Prvýkrát...
Romanko si hryzie medovníček, ktorý piekol so starkou a zrazu: „Čo to za kameň...?“ (Tie medovníčky sa ale naozaj parádne mäkké podarili!)... A to len vypadol šťastlivo a bezbolestne druhý zub :-) Romankov ujco, môj brat, sa smial, že tie medovníky asi neboli teda až také mäkké, keď malý zahryzol a zub vonku. Boli, to zúbok povoľoval celý deň po troške a pred zahryznutím do medovníčka sa držal už len na vlásku. Prvý zub Romankovi vypadol na mikulášskom predstavení. Sledovali sme z hľadiska divadelnú rozprávku a zrazu mi Romanko s úsmevom od ucha k uchu pošušká: „Aha, vytiahol som si zub...“ a v prítmí mi ho ukázal. Ja som si spomenula na starkú, ktorá sa nás vedela kedysi dávno spýtať: „A kde máš žuby? V čištiarni?“ A na starkého, ktorý sa nám vždy núkal s motúzikom a kľučkou na dverách :-)
V čase kvitnutia margarétok starká (moja svokra) vraví Romankovi: „Aha, margarétky nám krásne v záhrade vyrástli.“ A podala mu margarétku do rúčky a začala mu vysvetľovať povedačku s lupienkami: „Má ma rada... nemá ma rada“ a že má začať podľa toho, čo si myslí – či ho frajerka má, alebo nemá rada... a začal: „Má ma rada!“ Lupienky z jeho rúčky padali jeden za druhým: „Má ma rada, nemá má rada, má ma rada...“ Posledný „má ma rada“ ho taaak potešil... Už od škôlky vie povedať, že má frajerku Lucku. Ocitli sa aj v prvej triede, ale tam si má Lucka z koho vyberať – v triede sú len tri dievčatá a jedenásť chlapcov :-)
No, nielen prvé frajerky, či padanie zúbkov je prvýkrát. Spomenula som si na to, ako som si odmaľovala oko zubnou pastou... Ja že prečo ma to oko tak štípe... Nie je tuba, ako tuba, krém, či zubná pasta :-D
O jedle...
Romankovi som podala banánovú müsli tyčinku... Zjedol asi tretinu a podal mi zvyšok so slovami: Maminka, veď vieš, že nie som stavianý na banány.“
Viezla som sa s Romankom autom z našej dedinôčky do mesta a na jednom nezastavanom úseku zrazu porádna srnečka vedľa cesty... Odľahlo mi, že na našu cestu nevybehla, ale rozmyslela si to a skrútila na lúku... Romanko riekol: „Keby si ju prešla, mali by sme aspoň niečo na obed...“ Nie že by Romanko nemal rád živé zvieratká, ale v týždni varím čoraz menej...
Romanko vraví: „Kofola je z kávy. Prečo by bola taká čierna?“
Detské starosti...
Večer pred spaním Romanko vraví: „Idem si vystrieť moje staré kostičky...“
Cestou domov si Romanko spomenul na neurobenú domácu úlohu (ktorú nemal písomne poznačenú). A ja mu na to: „Skús si druhý raz spomenúť skôr. Treba trénovať hlavičku.“ A on mi na to: „Keď je v nej toho už tak plno. Ako to mám všetko v nej uniesť?“
Detské úvahy zrode a počte ľudí, o rozdieloch medzi chlapcami a dievčatami...
V jeden letný prázdninový deň sme si urobili turistický výlet na Kľak, taký skalnatý vrch u nás za rohom, čo sa naviac z diaľky tak krivo tvári. No hádam sme sa za dve hodky hore vyštverali a vyhrievali hore ako hady. Dobrá prechádzôčka za nami, aj pre nami a k tomu Romankove hlášky nás dobre rozosmiali. Na Kľaku je železný dvojkríž. Spýtal sa, či sme to my Slovenčania (= Slováci) tam postavili... A spomenul si aj na dáku hodinu nábožensta a spýtal sa, koľko ľudí ten hlinový človek (= Adam) vyrodil... a koľko je na svete Slovenčanov :-)
Romanko sa ma raz spýtal, či sa s tankami hrajú aj holky... A potom začal nahlas rozmýšľať... Vy dievčatá ste preto holky, lebo ste často holé... lebo sa často prezliekate... A potom si začal spievať ešte, že martinské hole..
Od Romanka som sa dozvedela, čo je „mačiak“... nemyslel opicu, ale mačiak = kocúr (však od slova mačka)...
Sviatky
Romanko mi vraví: „Maminka, na šibačky ťa neoblejem za krček, ale iba na tričko. Alebo vieš čo? Na dvere napíš pre druhých: Zákaz vstupu s vodou. Alebo vieš čo? Poď šibať s nami a domov ťa nikto nepríde obliať.“
Pred začatím štedrej večere a po prežehnaní sa pred samotnými modlitbičkami sa nás Romanko pýta, či sa najprv môže pomodliť tú svoju... a začal: „Anjeličku môj strážničku, opatruj moju dušičku, ... Dobrú noc Ježiško.“ A s úsmevom sme pokračovali Otče náš, Zdravas, ..., a čakali sme na Ježiška... Ježiško sa prebudil a voľačo nechal pod stromčekom :-) Dokonca aj futbalku! Romanko sa tatinkovi ešte pred Vianocami zdôveril: „Ach, zabudol som napísať futbalovú loptu Ježiškovi do listu (zvykneme písať Ježiškovi list všetci traja spoločne pred Vianocami). A ja sa tak za ňu modlím...“
A na záver pridám mojich veršíkov pár...
Najkrajšejšia láska?
Keď tvoje dieťa ti takto dušu poláska
Maminka/ tatinko, ja ťa mám tak rád
malé deti sú milé..úprimné...
... veľkú pre dušu silu má veta od 40 ročného syna:
=mamina..som rád,že vás mám..mám vás veľmi rád.../aj otca myslí/=
slová-ktoré hrejú...