A to teda nie je. Každému sa občas pritrafí. Tak aby bolo učinené spravodlivosť zadosť, tu je zopár perličiek z mojej vlastnej kuchyne aj z kuchyne rodiny a priateľov.
1) chystala som sa robiť guláš. Všetko sa pekne darilo, až kým som si nepomýlila koreničky a milý guláš z diviny neochutila veľkou lyžicou škorice namiesto papriky. Barák voňal, akoby som vypekala. Sestra bola vtedy u mňa, boli sme spolu na materskej a o chvíľu prišli naši chlapi. Môj sa zalizoval až na chodbe, vraj: Maťa niečo dobrého upiekla! A na sporáku hrniec s gulášom... Manžel ohrdol, ale švagor zjedol aj taký. Tvrdí, že mu to celkom chutilo....
2) Kávu posolil už asi každý. Ja som si pomýlila dózu s cukrom a soľou pri pečení korpusu na tortu... no to ste mali vidieť!
3) Raz svokor hovorí môjmu mužíčkovi: Maroš, prines mi sódu bikarbónu, akosi mi je ťažko na žalúdok... Manžel šiel, priniesol klasickú štvorcovú dózičku, svokor si spokojne za kopčitú lyžičku nabral... a vyštartoval ako raketa na vécko, odkiaľ sme ho počuli pľuvať. Môj najdrahší totiž siahol po hranatej dózičke a neuvedomil si, že sóda sa od kyseliny citrónovej v takej dózičke líši iba inou farbou vrchnáka...
4) Manželov kamarát, s ktorým spolu pracujú, si v práci varil vajcia v rýchlovarnej konvici...
5) Ten istý kamarát si takisto v práci piekol klobásu...na trafákovom oleji. :-D Vraj mu nič nebolo. Závidím silný žalúdok.
6) Až mi je hanba spomenúť, ale v živote som neupiekla koláč ani mäso, ktoré by nebolo aspoň trošilinku prihorené. No a čo, mne uhlie chutí. Problém je v tom, že to, čo ja nazývam "trošilinku chytené", pre ostatných vyzerá ako briketa. Hra "hádaj, čo to bývalo, kým to Maťa pichla do trúby" je u nás všeobecne obľúbená spoločenská hra, ktorou sa baví rodina véééľmi často.
7) Minule manžel hovorí: nevar, zabiješ tým hodinu času, radšej spravím narýchlo rybičkovú pomazánku. Tak spravil. Len vykosťovanie troch rybičkových konzerv trvalo hodinu ( v živote som nikoho nevidela vykosťovať rybičky, ale nech. Bola to sranda ). Pridanie ďalších surovín a roztláčanie vidličkou a z dôvodu nespokojnosti s konzistenciou následné pomletie v mlynčeku zabralo ďalšiu hoďku. Bilancia: čistý čas 2 hodiny prípravy + plný drez špinavého riadu. Za ten čas by som upiekla kura a uvarila ryžu. Bolo by to možno trochu zhorené, ale však rodinka si už zvykla. :-D
Tak. To sú len niektoré prešľapy, na ktoré som si spomenula. Snáď bude mať sestrička dušu na mieste. Kuchynských nemehiel sa totiž v našom okolí urodilo neúrekom...
