa na drobné kvapky a ukazujeme sa okolo stojacím ľuďom . Sme také vzrušené , že bezhranične ujúkame a v celku je z toho taký hukot , že ani s údivom sa prizerajúci ľudia nepočujú vlastné slova . Ako každá rozkoš , tak aj tento sólo let sa končí a opäť sa spájame do jednej vodnej masy a skúsene sestry vravia , že teraz sa voláme Rieka . Krajina okolo sa mení a odrazu ... buch , bác ! Zabudla som na priateľov vodákov a veslom bola pár krát prepleskaná po celom kvapkovom tele . Nevadí mi to , nezažívam to prvý krát v životoch .
Bolo aj horšie . To keď ma otec Mrak vypustil do obrovského množstva vody pod ktorým sa posunuli zemské dosky a z nás sa utvorila vlna Cunami . Nič nás nemohlo zastaviť a rúcali sme všetko čo nám prišlo do cesty . Mrzelo ma to . Ale mamka Žiara ma včas vyparila k ďalšiemu otcovi a ten ma za odmenu vypustil vo forme snehovej vločky do strediska , kde bolo veselo a ľuďom som robila až do jari radosť lebo sa mohli po mojom hviezdicovom tele vyblázniť pri zimných hrách . Alebo , keď ma iný otec nechal tisícročia oddychovať vo forme ľadu vo veľkej ľadovej kryhe , kde som v tichu prírody prežívala pomalé presuny v tvare ľadovcov , až kým sa kusisko neodlomil a priateľ Prúd nás neodniesol do teplejších krajín a matka Žiara ma nevyparila k ďalšiemu otcovi .
Ako Rieka pokračujeme ale niečo sa predsa len mení . Z rôznych sídiel na našom brehu do nás začínajú vtekať tie hnusné a smradľavé sestry z kanálov a priemyselných výpustov . Miešame sa spolu a pozorujem život na okolí . Mám rada hlavne večerné pretekanie okolo tichých zátok kde na brehoch vidím milenecké páry , skupinky priateľov s gitarami a trpezlivých rybárov . Pretekáme veľkomestami a hovoria nám už Veľtok . Plávajú po nás riečne člny a výletné lode a my sa snažíme svojou vlahou spríjemniť ľuďom na nich horúčavami znechutený život . Veľa z nás si už vyberá matka Žiara a prenáša ich ku Mrakovi aby sa z nich opäť narodili kvapky , ktoré nikdy nevedia kde , až dospejú , dopadnú .
Ja putujem ďalej . Vyhýbam sa čerpadlám do ktorých moje neskúsené sestry bývajú vtiahnuté aby zavlažovali okolité polia kde v dôsledku sucha hynú , viem si nájsť cestičku ku priepustom v množstve priehrad na Rieke postavených ľuďmi ktorý využívajú našu spojenú silu na pohon turbín ktoré pre nich vyrábajú elektrickú energiu a darí sa mi preštrikovať aj spleťou deltovitého zakončenia púte Veľtoku a jeho dramatického spojenia sa s morom .
Mením svoju hustotu a chuť . Stávam sa slanou kvapkou v Mori . Svojou mohutnou spojenou silou prenášame ťažké lode a spájaním s bratmi moriami sa z nás stáva Oceán . Nesieme gigantické kolosy na ktorých pristávajú lietadlá , čakáme kam nás priateľ Prúd zanesie a ja už tuším , že si pre mňa čoskoro príde mamička a silou svojho slnečného lúča ma vo forme parnej čiastočky presunie k novému otcovi Mrakovi .
Tak sa aj stalo a ja teraz po ďalšej strastiplnej ceste , vodovodným potrubím , sedím v pohári na PC stolíku nejakého hňupa , ktorý ma vleje do svojho žalúdka . Už sa mi to stalo neraz a viem , že sa premením na moč a budem musieť absolvovať tu ponižujúcu cestu kanálovými rúrami a prežiť to nechutné prečisťovanie v čističke odpadových vôd .
Ale čo sa to deje ? Hňup berie pohár kde som ja so svojimi sestrami a neodpíja z neho ale s blaženým úsmevom nás nesie na balkón a leje do črepníka s muškátom . Chvála Bohu . Mamka Slnečná Žiara si ma odtiaľ určite presunie k nejakému novému otcovi a ja budem čakať až opäť dospejem a kvapnem možno niekde k vám na okno vášho auta a vy ma povozíte alebo skončím vo vašej fazuľovej polievke . Tam už som raz bola . Dolial ma tam chlapík , ktorého volali @FeroSracz . Tá polievka bola výborná . Dám vám na ňu recept . Hoci som potom musela prejsť tým potupným procesom cez žalúdok , kanalizáciu a čističku , stálo to za to . Do takej polievky sa vrátim vždy rada .
Pozdravujem vás . Vaša Katka Kvapková .
... tu je ten recept .
dnes pred spanim budeme citat o Katke Kvapkovej :-)
dakujeme :-)
Ešte máme vody dosť, ešte ....... ale dokedy? Každou našou dedinkou, údolím, mestom pretekala potok alebo rieka. Už vysychajú, nemá ich kto vyčistiť, neplávajú po nich ani husi, ani kačice. A pre človeka je to drahé.
Vďaka za krásnu rozprávku, ktorá je v podstate skutočná: každý potok, rieka sa skladá z miliónov Katiek Kvapkových. Bez Katiek niet kvapiek a bez kvapiek život.