Naše menu bolo – drožďová nátierka, zeleninová polievka, vyprážaný rezeň, zemiakový šalát. Každá z nás dostala určitú úlohu pripraviť suroviny, aby sa potom začala tepelná príprava obeda. Pani učiteľka rozbalila kilogramovú kocku droždia a začala ju v hlbšej panvici zohrievať. Topiace sa droždie zapáchalo a niektorým dievčatám to veru „nevoňalo“. Už len ten názov – drožďová nátierka – vzbudzoval v nich odpor. Úplne to otupilo ich rozmýšľanie a dievča, ktoré malo pripraviť do polievky zeleninu, tak ju nemalo pripravenú a chcelo ju vhodiť do polievky v pôvodnom stave – rovno zo záhrady. Pani učiteľke skoro vypadali všetky vlasy. Aj keď sme už mali po štrnásť rokov, každá z nás sa nedostala dovtedy do kuchyne. Bolo ťažké pracovať s nožíkom, o rýchlosti ani nehovoriac. Aj nakrájať mäsko na potrebný počet rovnakých kúskov nebolo ľahké. Variť vajcia do zemiakového šalátu je tiež umenie, lebo treba vedieť, že od bodu varu sa sleduje čas na ich uvarenie. Medzitým, kým sme čakali na uvarenie zemiakov a polievky, sme si pochutili na tej nátierke a zapíjali voňavým citrónovým čajom. Hlavné jedlo nám chutilo viac – veď v každej domácnosti bolo vtedy v móde ako nedeľný obed.
Naše menu bolo – drožďová nátierka, zeleninová polievka, vyprážaný rezeň, zemiakový šalát. Každá z nás dostala určitú úlohu pripraviť suroviny, aby sa potom začala tepelná príprava obeda. Pani učiteľka rozbalila kilogramovú kocku droždia a začala ju v hlbšej panvici zohrievať. Topiace sa droždie zapáchalo a niektorým dievčatám to veru „nevoňalo“. Už len ten názov – drožďová nátierka – vzbudzoval v nich odpor. Úplne to otupilo ich rozmýšľanie a dievča, ktoré malo pripraviť do polievky zeleninu, tak ju nemalo pripravenú a chcelo ju vhodiť do polievky v pôvodnom stave – rovno zo záhrady. Pani učiteľke skoro vypadali všetky vlasy. Aj keď sme už mali po štrnásť rokov, každá z nás sa nedostala dovtedy do kuchyne. Bolo ťažké pracovať s nožíkom, o rýchlosti ani nehovoriac. Aj nakrájať mäsko na potrebný počet rovnakých kúskov nebolo ľahké. Variť vajcia do zemiakového šalátu je tiež umenie, lebo treba vedieť, že od bodu varu sa sleduje čas na ich uvarenie. Medzitým, kým sme čakali na uvarenie zemiakov a polievky, sme si pochutili na tej nátierke a zapíjali voňavým citrónovým čajom. Hlavné jedlo nám chutilo viac – veď v každej domácnosti bolo vtedy v móde ako nedeľný obed.
Ale častejšie dávam strúhané jabĺčka so škoricou.