Ja som si tak preverila schopnosti mojej rodiny tieto Vianoce,keďže som si 5 dní pred Vianocami zlomila pravú ruku...našťastie dospelá dcéra s manželom zvládli všetko v pohode,aj keď občas mi išla voda zo zubov,keď to nebolo podľa mňa:):):) ...a tých riadov,čo sme mali neustále na linke sa mi zdalo tiež viacej ako keď kraľujem v kuchyni ja:):):)takže mojou činnosťou počas celých troch týždňov bolo ukladanie riadov do umývačky pred rozprávkou a vykladanie po rozprávke:):) A tak všetkým vravím,že som mala "rozprávkové Vianoce" :):):)
keď občas robím vývar, dávam doň domácu vegetu, ktorú si sama vyrábam. vyrábať ešte vyrábam, do polievky už nedávam. i dostala som od kamarátky jej vegetový pokus, že ochutnaj. voda vrela, mäsiska a kostí v nej, reku ochutnám, skritizujem. a nasypala som do polievky za hodnú lyžicu. nikdy nezvyknem dózy a fľašky s koreninami ovoniavať, nie som pes (niekedy ľutujem) ale vtedy, boh súď prečo, som ovoňala. veď keď kritizovať, tak komplexne. ale prečo tá polievka ... okamžite som hrniec odstavila, obsah vyliala, mäso i kosti vybrala, dôkladne vyumývala pod tečúcou vodou a spravila všetky tie polievkové čáry-máry od začiatku. a pridala 1PL kamoškinej vegety, lebo to, čo som tam pridala prvýkrát, bola káva 3v1, ktorej zvyšok som snáď pred mesiacom presypala z vrecka do fľaštičky a operatívne na to zabudla, lebo ja také nepijem ani za svet. ani neviem, kto to kedy domov dovliekol, čo je dobre, lebo keby som vedela, tak by som ho zaškrtila. keby som neovoňala, uvarím osladenú kávopolievku, resp. polievkokávu s cukrom, mliekom, hovädzou hruďou a špikovými kosťami.
Určite by to bol rovnaký grc, ako ten môj škoricový guláš... ale zasa, určite by sa doma našiel nejaký fajnšmeker, ktorý by to ocenil, ako u nás švagor. Neskôr vysvitlo, že škorica v guláši mu nevadila, pretože mal nádchu a necítil by, ani keby som mu pichla vanilkový struk rovno do nosa...
Kysnutá knedľa na pare. Brnkačka. Do hrnčeku zo dve lyžičky múky, cukor, droždie, zaliať vlažným mliekom. Kým sa kvások bude zdvíhať, preosiať múku, prisypať malú hrsť soli, pridať vajce. Mlieko až po kvásku.
Kým pochystám suroviny, kvások sa zvyčajne rozhýbe. Tentoraz nie, tváril sa, že s kysnutím nechce mať nič spoločné. Nuž čo, poskytnem mu čas, kým vyfajčím jednu cigaretu. Vrátila som sa do kuchyne, kvások v rovnakom stave. Že by bolo mlieko príliš teplé? Strčila som neho prst, vlažná, všetko v poriadku. Ani neviem prečo som si ten prst oblizla, ale dobre, lebo som zistila, že je strašne slaný. Poplietla som cukor a soľ (v linke v rovnakých nádobách s uchom, soľ vpravo, cukor vľavo). Tu by to mohlo skončiť, veď nový kvások, na tom, ktorú nádobu vyberiem z linky som si dala záležať. No neskončilo, kvások sa choval rovnako. Kieho frasa mu môže byť? Znovu prst, tentokrát som ho už oblizla zámerne, zase bola slaný! Tak čo sa deje, bosoráctvo? Čary?
Posledná kocka kvasníc z chladničky, išlo do tuhého! Teraz som už obsah nádoby, z ktorej som kvások išla prisladiť, ochutnala. Soľ. Dobre, poplietla som to, takže druhá nádoba. Pre istotu ochutnám. Soľ!
A konečne pominulo zatmenie mysle a ja som si uvedomila, že som ráno jednu z nádob mala prázdnu, asi ešte nie celkom prebratá som do nej nasypala soľ, lenže to bola tá ľavá nádoba na cukor. No dalo by sa toto vymyslieť?
raz ma videl, ako krajam tycinky, potom natieram a prenasam na plech - ved to poznate, prplacka, co si budeme hovorit :-)
len povedal - pust ma k tomu a potom sa diali veci !
on to vyvalkal rovno na peciacej folii, natrel, posypal, potom pokrajal radielkom a kedze tycinky rastli dohora ( starkine slane palicky ) , tak sa nic nezlepilo a spravil cely plech za taky cas ako ja par tycinek :-)))
dovtedy som myslela, ze uz som celkom sikovna, ale veru, zdravy rozum je na nezaplatenie :-)))
Ja som mala teraz viacej času na pozorovanie:):) -tak som si v kuchyni naplánovala zopár "vychytávok" čo dcéra robila inak -a musím uznať že lepšie:):):) a presne ako píšeš -k Silvestru robila dcéra tyčinky -presne ako Tvoj manžel:):) a keď hľadala rôzne ingrdiencie -tak mi trocha "reorganizovala" poličky a musím uznať,že lepšie:):)