Kuchynskí pomocníci

:-)))))))))))))))))))))))))))
tak je nas viac takych zlahka posahanych :-))))))))))))
tu kuchynu by som riadit nechcela, ale sranda to musela byt poriadna :-)))))

Hehe, zlaté detičky, na čo by si spomínala, keby boli iné? A tá pečeň mu uškodiť nemohla, sestra ju pchala do trojročnej chudokrvnej neterky práve surovú a to na radu detskej lekárky,. Malo to len jednu chybu, malej nechutila, bol to pre ňu trest a na pečeň sa doteraz (a to bude o pár rokov sláviť päťdesiatku) nemôže ani pozrieť.
Inak, presne viem, aké je to mať na starosti dve rovnaké deti naraz, tiež som mala, dcéry dvojčatá, najmladšie vnučky dvojčatá (viď avatar).
Moje hviezdy tiež milovali kuchyňu, najviac kredenc s hrncami. Lepšia hračka ako plechové pokrievky poukladané v odkvapkávači, aby zabrali čo najmenej miesta, asi ani neexistovala. Stačilo potiahnuť za kraj odkvapkávača a už to lietalo, rinčalo, kotúľalo sa a moje hviezdičky jasali a tlieskali rúčkami. Tomu sa vyrovnali asi len hrnce a kastróly naskladané podľa veľkosti jeden v druhom. Tiež stačilo potiahnuť za ucho. Čo narobíš, keď mali zo tri roky, vyhodila som všetky tie otlčené smaltované riady a kúpila kovové, aby bolo v čom variť.

ked sa stane u druhých-dobre sa to číta a rehoce nad tým..
to teda bol bláznivý tím..
máme čerstvého vnuka..už mu pomaly čertíček z očú kuká..
ale chcem veriť-že bude to poslušné decko
a nie dáke "véčko"..:-)
ale zas na druhej strane..
treba dáke prúsery..
by bolo po rokoch úsmevné spomienkovo..:-)

Nuž kusná nielen dobje vají, ale aj vsetko dovolí ...... ba si to s nami aj jozdala .......
Dve Véčka budú mať peké spomienky na detstvo a na ten bordel sa skoro zabudl, hehe.

@hubata , tiež som toho názoru, že deti si nebudú pamätať, že sa im kúpila neviemaká drahá hračka, ale múčnu guľovačku a podobné výstrednosti so mnou si pamätať budú: polnočnú návštevu cintorína (zobudili ma o 23:30 a chceli vedieť, či sú tam o polnoci strašidlá, tak sme sa šli presvedčiť! A neboli! ), nočnú návštevu lesa bez baterky počas splnu ( to sa hľadali tuším vlkolaci ) stanovačka na záhrade ( polovicu noci kukali na hviezdy a spali potom až do obeda ), júlové Vianoce ( ovešaný smrek v záhrade, vianočné gule, svetielka, všetko + staršie hračky, ktoré už boli asi rok odložené, krásne zabalené pod smrekom... ). Rodina sa na mne chechce, ale ja sa s tými deckami rada takto vybláznim! Dnešné deti majú detstvo iné, než som mala ja a to je škoda - tak sa im to snažím sprostredkovať.

Hehe, moje dvojicky povylievali na drevene parkety rybi olej a posypali detskym pudrom Aviril, v tej izbe sa nedalo existovat asi 2 mesiace, parkety som drhla niekolko hodin a niekolko krat. No zlaticka :-)

Rodičia mi hovorili, že keď som bola malá, našli raz za balkónovou skrinkou vysypanú starú praženicu :) A mne sa potom rozjasnilo, spomenula som si, ako som raz tak nad ňou sedela a nechcela dojesť. Myslím, že som to asi odkukala z nejakej komédie, kde ľudia vylievali polievky do kvetináčov a pod. :)
Inak teraz praženicu milujem. :)

teda nasmiala som sa riadne :-) moja nebohá starká zvykla často spomínať na jednu príhodu z mojich detských čias...mali veľký barák, pre hromadu vnúčeniec pripravené pekné pieskovisko...a raz sa tak stalo, že som bola u starkých, chcela som sa hrať v pieskovisku, no čo čert nechcel, pršalo vonku. dedko nelenil, vybehol aj s lopatou do najbližieho fóliovníka (tam o suchý piesok núdza nebola) a poďho nasypal babke piesok doprostred kuchyne na koberec. starkú skoro vystrelo, no dedo bol spokojný, však vnúča sa má kde hrať tak čo tam po koberci :-)

:):):) Rehocem sa už hodinu...si moja moja krvná skupina.. staršiu vnučku som varovala ako nezamestnaná od jej polroka.. čo sme my spolu povyvádzali tiež :):):) K šporáku si dala automaticky stoličku a varili sme spolu.. piekli tak isto.. múku som mala pravidelne po celej kuchyni:):) keď sme miešali krupičnú kašu obidve -tak nám prihorela :):) lebo ja som malej vraj zavadzala vareškou - a ona len tak zvrchu mlieko "čerila".. :):):) Mala fobiu z gombíkov /nikto nevie prečo/..., tak občas som jej na koberec rozsypala celú krabicu gombíkov a spolu sme fantazírovali -manžetové gombíky boli stoličky, vytvárali sme rôzne farebné obrazce ako motýlikov a podobne., zabavili sme sa dostatočne - ale fobiu som u nej "nevyliečila" -ďalej má najradšej oblečenie bez gombíkov :):):):):) Musela som tie zážitky začať zapisovať, no nech sa zasmeje keď bude veľká aj ona :):):):) Teraz bude mať 9 rokov a mne je za tým krásnym obdobím aj ľúto...ona bude mať na pamiatku zopár zošitov so zážitkami a fotkami čo som po večeroch písala :):):)

jednoducho ste skvelé ... dobre sa to číta.... :)