Domorodci túto maličkú stredoafrickú krajinku inak nenazvú ako africké Slovensko. Egidio Virgulino Fabiao Sitoe v telegrame, poctivec jeden, oznámil, že mi poslal mail a aby som si ho prečítal. Tu je jeho elektronická pošta v plnom znení:
„Čaf starý mój,
ak čítaš tieto riadky, je jasné, že telegram si dostal. U nás, tak volám môj štvrtý domov po Mozambiku, Slovensku a Švédsku, je to bežné. Mailovanie sa iba rozbieha. Poštári lietajú s telegramami od domu k domu, kde majú internet. Zatiaľ sa veľmi nenabehajú, lebo mailové schránky má iba vláda a môj kamoš José Soares Martins, ktorý si mail prepašoval z Portugalska, kde bol za príbuznými. V tom sa od vás trochu líšime, ale starý môj v tom, čo sa tu deje, vôbec nie.
Kým ti porovnám Slovensko a Burundi - Murundi, ktoré ako keby jedna mater mala, najskôr o mojej ceste sem. Išiel som ako vieš najprv do Švédska. Tam mi bola zima na uši. Bol som preto stále v saune. Až som sa celý scvrkol. Kázali mi doplniť tekutiny. Aby som sa opäť vyplnil. Ale ako, starý môj? Hlavný nápoj na každom švédskom stole je mlieko. Pijú ho ku všetkému. Aj k paradajkovému šalátu.
Potom jedlo. Keď som sem išiel, bolo to aj preto, lebo som poznal z dovoleniek veľké švédske stoly. Na nich vždy bola fúra jedla. Blbosť, tam v Škandinávii mali iba malé stoly! Boli najmenšie na svete, že by sa na ne nezmestila anicelá redkvička! Sú tam strašne lakomí. Ešte sa mi čuduješ, že som odtiaľto utiekol?
Tak som doputoval konečne až do tejto neznámej, ale krásnej krajiny. Nehovoria tu síce po portugalsky, teda mojou materčinou, ale jazykom kirundi a po francúzsky. Už sa oba jazyky učím. Volajú to tu Africké Slovensko. Dlho som nevedel prečo. Kamarát z Mozambiku, čo tu už žije roky, už som ho spomínal, José Soares Martins, mi všetko začal vysvetľovať.
Ale ešte, kým ti vysvetlím, prečo sa to tu volá Africké Slovensko, niečo o tunajšom varení. Lebo som kukal na internet a vidím, že stále blbneš na tej vareche. Už moc síce nevaríš, len stále tam tlačíš ľuďom kaleráby do hláv, hehe.
Najčastejšie sa tu jedáva červená fazuľa veľká ako zajačie obličky. Varia ju len s trochou hnedého palmového oleja, cibule a pikantným čili. Ďalej zbožňujú vyprážanú fazuľu, lebo tu sa nikto neponáhľa. Majú čas obaľovať do troj obalu každú fazuľu a po jednom ich vyprážajú. Príprava obeda sa síce natiahne, mnoho početné rodiny obedujú neraz len raz za týždeň, ale nikomu to nevadí, už si zvykli. Aby som nezabudol na pravú burudnsko-murundskú fazuľovicu. Namiesto klobásy ako na Slovensku v tejto plávajú ošúpané banány. Ale starý mój, nikdy by si nepovedal, že to nie sú klobásy, tak to vyzerá.
Fazuľa tvorí základ ich kuchyne a ďalšími najčastejšie používanými surovinami sú banány, maniok, sladké zemiaky, hrášok a kukurica. Mäso je tu vzácne, najčastejšie kozina. Hovädzina a kurčatá tiež, ale menej. Z dezertov najčastejšie vysmážané banány.
A teraz k tomu Africkému Slovensku. José mi to začal vysvetľovať na príklade náboženstva. Sú tu kresťania, rímskokatolíci a protestanti. Ďalej ľudia, ktorí vyznávajú domorodé náboženstvo beliefs a ešte k tomu aj moslimovia. V Burundi - Murundi je výborná náboženská znášanlivosť. Všetci svätia sviatky všetkých náboženstiev. Dohromady majú vyznačených v ich kalendári 246 sviatkov, voľných a pamätných dní. Nechceli ste aj vy také Slovensko?
Keď som žil na Slovensku, najlepšie mi pre bielych domorodcov pasovali často opakované vety: Nejako bolo, nejako bude! Aj tí naši píjavali, aj mi píjať budeme! a Kto nekradne, okráda svoju rodinu! Burundo-murunďanov najlepšie vystihujú porekadlá: Slon má veľké uši a prd mu je to platné! a Kto nepije, okráda sám seba! No povedz, nie sú ako vy Slováci?
Kamarát José S. Martins ma varoval pred kriminalitou v Burudni – Murundi. Mal pravdu. Je to tu presne ako na východe Slovenska: Čo nemá človek zašité pod vlastnou kožou alebo ukryté v žalúdku, to mu cigáni ukradnú. Tu teda černosi, chápeš.
Africkí domorodci už pojedli všetkých strážnych psov, ktoré si nič iné nezaslúžili, keď namiesto na zlodejov brechali iba na štrngot tanierov a príborov a otváranie dverí chladničky v dome domáceho. Začali radšej chovať mimoriadne ostražité strážne klokany. Do ich vakov si domorodci ukrývajú to najcennejšie, čo im ešte neukradli. Mohli by ste to začať využívať aj u vás na východe, len neviem, koľko klokanov by tam potrebovali na stráženia poľa so zemiakmi pred cigánskymi nájazdami. A ako by zemiaky dozrievali vo klokaních vakoch.
Ani vláda v Burundi – Murundi nie je spokojná s kriminalitou. Na rozdiel od vášho Lipšica, ktorý inštaluje kamery pri riešení neprispôsobivých 40 cigánov v Malackách, čo robia slušnej rodine peklo zo života (aj tuná sa Lipšicovi všetci smejú), burundsko-murundsky premiér koná rázne. „Budeme mať nie Africké Slovensko, ale pravé Švajčiarsko pod rovníkovým slnkom a basta. Aj keby som vás mal všetkých vykynožiť.“ Takto mi José preložil vyhlásenie konštitučného premiéra Burundi - Murundi a predstav si, už má úspech.
Manželke ministra kriminality a väzníc ukradol niekto briliantový náhrdelník. Polícia zatkla 12 tisíc zlodejov, ktorí sa všetci okrem desiatich ku krádeži priznali. Náhrdelník sa síce neskôr našiel, spadol za sedačku v ministrovej obývačke, no minister je stále pevný ako skala. Povedal, že pokiaľ sa všetci zlodeji nepriznajú, pokračuje v zatýkaní.
Aj v Burundi - Murundi nastala mobilná revolúcia. Mobilní a imobilní operátori na mňa od rána do noci vreštia z telky a rádia ponuky. Všetko nabralo také obrátky, že onedlho okrem reality šou budú v Burnudsko-Murudnskej televízii (BMTV) iba reklamy na telefóny. A výsledok na seba nenechal dlho čakať.
V puboch v celej Burundi - Murundi sa začali riadiť systémom mobilných operátorov. Prešli na Pivné tarify, ktoré zvýhodnia pravidelných návštevníkov. Budú iba tri cenové programy: Pijem málo, Pijem dosť a Chľastám. Zákazník bude mať možnosť preplatiť si pre neho najvýhodnejšiu službu, takzvaný pitný program. Ten mu zaručene ako pri mobilných telefonických operátorov prinesie úsporu peňazí. Samozrejme, ako všetko v Burundi-Murundi, aj pitné paušálne programy majú svoj háčik. Nevypité pivá sa neprenášajú do automaticky do nasledujúceho mesiaca.“
Poznámka Zema na záver: Keby ste hľadali Burundi – Murundi na mape, pozor nepliesť si ho s Burundi! Pravé Burundi-Murundi leží podobne ako Svazijské kráľovstvo. Len nie vo vnútrozemí Juhoafrickej republiky, len vo vnútri krajiny Burundi a je pre našinca úplná terra incognita. I tam stále žijú levy aj na križovatkách a kašlú na červenú.
Fazuľa s banánmi z Burundi - Murundi:
Ingrediencie: 500 ml sušenej veľkej červenej fazule, asi najlepšia bude naša veľká bôbovitá, 4 zelené banány, 2 lyžice palmového oleja, 1 menšia cibuľa, nakrájaná na tenké plátky , 1 / 4 lyžičky solia čili papričky, či mleté podľa chuti.
Postup: Namočíme fazuľu na minimálne 3 hodiny do veľkého množstva vody, precedíme a necháme odkvapkať, vložíme do hrnca po pokrievkou s veľkým množstvom vody varíme 40 minút alebo do mäkka. // Olúpeme banány a nakrájame. // Na panvicu dáme olej, keď sa zohreje, vložíme cibuľu a opečieme do hnedasta. Potom pridáme fazuľu a banány, osolíme, okoreníme a opekáme asi 2 minúty. // Po dvoch minútach dolejeme na panvicu liter vody a dusíme, kým sa fazuľa úplne mäkká a kvapalina znížila na zhruba štvrtinu, teda asi 250 ml. Podávame teplé, buď samostatné alebo ako prílohu k mäsu.
A s tým fotením, milé @tatranka a @kuchticka ! Ten recept mi poslal po poštovom klokanovi Egi. No keď nám asi dve hodiny po poštárovi zabúchal labkou na dvere, bol úplne zronený. Prosil ponížene o odpustenie. Ako skákal cez Gibraltársky prieliv z Afriky na európsku pevninu, vraj to vzal príliš s rozbehom. Fotoaparát polaroid - tento spôsob zaznamenávania súčasnosti pre budúcnosť je v Burundi - Murundi doposiaľ zaužívaný. Sú ešte v tejto krajine pri fotení trošku zaostalí. Ešte tam nemajú tie fořáky, kde sa už nepchá film, lebo sú tam kremíkové čipy a tie pre mňa neznámym spôsobom fotku urobia mu počas toho mohutného skoku vykĺzol z vaku. Upokojil som ho, že to sa bežne klokanom skáčucim z Afriky na Gibraltár stáva. Nad morom je veľká vlhkosť a suchý zips, ktorým majú poštové klokany svoj vak zabezpečený, pravidelne zvlhne a otvorí sa. (Preto nie je na verejnosti takýto spôsob doručovania správ známy a nikdo vlastne o ňom ešte ani nepočul.)
Čiže fotky ešte nemám, ale už som poslal komorníka, aby mi zohnal zelené banány a pravé červene burundsko-murundské fazule vo veľkosti obličky. Už mi vola, že to tak vidí na týždeň, aby som sa zatiaľ o seba staral a vymieňal si aj ponožky, aj keď na nohy cez brucho nevidím. Musí na čierny kontinent, v Európe také fazule proste nie sú.
P. S. V tom blogu je na fotke fešák s tým vyznamenaním, že? A Egi tiež nie je na zahodenie, driečnik jeden, že? Ako keby nás jedna mãe mala, že? :o)
Inak pobavila som sa....
@hubata - bude to asi olej z Palmy Burundi - Murundi a.s., lebo pod sukničkou má Egi kokosy na iné veci určené a využívané :o)